C9JHIGN :MED :A:@IGD :MED - Výskumný Ústav zváračský

9 | 2008odborný časopis so zameraním na zváranie a príbuzné technológie | ročník 57ISSN 0044-5525

PRÍHOVORVážení čitatelia, zváračskí odborníci,v rámci organizačných zmien prebiehajúcichvo Výskumnom ústave zváračskom– Priemyselnom inštitúte SR v tomtoroku, ma vedenie ústavu poverilo funkcioušéfredaktora odborného časopisuZváranie-Svařování. Bude mi cťou podieľaťsa na tvorbe a smerovaní tohto dlhoročnéhoperiodika s vysokým odbornýmkreditom. Je pre mňa záväzné nepoľaviťz vysoko postavenej úrovne odbornýcha vedeckých článkov a tiež vyčerpávajúceho množstvapublikovaných informácií. Mojou snahou bude rozvíjaťčasopis v užšom prepojení na prax.Rád by som pri tejto príležitosti vyzdvihol prácu redakciev minulom období a hlavne Ing. Alojza Jajcaya, ktorý mázásluhu na tom, že sa časopis pretransformoval na modernéperiodikum po všetkých stránkach. Z množstvazmien spomeniem pozdvihnutie grafickej úrovne a vysokúodbornosť lektorských zásahov a pripomienok doobsahu článkov, ktoré značnou mierou zvyšujú úroveňkvality časopisu.Pre budúcnosť chcem rozšíriť spoluprácu s výrobcamia predajcami prídavných materiálov, strojov, zariadení,zvarkov, technických plynov, ale aj so zváračskými školamia školiacimi strediskami vyššieho zváračského personálu.Chcel by som poskytnúť väčší priestor aj príbuznýmtechnológiám, ako sú lepenie, povrchové úpravya korózna ochrana materiálov.Svet, v ktorom žijeme sa rýchlo mení. Zvykli sme si narýchle tempo života, na rýchly hospodársky rast a rýchlezmeny legislatívy a noriem, zvykáme si na príchod eura.Trochu sme boli zaskočení, keď sme zistili, ako rýchlosa prihnala finančná a vzápätí aj hospodárska kríza. Našťastie,podobnou rýchlosťou sa uskutočňujú aj zmenyv technológiách, najmä informačných. Niektoré zmenysa dajú očakávať, a preto sa na ne treba pripraviť. Takoutozmenou môže byť očakávané šírenie informáciíelektronickou formou, konkrétnemožné elektronické šírenie časopisuprostredníctvom internetu. Z tohto dôvoduuž v minulosti bol pripravený projektspolufinancovaný z Agentúry na podporuvýskumu a vývoja na prípravu takejtozmeny. Projekt sa sľubne rozvíja a nastránke projektu www.zvaranie.sk už ajteraz nájdete množstvo užitočných informácií.Pripravujeme sa na prepojenie s obsahom tlačenejverzie, vyhľadávanie článkov atď.Chceme naďalej poskytovať aktuálne informácie z certifikačnýchorgánov personálu ANB, manažérstva kvalityANBCC, ako aj IAB/IIW a EWF. Po prvýkrát uverejňujemev časopise slovenskú mutáciu informačného listuEWF/IIW Newsletter. Spoluprácu s týmito celosvetovýmia európskymi inštitúciami považujem z hľadiska medzinárodnejspolupráce a uznávania certifikátov rôznychdruhov a kompatibility noriem a výrobných postupov prenáš priemysel za kľúčovú.Rád by som rozšíril rady spolupracovníkov, lektorova prispievateľov časopisu a tým rozšíril jeho záber a tiežpomohol týmto ľuďom zviditeľniť sa na odbornej úrovni.Verím, že časopis môže poskytnúť potrebný priestor nanázorový dialóg a formovanie nových osobností techniky,výroby, vývoja a výskumu.V minulých dňoch nastali tiež zmeny v redakčnej rade,kde sme privítali viac odborníkov z priemyslu a posilnilisa aj naše väzby na univerzitnú obec. Dúfam, že týmvzniknú nové možnosti na transfer informácií k Vám, čitateľoma priaznivcom. Teším sa na prácu v redakcii,spoluprácu s redakčnou radou, lektormi, autormi článkova obchodnými partnermi. Som rád, že VÚZ – PI SRvydávaním časopisu napomáha rozvoju odbornej verejnosti.Ing. Tibor Zajíc,šéfredaktor a vedúci úseku Public relations VÚZ – PI SRZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008 249

OBSAH■ PRÍHOVOR249 Príhovor Ing. Tibora Zajíca, šéfredaktora■ ODBORNÉ ČLÁNKY251 Trhliny zvarových spojov oceľových konštrukcií vznikajúce počasvýroby a prevádzky | ĽUBOŠ MRÁZ256 Analýza porušenia potrubia pri tlakovej skúške | RÓBERT BERKY– JÁN BOŠANSKÝ – TIBOR ŠMIDA■ ZVÁRANIE PRE PRAX9/200857. ročníkOdborný časopis so zameraním nazváranie, spájkovanie, lepenie, rezanie,striekanie, materiálové inžinierstvoa tepelné spracovanie, mechanickéa nedeštruktívne skúšanie materiálova zvarkov, zabezpečenie kvality,hygieny a bezpečnosti práce.Periodicita 12 čísel ročne.Vydáva250260 Trochu „studenší spoj“. Ochranné plyny na spájkovanieelektrickým oblúkom | LINDE GAS262 Spájkovateľnosť a korózia mäkko spájkovaných spojov |VILIAM RUŽA – LADISLAV PAVLOVIČ■ INFORMÁCIE CERTIFIKAČNÝCH ORGÁNOV265 Katódová ochrana – nové aktivity vzdelávania a osvedčovaniaosôb vo VÚZ – PI SR v spolupráci s SPP, a. s. | ATTILA TARCSI■ PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISY267 WELDING Journal, ročník 2007■ NEWSLETTER271 Editorial Luisy Quintino, vedúcej sekretariátu IAB272 Czech Welding Society ANB – Autorizovaný národní orgánČeské svářečské společnosti ANB272 Novinky a informácie IAB a EWF■ NOVÉ KNIHY255 Stahlbau Kalender 2008 | IVAN BALÁŽ■ AKCIE273 Seminár Japonskej zváračskej inžinierskej spoločnosti vo VÚZ –PI SR – 3. júl 2008 | ALOJZ JAJCAY■ JUBILEUM274 Ing. Miloš Chromčík – pracovník VÚZ – PI SR, šesťdesiatročný■ INFORMÁCIE275 Zoznam odborných spoločností pôsobiacich v oblastistrojárstva, elektrotechniky, materiálového inžinierstva,zvárania a príbuzných technológiíVýskumný ústav zváračskýPriemyselný inštitút SRčlen medzinárodných organizáciíInternational Instituteof Welding (IIW)a European Federationfor Welding, Joiningand Cutting (EWF)Generálny riaditeľ: Ing. Peter KlamoŠéfredaktor: Ing. Tibor ZajícRedakčná rada:Predseda: prof. Ing. Pavol Juhás, DrSc.Podpredsedovia:prof. Ing. Jaroslav Koukal, CSc.;prof. Ing. Peter Grgač, CSc.Členovia: Ing. Jiří Brynda; Ing. Pavel Flégl; doc.Ing. Július Hudák, PhD.; doc. Ing. Karol Kálna,DrSc.; Ing. Július Krajčovič; Dr. Ing. ZdeněkKuboň; Ing. Otakar Libra; doc. Ing. VladimírMagula, PhD.; doc. Ing. Harold Mäsiar, PhD.;Ing. Ľuboš Mráz, PhD.; Ing. Miroslav Mucha,PhD.; doc. Ing. Jozef Pecha, PhD.; Ing. GabrielPetőcz; Ing. Pavol Radič; doc. Ing. Pavol Sejč,PhD.; Dr. Ing. František SimančíkAdresa a kontakty na redakciu:Výskumný ústav zváračskýPriemyselný inštitút SRredakcia časopisu ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍRačianska 71, 832 59 Bratislava 3tel.: +421/(0)2/49 246 514, 49 246 475,49 246 300, fax: +421/(0)2/49 246 296e-mail: redakcia.zvarania@vuz.skhttp://www.vuz.skGrafická príprava:TYPOCON, s. r. o., Bratislavatel./fax: +421/(0)2/44 45 71 61Tlač: FIDAT, s. r. o., Bratislavatel./fax: +421/(0)2/45 258 463Distribúcia: VÚZ – PI SR, RIKAa Slovenská pošta, a. s.Objednávky na časopisprijíma VÚZ – PI SR, RIKA (Popradská 55,821 06 Bratislava 214), každá poštaa doručovatelia Slovenskej pošty.Objednávky do zahraničia vybavujeVÚZ – PI SR; Slovenská pošta, a. s.,Stredisko predplatného tlače,Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15,e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk;do ČR aj RIKA a VÚZ – PI SR.Cena čísla: 50,– Sk (1,65 €) | 50,– KčCena ročníka: 600,– Sk (19,91 €) | 600,– KčKonverzný kurz: 30,1260Toto číslo vyšlo v novembri 2008© VÚZ – PI SR, Bratislava 2008Za obsahovú správnosť inzerciezodpovedá jej objednávateľČasopis vychádza s podporouAgentúry na podporu výskumua vývoja v rámci projektu LPP-0229-06

ODBORNÉ ČLÁNKYTrhliny zvarových spojov oceľových konštrukciívznikajúce počas výroby a prevádzkyCracks in welded joints of steel structures formed in theirmanufacture and serviceĽUBOŠ MRÁZIng. Ľ. Mráz, PhD., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Institute SR),Bratislava, Slovensko, mrazl@vuz.skChyby vo zvarových spojoch Rozdelenie chýb z hľadiska ich vzniku Materiálovo-technologické trhliny,prevádzkové trhliny a lomy Príčiny vzniku a morfológia rôznych druhov trhlín Normy a technicképredpisy hodnotiace tvar a prípustnosť chýbImperfections in welded joints and classification of imperfections according to their initiation are mentioned.Material-technological cracks, cracks and fracture due to service are described. Cause of initiation andmorphology of different crack types are expounded. Standards and technical documents for the evaluationof shape and acceptance of imperfections are mentioned.Chyby sú všeobecným znakom>zvarových spojov. Ich výskytmožno ovplyvniť pri návrhu zváranejkonštrukcie, výbere materiálov (základných,prídavných a pomocných)a postupu zvárania, dodržaním podmienoka parametrov zvárania,správnym použitím technologickýchzariadení. Ich výskyt bezprostrednesúvisí i so zručnosťou zvárača, resp.operátora. V praxi sa vo všeobecnostivybudoval systém metód naidentifikáciu chýb a systém stanovujúciich prípustnú veľkosť a početv oblasti zvarových spojov zváranejkonštrukcie (STN EN ISO 5817 [1]).Chyby zvarových spojov sa identifikujúmetódami nedeštruktívnehoa deštruktívneho skúšania. Medzimetódy nedeštruktívneho skúšaniapatrí skúšanie ultrazvukom, rádiografickéskúšanie, skúšanie vírivýmiprúdmi, skúšanie kapilárnymi metódami,skúšanie magnetickou práškovoumetódou a skúšanie vizuálne.Medzi metódy deštruktívneho skúšaniasa na identifikáciu chýb prítomnýchvo zvarových spojoch používajúskúška rozlomením (STN EN1320 [2]) a makroskopický a mikroskopickýrozbor (STN EN 1321 [3]).Základné rozdelenie chýb vyskytujúcichsa v oblasti zvarových spojovzhotovených tavnými spôsobmi zváraniadefinuje norma STN EN ISO6520-1 [4], ako základ na ich opis. Zachyby sa podľa tejto normy považujúi odchýlky od ideálneho tvaru zvarovéhospoja a konštrukcie. V zmysleúčinku chýb na prevádzkyschopnosťzváranej konštrukcie hovoríme o prípustnýcha neprípustných chybách.Neprípustné chyby sa podľa STN ENISO 6520-1 nazývajú defekty [4].Cieľom tohto príspevku je charakterizovaťnajmä trhliny vo zvarovýchspojoch z hľadiska pôvodu ich vzniku,a to v časovej osi od výroby ažpo krátkodobú alebo dlhodobú prevádzkuzváranej konštrukcie.1 ROZDELENIE CHÝBZ HĽADISKA ICH VZNIKUChyby vo zvarových spojoch môžuvzniknúť v dôsledku nesprávnehonávrhu konštrukcie (najmä materiálu,tvaru a pevnosti), zvarového spoja,nesprávneho stanovenia postupua použitia technológie zvárania (nevhodnouprípravou zvarových spojov,nepresným zostavením zváranýchdielcov, použitím nevhodnýchzváracích a pomocných materiálov,nedostatočnou zručnosťou zváračaa pod.) alebo nevhodným prevádzkovanímkonštrukcie.Chyby, ktoré vznikli v dôsledkuchybnej voľby materiálu a nesprávnejtechnológie zvárania možnopodľa ich podmienok vzniku nazývaťako:– materiálové (príčinou je len nevhodnýmateriál),– materiálovo-technologické (čiastočnoupríčinou je nevhodný materiála čiastočnou príčinou nevhodnátechnológia),– technologické (príčinou je len nevhodnátechnológia).Chyby, ktoré vzniknú v priebehuprevádzky zváranej konštrukcie namáhanímmožno označiť za chybyprevádzkové.Za najvážnejšie chyby možno považovaťtrhliny. Trhliny sú podľa STNEN ISO 6520-1 [4] charakterizovanéako necelistvosti (chyby) vytvorenépri lokálnom porušení v tuhom stavea môžu vzniknúť účinkom chladnutiaalebo namáhania zvarovýchspojov. Trhliny, ktoré vznikli vplyvomchladnutia, t. j. tesne po zváraní,súvisia s použitým materiáloma technológiou zvárania (ide o materiálovo-technologickétrhliny). Trhliny,ktoré vznikli namáhaním súvisias prevádzkovaním konštrukcie a ichpríčinou vzniku môže byť zlý pevnostnýa tvarový návrh konštrukcie,jej nízka technologickosť, prípadnejej nesprávne prevádzkovanie napr.preťažovanie (ide o trhliny prevádzkové).Prítomnosť trhlín je pre všetky kvalitatívnestupne zvarových spojov B,C a D definované STN EN ISO 5817[1] neprípustná.Ostatné chyby charakterizovanéSTN EN ISO 6520-1 [4], a to:– dutiny,– tuhé nečistoty (vtrúseniny, prímesky),– studené spoje a neprievary,– chyby tvaru a rozmerov,– iné chyby,možno považovať za chyby súvisia-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008 251

Trhliny zvarových spojov oceľových konštrukciívznikajúce počas výroby a prevádzkyObr. 1 Kryštalizačná trhlina v strede zvarovéhokovu zvarového spoja – zv. 5 xFig. 1 Solidification crack in weld metalcentre of welded joint – 5 xObr. 2 Povrch horúcej trhliny vo zvarovomkove [6] – zv. 100 xFig. 2 Hot crack surface in weld metal [6]– 100 xObr. 3 Povrch horúcej trhliny v jednovrstvovomzvarovom spojiFig. 3 Hot crack surface in single-passwelded jointObr. 4 Likvačné trhliny v TOO zvarovéhospoja [7] – zv. 500 xFig. 4 Liquation cracks in the HAZ ofwelded joint [7] – 500 xce hlavne s aplikáciou základnéhoa prídavného materiálu a technológiezvárania, čiže chyby materiálovo-technologické.Ide o tie nedostatkyzvarov, ktoré súvisia s výberomzákladných materiálov; výberom,úpravou a stavom zvarových hrán;zostavením zváraných dielov; voľboua správnym použitím prídavnéhomateriálu; voľbou zváracieho zariadenia;stanovením a dodržanímparametrov zvárania; a, samozrejme,i zručnosťou zvárača.Je nesporné, že množstvo, distribúciaa veľkosť chýb bezprostredneovplyvní kvalitu, t. j. prevádzkyschopnosťzváranej konštrukcie.Prípustnosť týchto chýb vo všeobecnostiurčujú výrobkové normy,ktoré určujú požadovaný stupeňkvality tavných zvarov v zmysleSTN EN 5817 [1]. Prípustnosť výskytuchýb zvarových spojov závisí odúčelu použitia zváranej konštrukcie– konkrétne podmienok prevádzkykonštrukcie, z ktorých najdôležitejšíje spôsob namáhania. Spôsobnamáhania bezprostredne ovplyvňujebezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkykonštrukcií. Najnáročnejšiekonštrukcie sú namáhané cyklickyalebo dynamicky. Z hľadiska hodnoteniaprípustnosti chýb zvarovýchspojov teda rozhoduje ich vplyv naúnavovú pevnosť, na creepovú pevnosť,na odolnosť proti krehkémuporušeniu atď.2 MATERIÁLOVO-TECHNOLOGICKÉ TRHLINYTrhliny, ktoré vznikli účinkom chladnutiapočas alebo po zváraní (v závislostiod druhu materiálu a parametrova podmienok zvárania)možno považovať za materiálovotechnologickédefekty. Z hľadiskarozmerov ich rozdeľujeme na makrotrhlinya mikrotrhliny (viditeľné lenmikroskopom). Nachádzajú sa vozvarovom kove, na hranici základnéhomateriálu a zvarového kovu,v teplom ovplyvnenej oblasti alebov základnom materiáli. Z hľadiskaorientácie môžu byť pozdĺžne,keď majú hlavný smer rovnobežnýs osou zvaru a priečne, keď ich hlavnýsmer je kolmý na os zvaru. Z hľadiskatvaru môžu byť trhliny priame,hviezdicové alebo rozvetvenéa z hľadiska polohy môžu byť v oblastizvaru alebo v kráteri.Materiálovo-technologické trhlinyrozdeľujeme na:• horúce,• lamelárne,• studené,• žíhacie.Tento typ defektov je charakteristickýstochastickým, nepredvídateľnýmvýskytom ako z hľadiska miesta,tak aj rozsahu a veľkosti. Pretoich prítomnosť v konštrukciách nieje prípustná. Ich identifikácia závisíod použitej metódy skúšania, jejcitlivosti, miesta ich výskytu a, samozrejme,od ich veľkosti a množstva.Ich výskyt závisí aj od použitéhomateriálu a technológie zvárania.Podmienky ich vzniku boli a stále súširoko študované. Norma STN EN1011-2 [5] opisuje spôsob ako možnozabrániť vzniku trhlín príslušnéhotypu. Podmienky vzniku jednotlivýchtypov trhlín sú uvedené v ďalšíchčastiach článku.2.1 Horúce trhlinyHorúce trhliny vznikajú počas zváraniapri vysokých podsolidusovýchteplotách. Rozdeľujeme ich na kryštalizačné,likvačné a z poklesu ťažnosti.Kryštalizačné trhliny vznikajúvo fáze tuhnutia zvarového kovu(obr. 1, 2 a 3). Príčinou ich vznikuje nesprávny pomer šírky k výškezvarovej húsenice. Likvačné trhlinyvznikajú mechanizmom lokálnehonatavenia kovovej hmoty vyhriatejna podsolidusové teploty. Ichvznik je spôsobený prítomnosťounižšie taviteľných fáz (napr. eutektika)(obr. 4). Vznik likvačných trhlínsúvisí s chemickým zložením zváraného,prípadne prídavného materiálua s parametrami zvárania.Trhliny z poklesu ťažnosti vznikajúv dôsledku zvyškových napätí priteplotách od 600 do 950 °C.Identifikácia trhlín tohto typu nedeštruktívnymimetódami je často veľmiproblematická. Nemusia prechádzaťna povrch zvarového kovu, a tedanemusia sa zistiť vizuálnou, prípadnekapilárnou skúškou.2.2 Studené trhlinyTento typ trhlín vzniká vo fáze ochladzovaniazvarového spoja pri teplotáchpod 300 °C. Vznikajú účinkomzvyškových napätí, difúzneho vodíkaa mikroštruktúry (obr. 5 až 7).Prítomnosť zvyškových napätí je vyvolanánerovnomerným rozdelenímtepla oblúka v jednotlivých častiachzvarového spoja. Zdrojom difúzne-252 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

ODBORNÉ ČLÁNKYObr. 5 Studená trhlina v jednovrstvovomzvarovom spoji [8] – zv. 5 xFig. 5 Cold crack in single-pass weldedjoint [8] – 5 xObr. 6 Studená trhlina v jednovrstvovomzvarovom spoji [9]Fig. 6 Cold crack in single-pass weldedjoint [9]Obr. 7 Povrch studenej trhliny v jednovrstvovomzvarovom spoji [9]Fig. 7 Cold crack surface in single-passwelded joint [9]ho vodíka je vlhkosť na zvarovýchhranách, v prídavnom materiáli (najmäv obale elektród) a pod. Z hľadiskavplyvu mikroštruktúry na vznikstudených trhlín je najnevýhodnejšiahrubozrnná martenzitická mikroštruktúra.Vzniku studených trhlínmožno zabrániť predhrevom, dohrevom,použitím správne vysušenýchprídavných materiálov, aplikáciouocelí s nižšou úrovňou uhlíkovéhoekvivalentu, nižším tepelným príkonomatď. Identifikácia trhlín tohtotypu je možná, ak sú vhodne orientovanévzhľadom na prístup detekčnýchmetód.2.3 Lamelárne trhlinyLamelárne trhliny vznikajú vo zvarovýchspojoch, v ktorých sú zvyškovénapätia vyvolané v smere hrúbkyzváraných plechov (obr. 8 a 9).Niektoré literárne zdroje uvádzajú,že z hľadiska mechanizmu ich vznikupatria sem trhliny, ktoré vznikajúpri teplotách pod 300 °C. Charakteristickýmznakom trhlín tohto typu jeich kaskádový vzhľad na priečnomreze. Vyskytujú sa najmä v krížovýchspojoch alebo T-spojoch. Ich vznikovplyvňuje prítomnosť síry viazanejvo forme sírnikov mangánu. ČasticeMnS sú v kovovej matrici uloženéparalelne s povrchom a znižujú ťažnosťocelí v smere jej hrúbky.2.4 Žíhacie trhlinyŽíhacie trhliny sú prejavom porušeniapri ovplyvnení zváraním nasledujúcichhúseníc, účinkom tepelnéhospracovania s nevhodným režimomžíhania na zmenšenie napätí alebopri nevhodnom chemickom zloženíocele (umožňujúce vylučovaniekarbidov alebo nitridov). Tento procesmôže znížiť ťažnosť ocele tak,že uvoľnenie napätí spôsobí nielenplastickú deformáciu, ale aj vzniktrhlín. Cestou na zabránenie vznikužíhacích trhlín je zníženie koncentrácienapätí obrúsením úpätia zvaru,minimalizovanie šírky hrubozrnnejTOO vhodným postupom kladeniahúseníc a prípadne použitie optimálnehopostupu tepelného spracovania.3 PREVÁDZKOVÉ TRHLINYA LOMYDôsledkom namáhania konštrukciív prevádzke je vznik trhlín alebo lomov.Ich identifikácia je bežnou činnosťouaj v prevádzke zváranýchkonštrukcií, najmä náročných. Periodickáinšpekcia vybraných konštrukciíje v súčasnosti bežnou bezpečnostnouoperáciou, ktorej cieľom jepredchádzať katastrofickým dôsledkom,t. j. prípadnej havárii alebo porušeniu.Cieľom periodickej kontroly je identifikáciatrhlín, ktoré ešte nespôsobilideštrukciu/lom konštrukcie (lokálnualebo totálnu). Z hľadiska zvýšeniabezpečnosti konštrukcie je dôležitéstanoviť mechanizmus iniciáciea šírenia identifikovaných trhlín. Stanoveniemechanizmu porušovaniab)a)Obr. 8 Lamelárne trhliny – a) spôsobvzniku, b) poloha vo zvarovom spoji [9]Fig. 8 Lamellar cracks – a) mode of initiation,b) location in welded joint [9]Obr. 9 Lamelárne trhliny v oblasti zvarovéhospoja – zv. 2 xFig. 9 Lamellar cracks in welded jointarea – 2 xObr. 10 Tvárne porušenie ocele [10]Fig. 10 Ductile failure of steel [10]Obr. 11 Krehké porušenie ocele [10]– zv. 50 xFig. 11 Brittle failure of steel [10] – 50 xZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008 253

Trhliny zvarových spojov oceľových konštrukciívznikajúce počas výroby a prevádzkymôže v praxi efektívne využiť očakávanúživotnosť konštrukcie.V konštrukciách sa vyskytujú trhlinya lomy v závislosti od spôsobunamáhania a teploty prevádzkykonštrukcie. Namáhanie konštrukciímožno z tohto hľadiska rozdeliť na:• statické,• dynamické,• cyklické,• únavové (nízkocyklová, vysokocyklováúnava),• creepové.Obr. 12 Povrch únavovej trhliny s odpočinkovýmičiaramiFig. 12 Fatigue crack surface with relaxationlinesObr. 13 Korózne poškodenie vnútornéhopovrchu rúrky (jamková korózia)Fig. 13 Corrosion failure of inner tubesurface (pitting corrosion)Obr. 14 Korózne poškodenie vonkajšiehopovrchu rúrky (jamková korózia)Fig. 14 Corrosion failure of outer tubesurface (pitting corrosion)Obr. 15 Miesta výskytu korózneho praskaniapod napätímFig. 15 Areas of presence of stress inducedcorrosion cracksStatické alebo dynamické namáhaniekonštrukcie vyvoláva jej tvárne(obr. 10) alebo krehké porušenie(obr. 11), zvyčajne iniciovanév miestach koncentrátorov napätí.Dôsledkom cyklického namáhaniaje iniciácia únavového porušenia.Únavové porušenie sa v praxi delína nízkocyklové (vysokodeformačné),charakteristické relatívne malýmpočtom cyklov do porušenia (do 10 4cyklov) a na vysokocyklové s počtomcyklov nad 10 5 (obr. 12).Creepové namáhanie je charakteristicképre nízkolegované ocele preteplotnú oblasť od 450 °C do 550 °Ca súvisí najmä s prevádzkou energetickýchzariadení pracujúcich v tejtoteplotnej oblasti.Špecifický druh poškodenia konštrukciíje poškodenie spôsobenéprostredím. Jeho účinkom dochádzabuď k lokálnemu alebo plošnémunapadnutiu (úbytku) materiálu,t. j. k jeho korózii. Medzi tento druhpoškodenia možno zaradiť aj tzv.korózne praskanie, prípadne aj porušenietzv. koróznou únavou, t. j.kombináciou korózneho napadnutiaa únavového zaťaženia.Lokálne alebo plošné napadnutiekoróziou vedie všeobecne k perforácii(jamková korózia) alebo k zmenšeniuhrúbky materiálu iniciovanejzo strany kontaktu s koróznymprostredím (obr. 13 a 14). Indikáciadefektov spôsobených týmto mechanizmomje problematická. Najčastejšiesa zistí až pri úniku médiaz konštrukcie.Rizikovým prostredím pre konštrukciez nelegovaných feritických ocelíje prostredie lúhov (NaOH, KOH)(obr. 15 a 16). Pre konštrukcie z vysokolegovanýchaustenitických ocelíje kritickým prostredím chlór, ktorýtiež vyvoláva korózne praskanie.Vznik korózneho praskania pod napätímu oboch druhov ocelí je významnepodporovaný prítomnosťouzvyškových napätí v oblasti zvarovýchspojov.ZÁVERa)b)Obr. 16 Prasklina, ktorá vznikla mechanizmomkorózneho praskania pod napätím– a) miesto iniciácie a spôsob šírenia,b) ukončenieFig. 16 Crack induced by stress-inducedcorrosion cracking mechanism –a) initiation area and propagation mode,b) terminationKlasifikácia chýb vyskytujúcich sav oblasti zvarových spojov sa zaviedlanajmä s cieľom posúdeniakvality zváračskej výroby ešte preduvedením zváranej konštrukcie doprevádzky. Stanovenie prípustnostiveľkosti a počtu chýb má preto veľkývýznam, najmä vzhľadom na požiadavkyna podmienky výroby, kvalifikáciuzváračov a technické vybaveniedielne.Príspevok prezentuje druhy chýbzvarových spojov a ich rozdelenienielen podľa v súčasnosti prijatýchstupňov v normách, ale aj rozdeleniepodľa faktorov a podmienokovplyvňujúcich ich vznik. Poukazujehlavne na trhliny, ktoré môžu v oblastizvarových spojov vznikať nielenv dôsledku použitia nesprávnehomateriálu a technológie zváraniakonštrukcie, ale aj v dôsledku prevádzkykonštrukcií. Morfologickéznaky trhlín, tvar a spôsob ich šíreniaumožňuje stanoviť predpokladanýmechanizmus uplatňovaný priporušovaní konštrukcií. Na základetýchto znakov možno prijať opatreniavo výrobe na zabránenie ich výskytu,prípadne stanoviť spôsobopravy s cieľom predĺženia životnostiprevádzkovanej konštrukcie.254 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

ODBORNÉ ČLÁNKYCONCLUSIONSClassification of defects occurringin welded joint zone has been introducedespecially with the objectiveto assess quality of welding manufacturestill prior to the introductionof welded structure into operation.Therefore, the determination of admissibilityof the size and number ofdefects is of high importance, especiallyfrom the viewpoint of productionconditions, welders’ qualificationand workshop technical equipment.The paper presents defect types ofwelded joints and their classificationnot only according to the recentlyaccepted degrees in standards butalso classification according to factorsand conditions affecting theirinitiation. It mainly points to the morphologyof cracks which can initiatein welded joint zone not only due touse of incorrect material and structurewelding technology but also dueto operation of structures. The morphologicalcharacteristics of cracks,their shape and mode of propagationallow to determine the anticipatedmechanism employed in failure ofstructures. Based on these signs themeasures in manufacture for avoidanceof their presence can be adoptedand/or the method of repair in orderto extend service life of servicedstructure can be determined.Literatúra[1] STN EN ISO 5817:2008 Zváranie.Zvarové spoje ocelí, niklu, titánu a ichzliatin zhotovené tavným zváraním(okrem lúčového zvárania). Stupnekvality (ISO 5817:2003, opravenévydanie:2005, vrátane opravy 1:2006)[2] STN EN 1320:2000 Deštruktívneskúšky zvarov kovových materiálov.Skúška rozlomením[3] STN EN 1321:2001 Deštruktívneskúšky zvarov kovových materiálov.Makroskopický a mikroskopickýrozbor zvarov[4] STN EN ISO 6520-1:2008 Zatriedeniechýb zvarových spojov kovovýchmateriálov. Časť 1: Tavné zváranie(ISO 6520-1:2007)[5] STN EN 1011-2:2003 Zváranie.Odporúčania na zváranie kovovýchmateriálov. Časť 2: Oblúkové zváranieferitických ocelí (vrátane STN EN1011-2/A1:2004)[6] http://extra.ivf.se/cyberlab/infodocs/Course%20Weldmicrostructest%20HUN.pdf[7] Hrivňák, I.: Elektrónová mikroskopiaocelí. Veda, SAV, 1986[8] Alexandrov, B. – Theis, K. – Streitenberger,M. – Herold, H. – Martinek, I.:Doc IIW-IX-2115-04 Cold cracking inweldments of steel S 690 QT[9] http://www.altransolutions.com/pdf/energy_case_studies/Weld%20Cracking.pdf[10] http://www.imrtest.com/cms/repository/media/ArticleFractography.pdf

Analýza porušenia potrubia pri tlakovej skúškeAnalysis of pipe damage during pressure testRÓBERT BERKY – JÁN BOŠANSKÝ – TIBOR ŠMIDAIng. R. Berky – prof. Ing. J. Bošanský, PhD. – Ing. T. Šmida, PhD., IBOK, a. s., (IBOK – Integrity and Safety Of Steel Structures, joint stock Co.),Bratislava, Slovensko, ibok@ibok.skAnalýza mechanizmu a príčiny porušenia potrubia pri tlakovej skúške delenej objímky s odbočkou Metalografická a fraktografická analýza vzoriek vyrezaných z poškodeného miesta Určenie mechanizmuporušenia na základe morfológie lomovej plochy Výpočtová analýza namáhania potrubia pri tlakovej skúškeobjímky a určenie príčiny porušenia potrubiaAnalysis of the mechanism and cause of pipe damage during pressure test of a split sleeve with a side branch.Metallographic and fractographic analysis of samples cut out of the damaged section. Determination of thedamage mechanism based on fracture surface morphology. Computational analysis of the pipe during pressuretest of the sleeve and determination of the cause of the pipe damage.V rámci zhotovenia odbočkyna horizontálnom potru->bí Ø 530 × 8,5 mm bola na potrubienamontovaná delená objímkas hrúbkou steny 28 mm s odbočkouØ 400 × 20 mm. Po privarení objímkyna potrubie obvodovými zvarmi sauskutočnila tlaková skúška objímkys odbočkou. Počas tlakovej skúškybola natlakovaná odbočka a priestormedzi potrubím a objímkou, v potrubíbol iba atmosferický tlak.Podľa údajov od prevádzkovateľadoš lo pri skúšobnom tlaku cca6,9 MPa k náhlemu porušeniu potrubia.Trhlina vznikla v potrubí vedľaobvodového zvaru s objímkou. Potrubiev oblasti pod odbočkou bolo prevalenédovnútra, maximálna radiálnadeformácia dosiahla cca 100 mm.Predmetom analýz bolo určenie mechanizmua príčiny porušenia potrubiapod objímkou.1 MECHANIZMUS PORUŠENIAPo vyrezaní poškodenej časti potrubiaboli na materiálovú analýzuodobraté vzorky z oblasti porušeniaa tiež z obvodového zvaru potrubiaa objímky mimo oblasti porušenia.Pohľad na trhlinu na vnútornom povrchupotrubia je na obr. 1. Z výrezovso zvarovým spojom sa pripravilivzorky na metalografickú a fraktografickúanalýzu rastrovacím elektrónovýmmikroskopom (REM).1.1 Metalografická analýzaPohľad na priečny rez vzorky s trhlinoua zvarovým spojom je na obr. 2.Obr. 1 Vnútorný povrch potrubia s trhlinouFig. 1 Internal surface of the pipe with a crackObr. 3 Miesto iniciácie trhliny v základnommateriáli potrubia – zv. 70 xFig. 3 Crack initiation point in the base materialof the pipe – 70 xObr. 5 Dvojčatenie pozorované v štruktúre poleptaní – zv. 200 xFig. 5 Twinning observed in the structure afteretching – 200 xObr. 2 Priečny rez trhlinou – vzorka pripravenána metalografickú analýzuFig. 2 Cross-section of the crack – specimenprepared for metallographic analysisObr. 4 Mikrotrhliny a dvojčatá v okolí lomovejplochy – zv. 70 xFig. 4 Micro-cracks and twins near the fracturesurface – 70 xObr. 6 Plastická deformácia na konci lomovejplochy – zv. 200 xFig. 6 Plastic strain at the end of fracturesurface – 200 x256 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

ODBORNÉ ČLÁNKYZ obrázku možno usúdiť, že v oblastiporušenia bol zvarový spoj celistvý,bez viditeľných defektov namakrovýbruse. Oblasť iniciácie trhlinyje na obr. 3, z ktorého vyplýva, žetrhlina vznikla v základnom materiálipotrubia. Na nenaleptaných rezochsa v okolí lomovej plochy pozorovalikrátke mikrotrhliny a dvojčatá (označenéšípkami na obr. 4), ktoré súsprievodným znakom štiepneho porušenia.Dvojčatenie sa pozorovaloaj v štruktúre po leptaní, ako je šípkouoznačené na obr. 5. Na začiatkua konci lomovej plochy sa zistilaplastická deformácia (obr. 6).Pre úplnosť sa metalograficky analyzovalaj obvodový zvarový spojpotrubia a objímky mimo oblastiporušenia. Makroštruktúra dvojvrstvovéhozvarového spoja tiež potvrdilacelistvosť spoja. Rozhranieštruktúry zvarového kovu krycej, tepelneovplyvnenej húsenice a základnéhomateriálu potrubia je naobr. 7. Pri väčšom zväčšení sa vo vysokovyhriatejtepelne ovplyvnenejoblasti (TOO) pozorovala štruktúraprevažne bainitického typu (obr. 8).Štruktúra zvarového kovu bola tvorenáprevažne acikulárnym feritom,s polyedrickým feritom po hraniciachdendritov.1.2 Fraktografická analýzaLomová plocha trhliny sa po očisteníanalyzovala rastrovacím elektrónovýmmikroskopom. Na lomovej plochesa už makroskopicky dali rozlíšiťtri rôzne pásma paralelné s povrchompotrubia. Prvé bolo pásmo iniciácietrhliny na vonkajšom povrchurúry, druhé pásmo lomu a tretie pásmodolomenia bolo na vnútornompovrchu rúry.Každé z pásiem malo inú morfológiulomovej plochy. Lomová plochapod vonkajším povrchom má tvárnycharakter s jamkovou morfológioua zodpovedá počiatočnej plastickejdeformácii, ktorá predchádzalalomu (obr. 9). V strednej časti, ktorázaberala prevažnú časť lomovejplochy, bola lomová plocha štiepna,s riečkovou morfológiou (obr. 10).Vznik tejto morfológie lomovej plochypodporuje buď veľké zrno, nízkateplota pri zaťažení alebo vysokárýchlosť deformácie. V tomto prípadevznik štiepneho lomu možno pripísaťhrubozrnnej štruktúre tepelneovplyvnenej oblasti, resp. pravdepodobnevysokej rýchlosti deformácie.Obr. 7 Rozhranie štruktúr zvarového kovua základného materiálu potrubia – zv. 100 xFig. 7 Boundary line of weld metal and basicpipe material structures – 100 xObr. 9 Jamková morfológia v iniciačnom pásmelomovej plochy pod vonkajším povrchom potrubiaFig. 9 Pit morphology in the fracture surfaceinitiation range below the outer pipe surfaceOblasť dolomenia na vnútornej stranepotrubia mala už skôr zmiešanýcharakter lomu s prevažne tvárnymlomom (obr. 11).2 VÝPOČTOVÁ ANALÝZAPODMIENOK PORUŠENIANa základe deformovaného tvaruporušeného potrubia pod objímkoua spôsobu zaťaženia sa usúdilo, žepotrubie sa pravdepodobne porušilov dôsledku straty stability počastlakovej skúšky. Od výpočtovej analýzysa očakávalo, že potvrdí tentopredpoklad, určí kritický tlak a pravdepodobnémiesto porušenia.2.1 Výpočtový modelNa výpočtovú analýzu bol vytvorenýpriestorový výpočtový model potrubiaa objímky s odbočkou (obr. 12).Koreň obvodového zvaru potrubiaa objímky bol vzhľadom na neurčitosťgeometrie nahradený polkružnicous polomerom 0,75 mm, ktorývyplýval zo šírky medzery medzivonkajším povrchom potrubia a vnútornýmpovrchom objímky (obr. 13).Pri tvorbe výpočtového modelu bolivyužité dve roviny symetrie (rovinaurčená osou potrubia a odbočkya rovina určená osou odbočky a kolmána os potrubia), nakoľko úvodnéObr. 8 Bainitická štruktúra vysokovyhriatej TOO– zv. 300 xFig. 8 Bainite structure of highly heated-up HAZ– 300 xObr. 10 Stredné pásmo lomovej plochy soštiepnym charakterom a s riečkovou morfológiouFig. 10 Central range of the fracture surfacewith cleavage character and stream morphologyObr.11 Lomová plocha v oblasti dolomenia navnútornej strane potrubia so zmiešanýmcharakterom lomuFig. 11 Fracture surface in final cracking areaon the pipe’s inner side with mixed fracturecharacterštúdie problému ukázali, že deformovanýtvar potrubia pri pôsobenívonkajšieho tlaku je symetrickývzhľadom na tieto roviny.Boli vytvorené tri výpočtové modely,jeden model s ideálne kruhovýmprierezom a ďalšie dva s ovalitoupotrubia, pričom sa uvažovala2 a 4 %-ná horizontálna ovalita potrubia(väčší priemer vo vodorovnomsmere – os odbočky je vertikálna).Pri modeloch s ovalitou sa predpokladalo,že objímka kopíruje povrchpotrubia. Vo všetkých prípadoch boldefinovaný kontakt medzi vonkajšímpovrchom potrubia a vnútorným povrchomobjímky.Pri výpočtoch bol použitý ťahový diagramocele potrubia odmeraný naZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008 257

Analýza porušenia potrubia pri tlakovej skúškeObr. 12 Výpočtový model potrubia a objímkys odbočkouFig. 12 A spatial computational model of thepipe and sleeve with side branchObr. 14 Radiálna deformácia potrubia tesne predstratou stability – model s kruhovým prierezomFig. 14 Radial strain of the pipe just before theloss of stability – model with circular cross-sectionObr. 16 Radiálna deformácia potrubia tesnepred stratou stability – model so 4 %-nouhorizontálnou ovalitouFig. 16 Radial strain of the pipe just before theloss of stability – model with 4 % horizontal ovalityObr. 18 Plastická deformácia pred stratoustability – model s kruhovým prierezomFig. 18 Plastic strain just before the loss ofstability – model with circular cross-sectionObr. 13 Detail zaoblenia koreňa obvodovéhozvaru potrubia a objímkyFig. 13 Detail of the radius of circular weld rootof the pipe and sleeveObr. 15 Radiálna deformácia potrubia po stratestability – model s kruhovým prierezomFig. 15 Radial strain of the pipe upon the loss ofstability – model with circular cross-sectionObr. 17 Radiálna deformácia potrubia po stratestability – model so 4 %-nou horizontálnou ovalitouFig. 17 Radial strain of the pipe upon the lossof stability – model with 4 % horizontal ovalityObr. 19 Plastická deformácia pred stratou stability– model so 4 %-nou horizontálnou ovalitouFig. 19 Plastic strain just before the loss ofstability – model with 4 % horizontal ovalityvzorkách vyrezaných z nedeformovanejčasti potrubia. Výpočtový modelbol zaťažený pretlakom v priestoremedzi vonkajším povrchom potrubiaa vnútorným povrchom objímky, akoi na vnútornom povrchu odbočky.V myslenom reze na konci odbočkybol zadaný osový ťah zodpovedajúciuzavretej nádobe.2.2 Metodika výpočtuNa určenie kritického tlaku 1) bola použitástatická nelineárna prírastkováanalýza, t. j. postupné zaťaženie výpočtovéhomodelu pretlakom až postratu konvergencie výpočtu. Stratakonvergencie v prípade konštrukciís náchylnosťou na stratu stabilitysignalizuje, že sa dosiahlo kritickézaťaženie. Výhodou tejto metódy je,že je možné určiť pomerne rýchlokritický tlak, pri ktorom nastane stratastability, avšak napäťovo-deformačnýstav je známy iba pred stratoustability. Napäťovo-deformačnýstav po strate stability bol preto určenýčasovo náročnou dynamickouanalýzou, ktorá nadväzovala na statickúprírastkovú analýzu.2.3 Strata stability potrubiaPotrubie bolo pri tlakovej skúške objímkyzaťažené vonkajším pretlakom.Objímka síce spevňuje potrubieprostredníctvom obvodových zvarov,je však oslabená otvorom odbočky,teda pri tlakovej skúške sa deformujev radiálnom aj v osovom smere,pričom v tejto oblasti viac, ako vozvyšku. Dôsledkom je, že prevaleniepotrubia v dôsledku straty stabilitynastane v oblasti pod odbočkou.Horizontálna ovalita potrubia znižujekritický tlak, pri ktorom nastane stratastability. Výpočtovou analýzou bolurčený kritický tlak 8,3 MPa v prípademodelu bez ovality, tlak 7,8 MPav prípade modelu s horizontálnouovalitou 2 % a tlak 7,3 MPa v prípademodelu s horizontálnou ovalitou4 %. Deformovaný tvar potrubia,ako i stav napätosti tesne pred stratoustability a po strate stability je naobr. 14 až 17.2.4 Napäťovo-deformačný stavpred stratou stabilityVo všetkých analyzovaných prípadochsa prekročila medza klzu ma-1) kritické zaťaženie, pri ktorom nastanestrata stability konštrukcie258 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

ODBORNÉ ČLÁNKYteriálov ešte pred stratou stability.Plastická deformácia cca 1,5 až 2 %však vznikla v oblasti prechodu odbočkydo objímky. V potrubí došlok prekročeniu medze klzu iba v oblastivzniku ešte stabilného zárodkupriehlbiny. Plastická deformáciav stene potrubia bola veľmi nízka(obr. 18 a 19).Z výsledkov vyplýva, že pred dosiahnutímkritického tlaku bolo potrubienamáhané pod, resp. naúrovni medze klzu materiálu. Z výsledkovtiež vyplýva, že porušeniepotrubia nastalo až po strate stability(nestabilnom raste priehlbiny),ako dôsledok napätí sprevádzajúcichstratu stability.2.5 Napäťovo-deformačný stavpo strate stabilityObr. 20 Plastická deformácia po strate stability– model so 4 %-nou horizontálnou ovalitou,maximálna radiálna deformácia cca 93 mmFig. 20 Plastic strain upon the loss of stability –model with 4 % horizontal ovality, maximumradial strain approx. 93 mmObr. 21 Porovnávacie napätie podľa Misesa postrate stability – model so 4 %-nouhorizontálnou ovalitou, maximálna radiálnadeformácia 93 mmFig. 21 Von Mises stress upon the loss ofstability – model with 4 % horizontal ovality,maximum radial strain approx. 93 mmZ deformovaného tvaru potrubia postrate stability a z výsledkov riešeniauvedených v predchádzajúcej častivyplýva, že potrubie malo pravdepodobnehorizontálnu ovalitu. V tejtočasti je preto diskutovaný models horizontálnou ovalitou 4 %. Stavnapätosti po strate stability je podobnýaj v prípade všetkých ostatnýchmodelov.Stav napätosti a plastická deformáciapo vzniku cca 93 mm hlbokejpriehlbiny na potrubí pod odbočkouje na obr. 20 a 21. Maximálnahodnota plastickej deformácieje v stene potrubia v oblasti prevalenia,mimo oblasť obvodovéhozvaru. Maximálna hodnota kumulovanejplastickej deformáciedosiahla v týchto miestach až cca24 %. V koreni obvodového zvarumedzi potrubím a objímkou kumulovanáplastická deformácia nedosiahlaaž tak vysokú hodnotu, aleprvé hlavné napätie 2) malo maximálnuhodnotu práve v oblasti koreňazvaru, resp. v tepelne ovplyvnenejoblasti na konci vzniknutéhoprevalenia (obr. 22).Vzhľadom na zvyčajne nižšiu húževnatosťmateriálu v časti teplomovplyvnenej oblasti zvaru 3) a na dynamikuprocesu straty stability 4) sadá predpokladať, že potrubie sa po2) algebraicky najväčšie normálové napätiev danom bode, v danom prípade maximálneťahové napätie3) hrubozrnná, transformačne spevnenáštruktúra4) po dosiahnutí kritického tlaku prevaleniepotrubia podľa výpočtov prebehnerádovo za niekoľko stotín sekundyObr. 22 Prvé hlavné napätie v oblasti koreňa zvaru po strate stability – model so 4 %-nou horizon tálnouovalitou, maximálna radiálna deformácia cca 93 mm, vľavo pohľad v reze, vpravo na koreň zvaruFig. 22 First main stress at the weld root area upon the loss of stability – model with 4 % horizontalovality, maximum radial strain approx. 93 mm, left view in the cross section, right view of the weld rootstrate stability porušilo v koreni zvaruna konci prevalenia (červená oblasťna obr. 22, vpravo).ZÁVERVýsledky analýz preukázali, žev analyzovanom potrubí nastala stratastability po prekročení skúšobnéhopretlaku cca 7 MPa. Potrubie saporušilo v oblasti obvodového zvarupotrubia s objímkou, kde sa zastavilavlna sprevádzajúca stratu stability.Porušenie nastalo v hrubozrnnejoblasti TOO pri vysokej rýchlosti deformácie,ktorá sprevádzala stratustability, čomu zodpovedá štiepnycharakter lomovej plochy.Záverom možno konštatovať, že potrubiesa porušilo v dôsledku stratystability pri tlakovej skúške a stratastability bola vyvolaná nevhodnýmiparametrami tlakovej skúšky.CONCLUSIONSResults of analyses showed thatloss of stability occurred in the analyzedpipe after exceeding the testingoverpressure of approx. 7 MPa.The pipe was damaged in the circularweld area of the pipe with sleeve,where the wave accompanying theloss of stability was stopped. Thedamage was located in the coarsegrainarea of HAZ at high deformationrate accompanying the loss ofstability, which is reflected in thecleavage character of the fracturesurface.In conclusion, it can be stated that thepipe damage was the consequenceof the loss of stability during pressuretest, while the loss of stability waselicited by inappropriate parametersof the pressure test.

Trochu „studenší“ spoj.Ochranné plyny na spájkovanie elektrickým oblúkom.Základný rad (Competence Line)ArgónCRONIGON ® S1 CRONIGON ® 2Výkonný rad (Performance Line)VARIGON ® He VARIGON ® HeSGMA spájkovanie hydraulických prvkov prídavnýmmateriálom CuAl8Ni2 v ochrannom plyne VARIGON ® He50(zdroj: HAWE hydraulika)Spájkovanie kovov elektrickým oblúkomv ochrannom plyne (GMA spájkovanie)je alternatívna metóda, hlavne na spájanietenkých plechov (t < 3,0 mm) a plechovs povrchovou protikoróznou vrstvou.Na spájkovanie povrchovo pokovovanýchmateriálov sa ako prídavný materiál používazliatina s nižším bodom tavenia ako je bodtavenia základného materiálu. To prináša radvýhod v porovnaní so zváraním metódou MAG.• Nižší vstup tepla.• Nižší opal povrchovej vrstvy.• Odolnosť proti korózii.• Podstatne menší rozstrek.• Temer žiadnu koróziu spoja.• Výrazne menšie deformácie.• Dobré premostenie medzery spoja.Výberom ochranného plynu sa môžu tietopozitívne vlastnosti zvýrazniť. Dôležitý vplyvna kvalitu spoja majú, okrem ochranného plynu,aj základný materiál, typ a hrúbka povrchovejvrstvy a typ zliatiny prídavného materiálu.GMA spájkovanie možno realizovať v skratovomprocese alebo pulzným elektrickým oblúkom.Pulzný oblúk môže byť realizovaný ako DC pulza AC pulz, pretože na trhu sú také zdroje prúdu,ktoré umožňujú spájkovanie striedavýmprúdom. Spájkovanie s AC pulzom umožňujezámerné rozdelenie tepelnej energie medzispájkovaný materiál a prídavný materiál.V dôsledku toho možno povrchovú ochrannúvrstvu spájkovaného materiálu ešte lepšiezachovať a dosiahnuť lepšie premosteniemedzery spoja.V závislosti od použitého prídavného a základnéhomateriálu (resp. stavu jeho povrchu)sa vplyv ochranného plynu na výsledokspájkovania prejavuje rôzne. Ako univerzálnyochranný plyn na spájkovanie treba odporučiťargón, ktorý je použiteľný so všetkými druhmidrôtu pri obidvoch typoch prenosu kovu(skratom alebo pulzom), a to vo všetkýchpolohách. Presvedčuje svojimi dobrými univerzálnymivlastnosťami a nízkym prestupom teplado spoja. Nevýhodou je relatívne menšia stabilitaelektrického oblúka a sklon k pórovitosti.Veľmi malé póry síce nemajú žiadny negatívnyvplyv na pevnosť spoja, avšak objavujú sa,ak sa spoj prebrusuje. To vyvolá prácnu opravu,najmä vo viditeľnej časti spoja.Pri spájkovaní pokovovaných plechov spájkouSG-CuSi3 možno výsledok zlepšiť aktívnymizložkami plynu. Najmä zmesi CRONIGON ® S1a CRONIGON ® 2 stabilizujú elektrický oblúka znižujú sklon k tvorbe pórov. Mierne zvýšenýprestup tepla v porovnaní s argónom sa môžeprejaviť vyššou rýchlosťou spájkovania a lepšímzmáčaním spoja.

Zlepšenie stability procesu, vzhľadu spoja a zmáčaniapri robotizovanom GMAp pulznom spájkovaní pokovovaných tenkých plechov spájkou SG-CuSi3v ochrane plynu CRONIGON ® S1ArgónCRONIGON ® S1Pri spájkovaní zliatinami CuAl musí byť podielaktívnych zložiek v ochrannom plyne obmedzený.Avšak výber vhodného plynu s prímesouinertného hélia môže aj tu výsledok zlepšiť.Produkty radu VARIGON ® He a VARIGON ® HeSumožňujú dosiahnuť lepší vzhľad spoja,vynikajúce zatečenie a zmáčanie, ako aj nižšíprestup tepla voľbou možnej vyššej rýchlostispájkovania.Aj pri spájkovaní nehrdzavejúcich ocelí možnopoužiť ochranné plyny z výkonnového radu. Pokiaľnevznikajú zinkové pary, ktoré by elektrickýoblúk negatívne ovplyvňovali, sú vyššieuvedené výhody obzvlášť zrejmé.Na spájkovanie elektrickým oblúkom možno akovariant zdroja tepla použiť oblúk TIG aleboplazmový (WP). Keďže volfrámová elektródanepripúšťa použitie žiadnych plynov s aktívnouzložkou, používa sa tu len inertný argón a zmesiplynov radu VARIGON ® He.Nízky bod tavenia spájky na báze medi umožňuje menší prestup tepla do spoja a v prípadepokovovaných plechov v dôsledku toho tiež menšie množstvo zinkových pár.°C1.6001.4001.2001.000800600400Teplota tavenia1.4601.450Teplota varu660420907Teplota taveniadrôtovej elektródycca 1 450 ºC → G3Si1cca 1 035 ºC → CuAl8cca 960 ºC → CuSi3200konštrukčná oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník zinokLinde Gas k.s.Odborárska 23831 02 BratislavaBezplatná infolinka: 0800 154 633sluzby@sk.linde-gas.comwww.linde-gas.skLinde Gas a.s.U Technoplynu 1324198 00 Praha 9Zákaznické centrum: 800 121 121info@cz.linde-gas.comwww.linde-gas.cz

Spájkovateľnosť a korózia mäkkospájkovaných spojovVILIAM RUŽA – LADISLAV PAVLOVIČIng. V. Ruža, konzultant, Bratislava – Ing. L. Pavlovič, Materiálovotechnologická fakulta STU, TrnavaMäkké spájkovanie medi, mosadze, bronzu a hliníka Mäkké spájkovanie rúrok, plechov, drôtov Prehľadmäkkých spájok na báze Sn-Pb a Sn-Pb-Sb Prevádzkové tlaky potrubí z medených rúrok spájkovanýchmäkkými spájkami Korózia mäkko spájkovaných spojov – v suchej a vlhkej vzdušnej atmosfére, zastudena a tepla, v roztoku solí a kyselínMäkké spájkovanie, pri ktorom>je spájkovacia teplota nižšiaako 450 °C, sa používa v praxi predovšetkýmvtedy, keď sa od spoja vyžadujehlavne tesnosť, resp. elektrickávodivosť a v menšej miere pevnosť.Najväčšie uplatnenie má mäkké spájkovaniepri spojovaní výrobkov z media jej zliatin v tvare rúrok a plechovs max. hrúbkou 2 mm. Mäkké spájkovaniesa veľmi často využíva aj prispojovaní dielcov v elektrotechnikea elektronike. Od spájkovaného spojasa vtedy vyžaduje nielen dobrá elektrickávodivosť, ale aj určitá pevnosť.MÄKKÉ SPÁJKOVANIEVÝROBKOV Z MEDI, MOSADZEA BRONZUMäkké spájkovanie najpoužívanejšíchmateriálov (medi, mosadzí,bronzov) a výrobkov (rúrky, plechy,pásy) sa môže realizovať všetkýmimetódami spájkovania (s určitýmiobmedzeniami, napr. vzhľadom naveľkú tepelnú vodivosť medi možnospájkovanie spájkovačkou použiť lenna spoje drobných súčiastok s hrúbkoumateriálu menšou ako 2,0 mm).Pri rýchlom ohreve a použití spájkyS- Pb50Sn50 alebo S-Sn63Pb37,nenastane rekryštalizácia základnéhomateriálu (pre informáciu jev tab. 1 uvedený spôsob označovaniaa prehľad mäkkých spájok podľaSTN EN 29453 [1] s označenímS-, pri označení L- sú spájky vyrábanépodľa DIN 1707). Pri spájkovanísa vytvorí difúzna zóna v spájkovanommateriáli v závislosti od teplotya času spájkovania. Štruktúra spájkytypu PbSn v spoji pozostáva z tmavýchkryštálov Pb v eutektiku Sn-Pb. Pri difúznom žíhaní spoja v pevnomstave (pri teplote 160 °C a čase1 h) dosiahne difúzna zóna v spájkovanommateriáli šírku 1 μm. Po24 h, resp. 95 h sa táto zóna zväčšína 4 μm, resp. 8 μm. Mikroanalýzou[2] sa zistilo, že táto vrstva obsahujemenej Cu ako základný materiál.Zistila sa však značná difúzia Cu dospájky. V dôsledku difúzneho žíhaniaeutektická časť štruktúry spájkyo niečo zhrubne [3]. Preto sa v prípadoch,keď prevádzková teplotaspoja je vyššia ako 100 °C používajúšpeciál ne spájky S-Sn96Ag4,L-Sn95Sb5 a S-Pb98Ag2.Mäkko spájkované potrubia z medenýchrúrok slúžia na vedenie plynov,vody a iných tekutín. Spoje saTab. 1 Prehľad mäkkých spájok (výber z normy STN EN 29453) [1]BázaSn-PbPor.čís11a22a33aOznačenie spájkyS-Sn63Pb37S-Sn63Pb37ES-Sn60Pb40S-Sn60Pb40ETeplota tavenia(solidus – likvidus)(°C)BázaPor.čís.Označenie spájkyTeplota tavenia(solidus – likvidus)(°C)183 Sn-Sb 18 S-Sn95Sb5 230 – 240183 – 19019 S-Sn60Pb38Bi2 180 – 185S-Pb50Sn50S-Pb50 Sn50E183 – 215 Sn-Pb-Bi-Sn 20 S-Pb49Sn48Bi3 178 – 2054 S-Pb45Sn55 183 – 2265 S-Pb40Sn60 183 – 23521 S-Bi57Sn43 1386 S-Pb35Sn65 183 – 24523 S-Sn99Cu1 230 – 2407 S-Pb30Sn70 183 – 255 Sn-Cu 24 S-Sn97Cu3 230 – 250a8 S-Pb10Sn90 268 – 302Pb-Cu25 S-Sn60Pb38Cu2 183 – 1909 S-Pb8Sn92 280 – 305 26 S-Sn50Pb49Cu1 183 – 21510 S-Pb2Sn9 320 – 325 Sn-In 27 S-Sn50In50 117 – 12511 S-Sn63Pb37Sb 18328 S-Sn96Ag4 22112 S-Sn60Pb40Sb 183 – 190 Sn-Ag 29 S-Sn97Ag3 221 – 230a13 S-Pb50Sn50Sb 183 – 216Sn-Pb-Ag30 S-Sn62Pb36Ag2 178 – 190Sn-Pb-Sb 14 S-Pb40Sn58Sb2 185 – 231 31 S-Sn60Pb36Ag4 178 – 18015 S-Pb30Sn69Sb1 185 – 250 Pb-Ag 32 S-Pb98Ag2 304 –30516 S-Pb25Sn74Sb1 185 – 263 a 33 S-Pb95Ag5 304 – 36517 S-Pb20Sn78Sb2 185 – 270 Pb-Sn-Ag 34 S-Pb93Sn5Ag2 296 – 301Príklady označenia:S-Pb40Sn60Sb – spájka na mäkké spájkovanie (39 % olova, cca 60 % cínu a 0,4 % antimonu)S-Pb37 Sn63E – spájka na mäkké spájkovanie (37 % čistého olova, 63 % cínu)262 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

ZVÁRANIE PRE PRAXTab. 2 Prevádzkové tlaky potrubí spájkovaných z medených rúrok a tvaroviek priemerov 6 až 54 mm– pri teplotách 30, 65 a 100 °CPrevádzkováteplota (°C)vytvoria pomocou tvaroviek spájkamiS-Pb50Sn50 a S-Sn96Ag4. Naspájkovanie potrubí na pitnú vodusa používa spájka S-Sn97Cu3. Potrubiena úžitkovú a teplú vodu možnospájkovať aj spájkou s obsahomPb. Pri rúrkach do priemeru ø 28 mmstačí pridávať spájku do spoja lenz jedného miesta obvodu spoja. Priväčších priemeroch rúrok sa spájkapridáva na viacerých miestach. Kvalitnýspoj si vyžaduje vhodnú veľkosťmedzery (< 0,1 mm) a vhodnétavivo. Dĺžka preplátovania sa volív závislosti od veľkosti hrúbky stenyrúrky. Pri tlakovej skúške má nastaťroztrhnutie rúrky vedľa spoja.Prevádzkové tlaky potrubí z Cu rúrokspájkovaných pomocou tvaroviekv závislosti od prevádzkovejteploty, druhu spájky a priemeru rúrkyudáva tab. 2.Mäkko spájkované spoje, od ktorýchsa vyžaduje len tesnosť, sa dajúuplatniť aj v chladiarenskej technikepri prevádzkovej teplote do 200 °C.Vhodné sú spájky s obsahom Sb,príp. india.Obdobne, ako čistú meď, možnospájkovať aj ostatné druhy legovanejmedi. Pri mäkkom spájkovaní nenastanerekryštalizácia. Tepelne spracovateľnédruhy medi je výhodnéspájkovať indukčným ohrevom.Mäkké spájkovanie rúrok z mosadzesa robí spájkami bez obsahu Sb(alebo s malým obsahom Sb), pretožeSb vytvára v prechodovej oblastizo zinkom krehké intermetalickéfázy. Pri spájkovacej teplote pod250 °C (spájka S-Sn63Pb37) možnospojovať aj mosadze v polotvrdomalebo tvrdom stave bez toho, že bynastal pokles ich tvrdosti a pevnosti.Prechodová oblasť spoja mosadzeje širšia ako oblasť spoja medi,pretože je vytvorená difúziou nielenCu, ale aj Zn zo základného materiálu.Aj zmáčanie spájky na mosadzije rýchlejšie ako na Cu. Pri dlhšomčase a vyššej spájkovacej teplote savytvoria v prechodovej oblasti krehkékryštály. Aby sa tomu zabrániloje výhodné, keď sa spájkovacia plochavopred pokryje elektrolytickyvrstvou niklu.Za studena tvárnené plechy a rúrkyz dvojfázových mosadzí sú náchylnéna spájkovaciu praskavosť.Naproti tomu jednofázové mosadzenie sú tak citlivé na túto praskavosť.Tavivá, ktoré vyvíjajú počas spájkovaniaamoniakové pary, tiež podporujúspájkovaciu praskavosť.Spájkovanie špeciálnych mosadzísa robí obdobným spôsobom ako α-a β-mosadze. Výnimku tvorí hliníkovámosadz. Obsah 1 % Al vyžadujedlhší spájkovací čas a tavivo s obsahomNH 4Cl. Zliatiny s obsahom nad0,5 % Al je výhodné pred spájkovanímpomediť.Veľmi rozšírené je spájkovanie chladičovmotorov osobných automobilovs vodným chladením. Pretožeprevádzková teplota v týchto výrobkochje až 150 °C, používajú sa spájkys nízkym obsahom Zn a Sb. S ohľadomna nízke mechanické vlastnostispájky, spoje majú byť riešené tak,aby neboli pevnostne namáhané, alelen tesnili. Treba preto použiť prehýbanéspoje. Najdôležitejšia časť chladičaje chladiaci blok. Pozostáva zosystému plochých rúrok (ktorými pretekáchladiaca voda) opatrených lamelamina chladenie vzduchom. Plochérúrky sa vyrábajú z pásiku Ms70hrúbky 0,1 – 0,3 mm. Lamely sú z Cufólie hrúbky 0,075 – 0,125 mm.Ploché rúrky sa vyrábajú z mosadznýchpásikov dvojakým spôsobom.Pri prvom spôsobe sú pásiky vopredpocínované v kúpeli S-Pb50Sn50Sbpomocou taviva (hrúbka pocínovania15 – 30 μm). Po strojnom tvarovanísa ploché rúrky opatria lamelami,ktoré bývajú tiež pocínované.Medzera v jednotlivých spojoch mábyť najviac 0,075 mm. Takto zostavenýblok sa ponorí do tekutého taviva,vysuší sa a vloží do pece na30 s až 5 min. Spájka zatečie do príslušnýchmedzier spojov.Pri druhom spôsobe sa vyrábajúploché rúrky z mosadzných pásikov,ktoré neboli vopred pocínované.Po nasunutí lamiel na ploché rúrkysa zostavený blok ponorí najskôrdo roztaveného taviva a po usušenísa spájkuje v kovovom kúpeli(S-Sn12PbSb alebo S-Sn20PbSb).Ďalej je treba spájkovať koniec rúrokbloku chladiča a hornej a dolnejkomory. Robí sa to ponorným spájkovanímv kovovom alebo zvlnenomkúpeli. Nakoniec sa spájkuje prívodnépotrubie s hornou a dolnou komorouchladiča.Ďalšia oblasť použitia mäkkéhospájkovania mosadzných dielcov jepri výrobe hudobných nástrojov, vodovodnýcharmatúr a pod.Prevádzkový tlak (kPa)S-Sn50PbS-SnSb5S-SnAg5S-Ag2CuPPriemer rúrky (mm)6 – 28 35 – 54 6 – 28 35 – 5430 160 100 400 25065 100 60 250 160100 60 40 160 100Mäkké spájkovanie bronzov saaplikuje prevažne na výrobkochz tenkých plechov, rúrok a drôtov.Ide o rôzne pružinové elementy potrebnépri výrobe elektrických a meracíchprístrojov. Pretože spájkovaciateplota je pod teplotou rekryštalizácie(300 až 400 °C), nenastane vyžíhaniezákladného materiálu.Špeciálne bronzy sa spájkujú obdobneako mosadze. U hliníkovéhobronzu, treba použiť agresívnejšietavivo, obsahujúce chlorid čpavkualebo zriedenú kyselinu soľnú [3].Použitie mäkkých spájok obsahujúcichkadmium je v zmysle legislatívyEurópskej únie úplne neprípustné,použitie spájok obsahujúcich olovoje od 1. júla 2006 zakázané v elektrotechnike(Smernica 2002/96/ES– WEEE, zaoberajúca sa odpadomz elektrických a elektronických zariadenía Smernica 2002/95/ES – RoHSobmedzujúca používanie určitýchnebezpečných látok v elektrickýcha elektronických zariadeniach).KORÓZIA SPOJOVSPÁJKOVANÝCH MÄKKÝMISPÁJKAMIZávažné korózne problémy spojovzhotovených mäkkými spájkamispôsobujú jednak veľké rozdiely zloženiazákladného materiálu a spájky,jednak nutnosť použiť niekedy veľmiagresívne tavivá. Preto sa odolnosťspojov proti korózii často skúša.Pri mäkkom spájkovaní sa môže vyskytnúťaj problém lámavosti spôsobenýkoróziou kovu vo vrstve spájky.Korózia má charakter medzikryštálovejpenetrácie do základného materiálu.Napr. u nízkolegovaných ocelí(Cr, Ni) je toto spôsobované roztavenýmSn, Zn, Bi. Najmenej nepriaznivopôsobí Pb [4].Najväčšie problémy z hľadiska koróziesú pri spájkovaní hliníka a jehozliatin. Korózny účinok sa sústreďujena medzivrstvu, menej na spájku. Akje napadnutá spájka, problém možnoniekedy riešiť spájkou iného zloženia.Mäkké spájkovanie ľahkýchkovov nemožno aplikovať na výrobky,ktoré sú v styku s roztokmi solí,ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008263

Spájkovateľnosť a korózia mäkko spájkovaných spojovkyselín a zásad, ani na kuchynskénádoby a nádoby na potraviny. Spojesa dajú použiť len v suchých atmosferickýchpodmienkach, v stykus nekorozívnymi tekutinami organickejpovahy a vo vonkajšej atmosférelen s ochranným náterom.Korózne nevýhodné sú spájky typuS-Zn-Al15, ak obsahujú nečistoty čoi len v malých množstvách. Znečisteniemeďou spôsobuje starnutie,skrehnutie a zmeny objemu. Znečisteniekovmi s nízkym bodom tavenia(Sn, Pb, Bi) spôsobuje medzikryštálovúkoróziu už na vlhkom vzduchu[5]. Aj spájky typu Sn-Zn-Al aleboZn-Sn-Al majú sklon k medzikryštálovejkorózii [4]. Čisté spájky typuZn-Al možno považovať za odolné.Ostatné mäkké spájky sa nevyrovnajúodolnosti hliníka pri skúške v horúcejvode s teplotou nad 90 °C, aniv 1 %-nom roztoku NaCl a 1 %-nomroztoku kyseliny octovej pri normálnejteplote [5].Spoje hliníka spájkami typu Sn-Pbsú málo korózne odolné a musia savo vlhkom prostredí chrániť náterom.V nechránenom stave sú odolnéspájky typu L-ZnAl5 (aj v prímorskýchpodmienkach), musia všakbyť čisté.Veľmi dobrú odolnosť majú spájkys 90 – 100 %-ným obsahom Zn s malýmmnožstvom Ag, Al, Cu, Ni. Musiabyť však bez nečistot Pb, Sn, Bi. Prísadaniekoľko % Zn v spájkach typuSn-Pb tiež zlepšuje odolnosť spojaproti korózii. Oproti spájkam typuSn-Pb majú vyššiu odolnosť spájkytypu L-Sn70Zn30 a L-Zn70Sn30 [4].Pri mäkkom spájkovaní Al 99,5v elektrotechnike boli spájky hodnotenépo koróznych skúškach vovriacej vode, vo vlhkom teple, v kondenzačnejkomore s S0 2a v roztoku3 %-nej NaCl [4]. Mnohé spájkynevyhoveli. Jedna z nich, typuZn95Al5 nevyhovela najmä preto,že obsahovala znečisťujúce kovy.Korózia sa prejavila najmä tvorboumedzikryštálových trhlín, lomompreplátovaných spojov na rozhraníAl-spájka a zmenami objemu spájky.O niečo odolnejšia bola spájkatypu L-Zn96Ag4.Korózia sa však môže vyskytnúť ajpri spájaní malých prierezov, ako sútenké drôty, na čo treba pamätať najmäv súvislosti s negatívnym pôsobenímzvyškov tavív.V alkalických roztokoch sú koróziiodolné mäkké spájky typu Pb-Ag-Inalebo Sn-Pb-In [4]. Podobná spájkabola priaznivo hodnotená aj pri ultrazvukovomspájkovaní.Korózia, ako je známe, sa u spojovhliníka mäkkými spájkami prejavujena rozhraní hliníka a spájky. Príčinyautori vidia (v zhode aj s inýmiliterárnymi zdrojmi) v existencii koróznehočlánku, kde medzivrstvaje v aktívnom stave oproti svojmuokoliu (ušľachtilá spájka, pasívnypovrch hliníka). Tieto skutočné pomeryv korodujúcom systéme sa nedajúreprodukovať meraním rozdielupotenciálu článku hliník-spájka priskúškach, preto takéto merania nedávajúsprávne informácie o budúcomchovaní spájkovaných spojov.Korózne rýchlosti v rozhraní spojasú veľmi vysoké a nútia k predpokladu,že hliník v medzivrstve je v aktívnomstave a teda neušľachtilý.Mäkko spájkované spoje medi a jejzliatin, nízkolegovaných ocelí, pokovovanýchocelí a pod., nevyvolávajúv prevádzkových podmienkachzvláštne problémy, tu môže ísť leno koróziu spôsobenú zvyškami tavív.Niekedy sa mäkko spájkujú aj materiálys vysokou odolnosťou proti koróziia oxidácii (nehrdzavejúce ocele,zliatiny niklu) [4].Odolnosť spojov proti korózii si možnovysvetliť pri kovoch, ktoré nemajúpasívne vrstvy a kovoch ušľachtilých(ako je Cu) tým, že na rozhraní kov--spájka sa nevyskytuje oblasť vysokoaktívna (na rozdiel od prípadovnehrdzavejúca oceľ-strieborná spájkaalebo hliník-mäkká spájka).ZÁVERPríspevok opisuje informácie o spájkovateľnostifarebných a ľahkýchkovov (čiastočne aj nelegovanýcha nízkolegovaných ocelí) mäkkýmispájkami rôznych typov na báze kovovSn, Pb, Sb, Bi, Cu, Ag, Zn a Al a ospájkovaní výrobkov z rúrok, plechov,pásov. Z hľadiska korózie spájkovanýchspojov upozorňuje na vhodnéa nevhodné zloženie spájok v prostredísuchej a vlhkej vzdušnej atmosféry,za studena a tepla, v roztoku solía kyselín a tiež na nutnosť dôkladnéhoodstránenia zvyškov taviva.Literatúra[1] STN EN 29453:1997 Mäkké spájky.Chemické zloženie a tvary[2] Košina, S.: Výsledky meraniamikrosondou. Chemicko-technologickáfakulta, SVŠT, Bratislava, 1971[3] Lüder, E.: Příručka pájení. SNTL,Praha, 1958[4] Pospiech, K. – Uher, V.: Korózia namäkko spájkovaných spojov hliníkaa jeho zliatin [Výskumná správa] VÚZ,Bratislava, 1964[5] Koleňák, R. – Ruža, V.: Spájkovaniemateriálov, MtF STU, Trnava,2007[6] Ruža, V.: Pájení. SNTL, AlfaPraha, 1978, 396 s.

INFORMÁCIE CERTIFIKAČNÝCH ORGÁNOVKatódová ochrana – nové aktivityvzdelávania a osvedčovania osôbvo VÚZ – PI SR v spolupráci s SPP, a. s.ATTILA TARCSIIng. A. Tarcsi, IWE, Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Bratislava, Slovensko, tarcsi@cert.vuz.skNová aktivita Certifikačného orgánu pre certifikáciu personálu vo zváraní a NDT vo VÚZ – PI SR pripravenáv spolupráci s SPP, a. s. – certifikácia osôb v oblasti katódovej ochrany kovových konštrukcií Podstatakatódovej protikoróznej ochrany zváraných konštrukcií Príprava a realizácia certifikačného procesu voVÚZ – PI SR v súlade s normou STN EN 15257:2007 Katódová ochrana – Úrovne spôsobilosti a certifikáciapersonálu katódovej ochrany Tri úrovne certifikácie a zameranie práce certifikovaných odborníkov Vzdelávanie v oblasti katódovej protikoróznej ochranyCertifikačný orgán pre certifikáciupersonálu vo zváraní>a NDT vo VÚZ – PI SR (ďalej COP)od 1. októbra 2007 v rámci reakreditácieSlovenskou národnou akreditačnouslužbou rozšíril svojuspôsobilosť o certifikáciu osôb v oblastikatódovej protikoróznej ochrany.Rozsah akreditácie sa vzťahujena skúšanie systémov katódovejprotikoróznej ochrany pre 4 aplikačnéodvetvia:• kovové konštrukcie uloženév pôde alebo vo vode (kód 1),• kovové konštrukcie uloženév morskej vode (kód 2),• vystužené betónové konštrukcie(železobetónové) (kód 3),• vnútorné povrchy kovových konštrukciíkontajnerov (kód 4).COP sa odhodlal k tomuto krokuna základe už tradične dobrej spolupráces SPP, a. s. Katódová protikoróznaochrana zváraných konštrukciísa realizovala aj doposiaľ,ale do minulého roku nebola spracovanápríslušná norma, ktorá byjednoznačne určovala pravidlá prekvalifikáciu osôb zaoberajúcich satouto problematikou. Norma STNEN 15257 Katódová ochrana – Úrovnespôsobilosti a certifikácia personálukatódovej ochrany bola vydanáv roku 2007 [1] a následne na tozareagovali pracovníci z SPP, a. s.,s požiadavkou vyškoliť a osvedčiťsvojich pracovníkov, ktorí sú aktívniv tejto oblasti.1 KATÓDOVÁ PROTIKORÓZNAOCHRANAKorózia spôsobuje každoročne obrovskéstraty na celom svete. Priamestraty sa pohybujú na úrovni2 až 4 % hrubého národného produktuvyspelých svetových ekonomíkročne [2], pričom nepriameškody zapríčinené koróziou sú ešteniekoľkonásobne vyššie. Z tohtodôvodu je v súčasnosti kladený veľkýdôraz na zabránenie vzniku aleboaspoň zníženie účinkov korózie– koróznych strát.V plynárenskom priemysle ide o koróziuhlavne plynovodov a ropovodov,znásobovanú agresivitouokolitého prostredia, v prvom radepôdy alebo morskej vody. Preto jenutné okrem klasických spôsobovochrany kovov, t. j. koróznych odolnýchnáterov a povlakov, využívať ajnovšie, operatívnejšie a dokonalejšieochranné techniky a technológie.Medzi takéto techniky patrí aj aktívnakatódová protikorózna ochrana.Korózna aktivita kovov sa v určitomrozmedzí potenciálov mení[2]. V tomto rozmedzí existujú rôznestavy kovu, napr. oblasť imunity,oblasť aktivity, oblasť pasivity atď.,v závislosti od charakteru kovua prostredia, v ktorom sa kov nachádza.Podstatou elektrochemickejochrany je, že sa kovu vnúti potenciál,pri ktorom sa kov dostávado imúnneho alebo pasívneho stavu,čím sa výrazne zníži koróznarýchlosť. Zmena potenciálu k zápornejšímhodnotám posúva kovdo stavu imunity – pozície katódy,preto sa táto technika nazýva katódováochrana.Pri tejto ochrane sa spomalenie alebopotlačenie korózneho procesudosahuje polarizáciou kovu chránenejkonštrukcie posunom jeho potenciáluk negatívnym hodnotám, ažnastane potenciál rovnováhy pri takejkoncentrácii iónov, ktorá je konvenčnepovažovaná za kritériumprakticky nulovej korózie. Základomkatódovej ochrany je teda vytvorenieelektrického obvodu jednosmernéhoprúdu, v ktorom je v koróznomprostredí chránený predmetkatódou a anodická reakcia sa prenesiena pomocnú anódu (napr. nakovové telesá uložené popri potrubív pravidelných intervaloch v dosahufunkčnosti – telesá postupne korodujúa „spotrebovávajú“ sa).2 REALIZÁCIACERTIFIKAČNÉHO PROCESURealizácia certifikačného procesuv oblasti katódovej ochrany nebolajednoduchá úloha, pretože tátooblasť je známa pomerne úzkemuokruhu odborníkov. COP teda muselhľadať vhodných spolupracovníkov,hlavne z externého prostredia.Len tak mohol pripraviť a realizovaťsvoj zámer, t. j. rozšíriť svoju akreditáciua tým vytvoriť základ na vzdelávaniea osvedčovanie osôb v katódovejprotikoróznej ochrane. COPvyužil najmä doterajšie kontakty nakolegov z SPP, a. s. – oslovil tedaodborníkov, ktorí sa už aj v minulostizaoberali s touto problematikou, čiuž na univerzite alebo priamo v praxi.Vytvoril realizačný tím, ktoréhoúlohou bolo na základe normy vypracovať:– smernicu COP pre danú činnosť [3],– učebné texty na vzdelávaniev kurzoch,– otázky a testy na skúšanie a certifikáciu.Medzitým bola norma STN EN 15257ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008265

Katódová ochrana – nové aktivity vzdelávania a osvedčovania osôbvo VÚZ – PI SR v spolupráci s SPP, a. s.Tab. 1 Úrovne certifikácie, úrovne spôsobilosti personálu a aplikačné sektoryÚrovnecertifikácieKO 1KO 2KO 3OblasťpôsobnostiKatódováochranav príslušnomaplikačnomsektore *)Špecifické zameranie z hľadiska úrovní spôsobilostiVykonávanie prác a meraní v oblasti katódovej ochrany podľa inštrukcií vypracovanýcha schválených personálom certifikovaným na úroveň 2 alebo 3.Vykonávanie prác a meraní v oblasti katódovej ochrany, vrátane hodnotenia KO a interpretácievýsledkov v súlade so zavedenými metódami a postupmi. Navrhovanie jednoduchých systémovKO podľa inštrukcií a postupov vypracovaných a schválených personálom certifikovaným naúroveň 3. Vypracovávanie inštrukcií pre personál úrovne 1 na vykonávanie prác a meraní v oblastikatódovej ochrany v súlade so zavedenými metódami a podľa postupov vypracovaných aschválených personálom certifikovaným na úroveň 3.Vykonávanie prác a meraní v oblasti katódovej ochrany, vrátane hodnotenia katódovej ochranya interpretácie výsledkov v súlade so zavedenými metódami. Navrhovanie systémov KO v súladeso zavedenými metódami, špecifikáciami a normami. Navrhovanie koncepcií a postupov nanavrhovanie, monitorovanie a hodnotenie systémov KO. Vypracovávanie inštrukcií pre personálúrovne 1 a úrovne 2 na vykonávanie všetkých prác a meraní v oblasti katódovej ochrany v súladeso zavedenými metódami, špecifikáciami a normami. Vyhodnocovanie a interpretácia všetkýchúdajov, zhromaždených pri plnení predmetných úloh personálom certifikovaným na úroveň 1a úroveň 2.*)V rámci systému certifikácie jestvujú štyri aplikačné sektory katódovej ochrany:– kovové konštrukcie uložené v pôde a/alebo vo vode (ponorené, zaplavené);– morské kovové konštrukcie;– vystužené betónové konštrukcie (železobetónové);– vnútorné povrchy kovových kontajnerových konštrukcií.preložená aj do slovenčiny a po rôznychpracovných stretnutiach odborníkovtíto pripravili potrebné materiálya COP mohol naplno začaťs prípravou na certifikačný proces.V súlade s normou boli v rámci prechodnéhoobdobia certifikovanéprvé osoby, ktoré týmto splnili kvalifikačnépožiadavky na výkon lektorskejčinnosti vo vzdelávacíchkurzoch a na výkon certifikačnýchskúšok v rámci COP.3 ÚROVNE CERTIFIKÁCIECertifikácia v oblasti katódovej protikoróznejochrany má 3 úrovne. Zodpovedajúcešpecifické zameraniečinnosti certifikovaných odborníkovv uvedených 3 úrovniach a 4 aplikačnésektory uvádza tab. 1.4 VZDELÁVANIEPrípravné kurzy v oblasti katódovejochrany zabezpečuje vo VÚZ –PI SR Divízia vzdelávania aj v spoluprácis poprednými externýmiodborníkmi s týmto obsahom:– základy korózie,– princípy protikoróznej ochrany,– vonkajšie vplyvy na koróziu,– základy elektrotechniky,– meracie techniky, základné výpočtya diagnostické metódy,– referenčné dokumenty (zákony,vyhlášky, technické normy atď.),– montážne postupy a kontrola,– praktické merania,– výpočty, vyhodnocovanie a analýzy.Obsah prípravných kurzov je spracovanýv učebných textoch [4]. Rozsahprednášok a praktických meraní preúroveň KO 1 je 40 hodín, pre KO 2 je80 hodín. Pre KO 3 sa určí špecifickápríprava konkrétne pre každéhokandidáta podľa jeho doterajšiehozamerania, vedomostí a skúseností.Absolvent prípravného kurzu, ktorýúspešne vykoná skúšky získa certifikát.ZÁVERŽivotnosť katódovou ochranou chránenýchkovových konštrukcií sa účinnepredlžuje, o čom svedčia napr.plynovody na území Slovenska, ktoréboli vybudované pred viac akotromi desaťročiami a sú schopné vykonávaťsvoju funkciu dodnes. Taktopredĺžená životnosť prináša nemaléekonomické úspory prevádzkovateľompotrubí a v konečnom dôsledkuaj spotrebiteľom.Treba vyjadriť presvedčenie, že nováaktivita Certifikačného orgánu precertifikáciu personálu vo zváranía NDT a Divízia vzdelávania vo VÚZ– PI SR v tejto oblasti pomôže dosiahnuťnielen vyššiu kvalitu odborníkov,ale aj celého procesu katódovejochrany kovových konštrukcií.Literatúra[1] STN EN 15257:2007 Katódováochrana – Úrovne spôsobilostia certifikácia personálu katódovejochrany[2] Vuľcha, J.: Základy aktívnejprotikoróznej ochrany, ActaMontanistica Slovaca, 2004, č. 3[3] Smernica COP S30-COP-2007:Certifikácia osôb v katódovej ochrane[4] Katódová ochrana konštrukciíuložených v pôde a vo vode.VÚZ – PI SR, Bratislava, 2008,76 s.

WELDING Journal, ročník 2007PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISYLaser skonštruovaný na výrobu a opravy komponentovzložitých tvarov (naváraním, striekaním)(5 str., 11 obr.)Časopis WELDING Journal patrí medzi najvýznamnejšiezváračské časopisy. Vydáva hoAmerická zváračská spoločnosť (AmericanWelding Society – AWS) a v roku 2007 je touž 86. ročník. Vychádza v anglickom jazyku,12x ročne, vo formáte A4. Každé číslo obsahuje4 – 5 odborných článkov z výrobnej praxea 3 – 5 článkov z oblasti výskumu vo zváraní.Okrem nich prináša časopis správy a informácieAmerickej zváračskej spoločnosti, o novejliteratúre, zoznam odborných akcií na najbližšieobdobie, prihlášky na odborné akcie a samozrejmeveľké množstvo drobných správz rôznych organizácií a podnikov a inzerátov.Rozsah jednotlivých čísel aj s prílohami jeminimálne 85 strán, za rok 2007 to bolo viacako 1 200 strán. Kontakt: Campbell K. (editor)kcampbell@aws.org, www.aws.org.V ďalšom texte je uvedený stručný zoznam odbornýchčlánkov a výsledkov výskumu vo zváranípublikovaných v roku 2007 (za názvomamerických pracovísk je skratka príslušnéhoštátu USA).Január 2007Odborné články (Features)Investing in Welding’s FutureInvestovanie do zváračskej budúcnosti (1 strana)Welding Superalloys for Aerospace Applications.Tillack, D. J. (Nickel Institute) www.nickelinstitute.orgZváranie superzliatin pre kozmické aplikácie(5 str., 6 obr., 3 tab.)Electron Beam Brazing for In-Space Construction.Flom, Y. (NASA Goddard SpaceFlight Center Greenbelt, Md.) yury.a.flom@nasa.govSpájkovanie (priehradových) priestorovýchkonštrukcií elektrónovým lúčom (5 str., 9 obr.,2 tab., 9 literárnych zdrojov)What’s New in Cutting. Cullison, A. – JohnsenM. R. – Woodward, H. (redaktor the WeldingJournal), cullison@aws.orgNovinky v rezaní (5 str., 14 obr.)Laser Engineered Net Shaping Advances AdditiveManufacturing and Repair. Mudge, R. P.– Wald, N. R. (RPM & Associates, Inc., RapidCity, S. Dak.)Výsledky výskumu vo zváraní (Welding ResearchSupplement)A New Proposal of HAZ Toughness EvaluationMethod – Part 1: HAZ Toughness of StructuralSteel in Multilayer and Single-Layer WeldJoints. Furuya, H. (Nagoya R&D Laboratories,Nippon Steel Corp., Aichi, Japonsko) – Aihara,S. (Steel Research Laboratories, Nippon SteelCorp., Chiba, Japonsko) – Morita, K. (ChibaUniversity, Chiba, Japonsko)Nový návrh hodnotenia húževnatosti TOO systémovoumetódou – Časť 1: Húževnatosť TOOviacvrstvových a jednovrstvových zvarov konštrukčnejocele (8 str., 11 obr., 1 tab., 9 liter.)Measuring On-Line and Off-Line NoncontactUltrasound Time of Flight Weld PenetrationDepth. Kita, A. – Ume, I. C. (Georgia Instituteof Technology, Atlanta, Ga.) charles.ume@me.gatech.eduBezkontaktné ultrazvukové on- a off-line meranieveľkosti prievaru zvarov (9 str., 18 obr.,6 tab., 23 liter.)Effects of Fusion Zone Size and Failure Modeon Peak Load and Energy Absorption ofAdvanced High-Strength Steel Spot Welds.Sun, X. – Stephens, E. V. – Khaleel, M. A. (PacificNorthwest National Laboratory, Richland,Wash.)Vplyv veľkosti šošovky a spôsobu porušeniabodových zvarov vysokopevných ocelí naveľkosť zaťaženia a absorpciu energie (8 str.,16 obr., 1 tab., 15 liter.)Tailoring Fillet Weld Geometry Using a GeneticAlgorithm and a Neural Network Trainedwith Convective Heat Flow Calculations. Kumar,A. – Dobroy, T. (The Pennsylvania StateUniversity, University Park, Pa.)Návrh geometrie kútového zvaru pomocou genetickéhoalgoritmu a neurónovej siete – výpočtamikonvenčného prestupu tepla (8 str.,7 obr., 3 tab., 35 liter.)Február 2007Odborné článkyReducing Shrinkage Voids in Resistance SpotWelds. Joaquin, A. ajoaquin@ford.com – Elliott,A. N. A. (Ford Motor Co., Dearborn, Mich.)– Jiang, Ch. (AET Integration, Inc., Troy, Mich.)cindy.jiang@aet-integration.comZmenšovanie dutín v šošovkách odporovýchbodových zvarov (4 str., 10 obr., 1 tab., 2 liter.)New AWS D1.8 Seismic Welding SupplementOutlined. Hamburger, R. O. (Simpson Gumpterz+ Heger, San Francisco, Calif.) – Malley, J. O.(Degenkolb Engineers, San Francisco, Calif.) –Miller, D. K. (The Lincoln Electric Co., Cleveland,Ohio)Nová norma od AWS D1.8 Zváranie konštrukciído seismických oblastí – doplnok (4 str., 3 obr.)Making Resistance Spot Welding Safer.Hirsch, R. B. (Unitrol Electronics Inc., Northbrook,Ill.) roger@unitrol-electronics.comVyššia bezpečnosť pri bodovom odporovomzváraní (6 str., 8 obr.)Inspecting RSW Electrodes and Welds withLaser-Based Imaging. Reichert, C., constance_reichert@ewi.org– Peterson, W., warren_peterson@ewi.org (Edison Welding Institute,Columbus, Ohio)Kontrola elektród a bodových odporovýchzvarov laserovým snímačom (8 str., 13 obr.,6 tab.)Reducing Resistance Welding Costs. Scotchmer,N. (Huys Industries Ltd., Weston, Ont.,Kanada) nscotchmer@huysindutries.comZníženie nákladov odporového zvárania (3 str.)Výsledky výskumu vo zváraníA Methodology for Prediction of Fusion ZoneShape. Okui, N. – Bordelon, F. (University ofNew Orleans Gulf Coast Region Maritime TechnologyCenter, Avondale, La.) frank.bordelon@uno.edu – Ketron, D. (Edison Welding Institute,Columbus, Ohio) – Hirata, Y. (The Osaka University,Osaka, Japonsko) – Clark, G. (The OhioState University, Columbus, Ohio)Metodika určenia tvaru zóny natavenia (9 str.,14 obr., 2 tab., 23 liter.)A New Proposal of HAZ Toughness EvaluationMethod: Part 2 – HAZ Toughness Formulationby Chemical Compositions. Furuya, H. (NagoyaR&D Laboratories, Nippon Steel Corp.,Aichi, Japan) – Morita, K. (Department of Architecture,Chiba University, Chiba, Japan)Nový návrh hodnotenia húževnatosti TOO systémovoumetódou – Časť 2 - Húževnatosť TOOstanovená na základe chemického zloženia(7 str., 7 obr., 3 tab., 18 liter.)Technical Note: Martensite Formation in Austenitic/FerriticDissimilar Alloy Welds. Du-Pont, J. N. jnd1@lehigh.edu – Kusko, C. S.(Department of Materials Science and Engineering,Lehigh University, Bethlehem, Pa.)Technická poznámka: Tvorba martenzitu v heterogénnychzvaroch austeniticko/feritickýchzliatin (4 str., 4 obr., 1 tab., 6 liter.)Marec 2007Odborné článkyIntelligent Vision Boosts Robot Payback.Noruk, J. (Servo Robot Corp., Mequon, Wis.)jnoruk@wi.rr.comInteligentná vízia návratnosti investícií na robotizovanépracoviská (4 str., 8 obr.)AWS 2006 Expo in Review. Cullison, A., cullison@aws.org– Johnsen, M. R. – Woodward,H. (redactor Welding Journal)Výstava AWS 2006 Expo (8 str., 15 obr.)Sturdy Exam Tables Rely on Robotic Welding.(Motoman, Inc., West Carrollton, Ohio) www.motoman.comSkúšanie odolnosti sedačiek zhotovených robotizovanýmzváraním (3 str., 2 obr.)Novinky v spájkovaní a letovaní (Brazing &Soldering Today)Advancements in Flux Cored and Flux CoatedBrazing Products. Harris, D. (Omni TechnologiesCorp., Brentwood, N. H.) dharris@omnibraze.comNové plnené a obalené drôty na spájkovanie(1 str.)The Brazer’s Question: Paste or Preforms?ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008267

WELDING Journal, ročník 2007Allen, K. (Bellman-Melcor, Inc.,Tinley Park, Ill.)– Feldbauer, S. L. (Abbott Furnace Co., St. Marys,Pa.) sfeldbauer@abbottfurnace.comOtázka spájkovačov: Spájka ako pasta aleboako výlisok ? (3 str., 3 obr.)Challenges in Attaining Lead-Free Solders.Baskin, P. (Superior Flux & Mfg. Co., Cleveland,Ohio) superiorflux@sbcglobal.netVýzvy na používanie bezolovnatých spájok(4 str., 2 tab.)Comparison of Braze and Solder Materials forJoining Titanium to Composites. Morscher,G. N., Gregory.N.Morscher@grs.nasa.gov –Singh, M. – Shpargel, T. (Glenn Research Center,Cleveland, Ohio)Porovnanie prídavných materiálov na mäkkéa tvrdé spájkovanie titánu a kompozitov (5 str.,8 obr., 2 tab., 8 liter.)Soldering Aluminum Matrix Composites. Wielage,B. – Hoyer, I. – Weis, S. (Chemnitz Universityof Technology, Chemnitz, Nemecko)Sebastian.Weis@mb.tu-chemnitz.deSpájkovanie kompozitov s hliníkovou matricou(4 str., 7 obr., 2 liter.)Výsledky výskumu vo zváraníFabrication of a Carbon Steel-to-StainlessSteel transition Joint Using Direct Laser Deposition– A Feasibility Study. Farren, J. D. –DuPont, J. N. – Noecker, F. F. (Department ofMaterials Science and Engineering, Lehigh University,Bethlehem, Pa.)Zhotovenie spoja uhlíkovej a nehrdzavejúcejocele pomocou lasera – Štúdium efektívnosti(7 str., 9 obr., 23 liter.)Influence of Lubricants on Electrode Life inResistance Spot Welding of Aluminum Alloys.Rashid, M. – Fukumoto, S. – Medley, J. B.– Zhou, Y. (Department of Mechanical Engineering,University of Waterloo, Ont., Kanada)– Villafuerte, J. (Centerline Windsor Ltd.,Windsor, Ont., Kanada)Vplyv mazania na životnosť elektród pri bodovomodporovom zváraní hliníkových zliatin(9 str., 16 obr., 5 tab., 28 liter.)Estimation of Weld Quality in High-FrequencyElectric Resistance Welding with Image Processing.Kim, D. (Shipbuilding & Plant R & DIndustrie, Samsung Heavy Industries Co., Geoje-si,Korea) – Kim, T. – Park, Y. W. – Sung, K.– Rhee, S. (Hanyang university, Seoul, Korea)– Kang, M. (Advanced Welding & Joinig ResearchTeam, KITECH Incheon, Korea) – Kim,C. (Joining Research Group, POSCO, Pohang,Korea) – Lee, C. (Seoul National University ofTechnology, Seoul, Korea)Odhad kvality vysokofrekvenčného (švového)odporového zvárania pomocou obrazovej analýzy(9 str., 15 obr., 2 tab., 7 liter.)Apríl 2007Aprílové číslo 4 nie je k dispozícii v knižnici VÚZ– PI SR.Máj 2007Odborné článkyInvestigating Fiber Lasers for Shipbuildingand Marine Construction. Ozden, H. (Ege University,Bornova, Izmir, Turkey) huseyin.ozden@ege.edu.trVýskum využitia vláknového lasera pri stavbelodí a námorných konštrukcií (4 str., 8 obr.,5 liter.)Stainless Steel Welding Soars to New Heights.Stahura, R. ( Avesta Welding, LLC, OrchardPark, N. Y.) ron.stahura@avestawelding.com –Houska, C. (TMR Consulting, Pittsburgh, Pa.)Zváranie nerezovej ocele nadobúda nové rozmery(5 str., 10 obr.)Laser Beam Welding: Benefits, Strategies,and Applications. Schlueter, H. (TRUMPF, Inc.,Farmington, Conn.)Zváranie laserovým lúčom: výhody, stratégiea aplikácie (3 str., 3 obr.)The Greatest Story Never Told: EB Welding onthe nadzvukového lietadla F-14. Messler, R.W. Jr. (Rensselaer Polytechnic Institute, Troy,N. Y.) messlr@rpi.eduNajväčší príbeh nebol povedaný: Zváranie elektrónovýmlúčom na F-14 (7 str., 4 obr., 2 tab.)Advanced Laser Technology Applied to Claddingand Buildup. Nowotny, S., Steffen.Nowotny@iws.fraunhofer.de– Scharek, S. – Schmidt,A. (Fraunhofer Institute for Material and BeamTechnology, Dresden, Nemecko)Pokročilá laserová technika aplikovaná na naváranie(4 str., 6 obr., 3 liter.)Improving Laser Welding Efficiency. Longfield,N., Nick.Longfield@corusgroup.com –Van Der Veldt, T. – Lieshout, T. – Stam, W. – DeWit, I. (Corus IJmuiden RD&T)Zlepšenie efektívnosti laserového zvárania(3 str., 8 obr., 2 liter.)Avoiding Defects in Stainless Steel Welds.Campbell, R. D. (Bechtel National, Inc.) rdcampbe@bechtel.comVyvarovanie sa chýb pri zváraní nehrdzavejúcejocele (8 str., 16 obr., 1 tab.)Výsledky výskumu vo zváraníOptimum Evaluation for Electron Beam Weldmentsof AZ61A-F Extruded Plates. Chi,Ch.-T., joseph.mse92g@nctu.edu.tw – Chao,Ch.-G. (National Chiao-Ting University, Taiwan)c_g_chao@hotmail.comOptimálne hodnotenie elektrónovolúčového zvarovéhospoja extruderovaných plechov z materiáluAZ61A-F (6 str., 8 obr., 2 tab., 15 liter.)Application of Magnetic Pulse Welding forAluminum Alloys and SPCC Steel Sheet Joints.Aizawa, T. – Kashani, M., kashani@asrl.org – Okagawa, K. (Tokyo Metropolitan Collegeof Technology, Shinagawa-Ku, Tokyo, Japonsko)Použitie magnetického pulzného zvárania zliatinyhliníka a za studena valcovanej ocele (6 str.,15 obr., 2 tab., 7 liter.)Weldability Evaluation of SupermartensiticStainless Pipe Steels. Ramirez, J. E. (EdisonWelding Institute, Columbus, Ohio) jose_ramirez@ewi.orgHodnotenie zvariteľnosti spojov rúr zo supermartenzitickýchocelí (10 str., 9 obr., 9 tab.,10 liter.)Prediction of Element Transfer in SubmergedArc Welding. Kanjilal, P. (National Test House,Salt Lake, Kolkata, India) pra_kanj1@yahoo.co.in – Pal, T. K. (Jadavpur University, Kolkata,India) t_k_pal@yahoo.com – Majumdar, S. K.(Indian Statistical Institute, Kolkata, India)skm@isical.ac.inPredikcia prenosu prvkov pri zváraní pod tavivom(12 str., 12 obr., 7 tab., 3 prílohy, 36 liter.)Jún 2007Odborné článkyExploring Methods for Measuring Pipe WeldToughness. Darcis, Ph. P. – McColskey, J.D. – McCowan, C. N. – Siewert, T. A. (NIST,Materials Reliability Division, Boulder, Colo.)siewert@boulder.nist.govVýskumné metódy na meranie tuhosti zváranýchrúrok (3 str., 6 obr., 4 liter.)Ultrasonic Welding Plays Key Role in PhotovoltaicCell Assembly. Devine, J. (SonobondUltrasonics, West Chester, Pa.) jdevine@sonobondultrasonics.comZváranie ultrazvukom hrá kľúčovú úlohu pri výrobesolárnych panelov (1 str., 2 obr.)Historic Welding Project Now Declassified.Disney, J. A. (Vista Engineering) jadisney@verizon.netHistorický zváračský projekt (zváranie nehrdzavejúcichrúrok) teraz preklasifikovaný(4 str., 15 obr., 1 tab., 7 liter.)Techniques for Successfully Welding AlloyPipe. Borchert, N. (Miller Electric Mfg. Co., Appleton,Wis.) – Phillips D. (UA Local 598, Pasco,Wash.)Metódy na úspešné zváranie zliatinových rúrok(vrátane heterogénnych spojov s rúrami z uhlíkovýchocelí) (5 str., 25 obr.)Underwater Cables Joined with Orbital Welding.Nordahl, T. (welding coordinator, NexansNorway AS, Halden, Norway)Spájanie podmorských zväzkov rúrok (na prívodymédií na plošiny offshore) orbitálnymizváračkami (2 str., 6 obr.)Using Mechanized Welding on Large DiameterPipes. Emmerson, J. (East Granby, Conn.)emmerson@magnatech-lp.comPoužitie mechanizovaného zvárania potrubís veľkým priemerom (1 str., 2 obr.)The weld-wide web. Hancock, R. (MarketingCommunications, American Welding Society)rhancock@aws.orgWebová stránka Americkej zváračskej spoločnostiwww.aws.org (3 str., 4 obr., 1 tab.)Výsledky výskumu vo zváraníTensile and Fracture Behavior of Pulsed GasMetal Arc-Welded Al-Cu-Li. Padmanabham,G. (International Advanced Research Centerfor Powder Metallurgy & New Materials, Hyderabad,India) gp@arci.res.in – Schaper, M. –Simmchen, E. (Institute of Materials Science,Dresden University of Technology, Dresden,Nemecko) michael.schaper@mailbox.tu-dresden.de,elke.simmchen@mailbox.tu-dresden.de – Pandey, S. (Mechanical Engineering, IndianInstitute of Technology, New Delhy, India)pandeysunil@hotmail.com – Simmchen, E.(Institute of Materials Science, Dresden Universityof Technology, Dresden, Nemecko)elke.simmchen@mailbox.tu-dresden.deMechanické a lomové vlastnosti zvarovéhospoja zliatiny Al-Cu-Li vytvoreného oblúkovýmimpulzným zváraním v ochrannom plyne (obsahLi do 4,2 %) (14 str., 16 obr., 9 tab., 30 liter.)The Effect of Coatings on the Resistance SpotWelding Behavior of 780 MPa Dual-PhaseSteel. Tumuluru, M. (Research and TechnologyCenter, United States Steel Corp., Munhall,Pa.)Vplyv galvanicky vytvorených povlakov na odporovébodové zvarové spoje dvojfázovýchocelí pevnosti 780 MPa (9 str., 13 obr., 3 tab.,24 liter.)The Effect of Chromium on the Weldabilityand Microstructure of Fe-Cr-Al Weld Cladding.Regina, J. R. – (Welding and Fabricationat ExxonMobil, Houston, Tex.) – DuPont, J. N.(Energy Researrch Center) – Marder, A. R.(Materials Science and Engineering, Lehigh268 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

PREDSTAVUJEME ZVÁRAČSKÉ ČASOPISYUniversity, Bethlehem, Pa.)Vplyv chrómu na zvaritelnosť a mikroštruktúrunávarov zliatinou Fe-Cr-Al (9 str., 13 obr.,1 tab., 37 liter.)Low-Speed Laser Welding of Aluminum Alloy7075-T6 Using a 300-W, Single-Mode, YtterbiumFiber Laser. Paleocrassas, A. G. – Tu, J. F.(Dept. of Mechanical and Aerospace Engineering,North Carolina State University, Raleigh,N. C.) jftu@unity.ncsu.eduNízkorýchlostné laserové zváranie hliníkovejzliatiny 7075-T6 použitím 300 W yterbiovýmvláknovým laserom (8 str., 15 obr., 1 tab.,12 matem. vzťahov, 15 liter.)Júl 2007Odborné článkyHow to Choose Electrodes for Joining High--Strength Steels. Sampath, K. (consultant,Johnstown, Pa.) rs127@yahoo.comSprávny výber prídavných materiálov (plnýcha rúrkových drôtov) na zváranie vysokopevnýchocelí (3 str.)Energy Saving Tips for Ducted Weld Fumesystems. Ravert, E. (United Air Specialists,Inc., Cincinnati, Ohio) www.uasinc.comTipy na úsporu energie pri odsávaní zváračskýchdymov (2 str., 3 obr.)Selecting and Caring for Flux Cored Wire.Packard, K. (Hobart Brothers, Troy, Ohio)Výber a starostlivosť o plnené rúrkové zváraciedrôty (3 str., 1 obr.)Design Considerations for Robotic WeldingCell Safety. Wood, R. (Omron Scientific Technologies,Inc., Fremont, Calif.) www.sti.comNávrh bezpečných pracovísk na robotizovanézváranie (4 str., 4 obr.)Sorting out Certifications for Welding Consumables.Sadler, H. (Lincoln Electric Co., Cleveland,Ohio) harry_sadler@lincolnelectric.comTriedenie a optimálna voľba certifikovaných prídavnýchzváracích materiálov (4 str., 5 obr.)Výsledky výskumu vo zváraníComparison of Friction Stir Weldments andSubmerged Arc Weldments in HSLA-65 Steel.Konkol, P. J. – Mruczek, M. F. (ConcurrentTechnologies Corp., Johnstown, Pa.)Porovnanie zvarkov zhotovených trecím zváraníms premiešaním a zváraním pod tavivomocele HSLA-65 (9 str., 19 obr., 6 tab., 7 liter.)Variable AC Polarity GTAW Fusion Behaviorin 5083 Aluminum. Yarmuch, M. A. R. – Patchett,B. M. (University of Alberta, Edmonton,Alberta, Kanada)Vplyv zmeny polarity pri GTAW zváraní (striedavýmprúdom) hliníka 5083 na tavenie (a čistenie)(5 str., 10 obr., 19 liter.)Thermal Stresses in Butt-Jointed Thick Platesfrom Different Materials. Abdulaliyev, Z. –Ataoglu, S. – Guney, D. (Istanbul Technical University,Istanbul, Turecko)Tepelné napätia (skúmané fototermoelastickýmmodelom); tupých spojov hrubých plechovz rozdielnych materiálov (4 str., 7 obr., 12liter.)Examining the Bimetallic Joint of OrthorhombicTitanium Aluminide and Titanium Alloy(Diffusion Welding). Rybin, V. V. – Semenov, V.A. (Central Research Institute of Structural Materials,Petersburg, Rusko) – Greenberg, B. A.– Antonova, O. V. – Kar’kina, L. E. – Inozemtsev,A. V. – Patselov, A. M. (Institute of MetalPhysics, Ural Div., Russian Academy of Sciences,Ekaterinburg, Rusko)Skúšanie spoja bimetalu ortorombickej titánovo-hliníkoveja titánovej zliatiny vytvoreného difúznymzváraním (6 str., 9 obr., 1 tab., 15 liter.)August 2007Odborné článkyP91 and Beyond. Coleman, K. K. (Boiler Lifeand Availability Improvement, Electric ResearchInstitute, Charlotte, N. C. W. F.) – Newell,W. F. Jr. (Engineering, Euroweld, Ltd., Mooresville,N. C.)Oceľ P91 a čo za ňou? (zváranie novej generácieCr-Mo ocele P91 pre vysokoteplotné aplikácie).(5 str., 2 obr., 7 tab., 34 liter.)Modular Fixturing Helps Fab Shop MaintainTight Tolerances. (Bluco Corp.) www.bluco.comUniverzálne prípravky pomáhajú dodržať presnétolerancie zváraných konštrukcií pri kusovejvýrobe) (3 str., 7 obr.)Tips for GTA Welding 4130 Chrome-Moly SteelTubing. Fulcer, J. (Weldcraft, Appleton, Wis.) –Fogle, J. (Miller Electric Co., Appleton, Wis.)Tipy na zváranie volfrámovou elektródou Cr-Mooceľových rúr typu 4130 (3 str., 7 obr.)Výsledky výskumu vo zváraníComputational Kinetics Simulation of theDissolution and Coarsening in the HAZ duringLaser Welding of 6061-T6 Al-Alloy. Zervaki,A. D. – Haidemenopoulos, G. N. (University ofThessaly, Pedion Areos, Volos, Greece)Počítačová simulácie tavenia a hrubnutia TOOpočas zvárania laserom hliníkovej zliatiny6061-T6 (11 str., 16 obr., 4 tab., 23 liter.)The Influence of Oxygen on the NitrogenContent of Autogenous Stainless Steel ArcWelds. Du Toit, M. – Pistorius, P. C. (Departmentof Materials Science and MetallurgicalEngineering, University of Pretoria, Pretoria,South Africa)Vplyv (množstva) kyslíka (v ochrannom plyne)na obsah dusíka v oblúkovom zvare nehrdzavejúcejocele (9 str., 6 obr., 6 tab., 1 príloha,33 liter.)Double-Electrode GMAW Process and Control.Li, K. H. – Chen, J. S. – Zhang, Y. M.(Center for Manufacturing and Department ofElectrical and Computer Engineering, Universityof Kentucky, Lexington, Ky.) ymzhang@engr.uky.eduProces oblúkového zvárania v ochrannej atmosféredvomi elektródami a jeho riadenie (7 str.,17 obr., 11 liter.)A look at the Optimization of Robot WeldingSpeed Based on Process Modeling. Ericsson,M. Mikael.Ericsson@hv.se – Nylén, P. (UniversityWest, Švédsko)Optimalizácia (trajektórie a) rýchlosti zváraniarobotom na základe modelovania procesu(7 str., 19 obr., 3 tab., 25 liter.)Repair Techniques for Fusion Reactor Applications.Tosten, M. H., michael.tosten@srnl.doe.gov – West, S. L. – Cross, B. J. – Kanne,W. R. Jr. (Nuclear Energy Programs, SavannahRiver National Laboratory, Washington SavannahRiver Co., Aiken, S. C.)Metódy opráv komponentov jadrového reaktora(8 str., 14 obr., 4 tab., 18 liter.)September 2007Odborné článkyWhat Your Distributor Can Offer You. Campbell,K. (redactor Welding Journal) kcambell@aws.orgČo vám môže ponúknuť váš distribútor (5 str.,6 obr.)Novinky v spájkovaníEnvironmental Mandates and SolderingTechnology: The Path Forward. Vianco, P. T.(Sandia National Laboratories, Albuquerque,N. Mex.)Environmentálne mandáty a spájkovacia technológia:Cesta dopredu (4 str., 4 obr., 1 tab.)Advancing the Science of Automatic Brazing.Lohrey, R. – Stout, G. (Fusion, Inc., Willoughby,Ohio) gstout@fusion-inc.comPokrok vedy v automatickom spájkovaní (2 str.,4 obr.)Determining Solder Alloy and Base MetalCompatibility. Shapiro, A. E. (Titanium Brazing,Inc., Columbus, Ohio) ashapiro@titanium--brazing.comUrčovanie kompatibility medzi spájkovacíma základným materiálom (2 str., 3 obr.)Brazing Ceramic to Stainless Steel Enhancedby Surface Modification. Lee, K. Y. (PukyongNational University, Busan, Korea) kylee@pknu.ac.krSpájkovanie keramiky a nehrdzavejúcejej ocelepodporené modifikáciou spájkovaných povrchov(napr. pokovením vo vákuu) (5 str., 8 obr.,12 liter.)Brazing Titanium for Structural and VehicleApplications. Doherty, K. J. kdoherty@arl.army.mil – Tice, J. R. – Szewczyk, S. T. – Gilde,G. A. (U.S. Army Research Laboratory, AberdeenProving Ground, Md.)Spájkovanie titánu v konštrukciách a automobilovýchaplikáciách (6 str., 10 obr., 2 tab., 5 liter.)A study on the Effect of Brazing Time on ElementDiffusion. Gupta, S. K. – Kak, A. (RajaRamanna Center for Advanced Technology, Indore,India) – Niranjan, M. S. (lecturer, MITS,Gwalior, India)Štúdia vplyvu času spájkovania na difúziu prvkov(4 str., 6 obr., 2 liter.)Výsledky výskumu vo zváraníSimulation Study of a Hybrid Process for thePrevention of Weld Bead Hump Formation.Cho, M. H. – Farson, D. F. (The Ohio State UniversityWelding Engineering Program, Columbus,Ohio)Simulačné štúdium hybridného procesu s cielomprevencie vzniku nerovností zvarovej húsenice(10 str., 15 obr., 3 tab., 25 liter.)Failure of Welded Floor Truss Connectionsfrom the Exterior Wall during Collapse of theWorld Trade Center Towers. Banovic, S. W. –Siewert, T. A. (National Institute of Standardsand Technology, Technology Administration,U.S. Department of Commerce, Gaithersburg,Md.)Zlyhanie spojov priehradovej zváranej konštrukciepodlahy s vonkajšími stenami počaskolapsu strediska svetového obchodu (10 str.,14 obr., 3 tab., 6 liter.)Control of Diffusible Weld Metal Hydrogenthrough Flux Chemistry Modification. DuPlessis, J. (Southern African Institute of Welding,Johannesburg, South Africa) – Du Toit, M.– Pistorius, P. C. (University of Pretoria, Pretoria,South Africa)Riadenie difúzie vodíka vo zvarovom kove modifikáciouchemického zloženia obalu elektród(o. i. CaCO 3, CaF 2, NaF, K 2TiF 6) (8 str., 12 obr.,3 tab., 18 matem. vzťahov, 15 liter.)ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008 269

WELDING Journal, ročník 2007The Influence of Molybdenum on StainlessSteel Weld Microstructures. Anderson, T. D.– Du Pont, J. N. – Marder, A. R. (Lehigh University,Bethlehem, Pa.) – Perricone, M. J. (RJ LeeGroup, Inc., Pittsburgh, Pa.)Vplyv molybdénu na mikroštruktúru zvaru nehrdzavejúcejocele (12 str., 13 obr., 3 tab., 27 liter.)Október 2007Odborné článkyInnovative Repair Quickly Returns NuclearPower Plant to Service. Chapman, N. (EntergyNuclear, Oswego, N. Y.) NChapma@entergy.comInovačné opravy jadrovej elektrárne umožňujújej rýchly návrat do prevádzky (5 str., 17 obr.)Laser Hybrid Welding in the Automotive Industry.Staufer, H. (Fronius InternationalGmbH, Wels, Austria) staufer.herbert@fronius.comHybridné laserové zváranie v automobilovompriemysle (5 str., 7 obr., 9 liter.)Hybrid Welding: An Alternative to SAW. (WeldingSolutions, Inc., Madison Heights, Mich.)www.weldingsolutionsinc.comHybridné zváranie: Alternatíva zvárania pod tavivom(4 str., 10 obr., 2 tab., 8 liter.)Practical Applications for Hybrid Laser Welding.Defalco, J. (ESAB & Cutting Products,Florence, S. C.) jdefalco@esab.comPraktické aplikácie hybridného laserového zvárania(5 str., 3 obr.)A Preview of the Thermal Spray Pavilion.Campbell, K. (redaktor Welding Journal) kcampbell@aws.orgPrehľad expozícií tepelného striekania na veľtrhuFABTECH (2 str.)Americký zvárač (The American Welder)Demystifying GMAW Gun Ratings. Giese, B.(Bernard, Beecher, Ill.)Demystifikácia vlastností horákov na oblúkovézváranie v ochrannej atmosfére (3 str., 3 obr.)Students Learn Modern Skills from AncientReptiles. Campbell, K. (redaktor Welding Journal)kcambell@aws.orgŠtudenti sa učia moderné zručnosti (rezaniekovov) pri vytváraní starodávnych plazov(2 str., 7 obr.)A Brief History of Filler Metals. Hensley, T.(Hobart Brothers Co., Troy, Ohio)Stručná história zváracích materiálov (2 str.,2 obr., 4 liter.)Welding Offers Women New Career Opportunities.Zalkind, A. (American Welding Society,Miami, Fla.) azalkind@aws.org – Baker, M.(redaktorka časopisu The World of Welding,Hobart Institute of Welding Technology, Troy,Ohio) Marty.Baker@welding.orgZváranie poskytuje ženám nové pracovné príležitosti(2 str., 1 obr.)Výsledky výskumu vo zváraníResponse of Exothermic Additions to the FluxCored Arc Welding Electrode – Part 1. Malene,S. H. (Savannah River National Laboratory,Aiken, S. C.) – Park, Y. D. (Dong-Eui University,Busan, Korea) – Olson, D. L. (Colorado Schoolof Mines, Golden, Colo.)Dôsledok exotermických prísad v plnenej rúrkovejelektróde na oblúkové zváranie – Časť 1(10 str., 11 obr., 4 tab., 8 liter.)Fusion-Boundary Macrosegregation in Dissimilar-FillerWelds. Kou, S. – Yang, Y. K. (Universityof Wisconsin, Madison, Wis.)Makroskopická segregácia na hranici staveniapri odlišných prídavných zváracích materiáloch(10 str., 9 obr., 25 liter.)Improving Reliability of Heat Transfer andMaterials Flow Calculations during FrictionStir Welding of Dissimilar Aluminum Alloys.Nandan, R. – Debroy, T. (The Pennsylvania StateUniversity, University Park, Pa.) – Prabu, B.– De, A. (Indian Institute of Technology Bombay,Powai, Mumbai, India)Zlepšenie spoľahlivosti prestupu tepla a výpočtovmateriálového toku pri trecom zváraníodlišných zliatin hliníka (10 str., 10 obr., 3 tab.,43 liter.)Image Processing for Measurement of Three-Dimensional GTA Weld Pool Surface. Song,H. S. – Zhang, Y. M. (University of Kentucky,Lexington, Ky.) ymzhang@engr.uky.eduSpracovanie obrazu pri trojrozmernom meranípovrchu zvarového kúpeľa pri TIG zváraní(8 str., 22 obr., 8 matem. vzťahov, 14 liter.)November 2007Odborné článkyBuilding Tank Cars from the Ground Up. Johnsen,M. R. (redaktorka Welding Journal) mjohnsen@aws.orgVýroba cisternových nádrží napreduje ďalej(5 str., 11 obr.)Securing Containers of Radioactive Materials.Cannell, G. R. (Flour Hanford/Flour GovernmentGroup, Richland, Wash.) Gary_Cannell@RL.govBezpečnostné kontajnery pre rádioaktívne materiály(3 str., 3 obr., 1 tab., 2 liter.)Decisions to Make before Automating. Steadham,D. (Thermadyne Automation, St. Louis,Mo.) dsteadham@thermadyne.comAké rozhodnutia treba urobiť pred zavedenímautomatizácie (2 str., 2 obr.)AWS Adds Two-Run Option for Flux-ElectrodeClassification. Crockett, D. D. (Lincoln ElectricCo., Cleveland, Ohio)Americká zváračská spoločnosť uvádza dopraxe dva spôsoby klasifikácie/označovaniadrôtov a tavív na zváranie pod tavivom (AWSA5.17/A5.17M a AWS A5.23/A5.23M (3 str.,4 obr.)Výsledky výskumu vo zváraníFusion-Boundary Macrosegregation in Dissimilar-FillerMetal Al-Cu Welds. Yang, Y. K.– Kou, S. (University of Wisconsin, Madison,Wis.) skou@wisc.eduMakroskopická segregácia na hranici staveniapri zváraní spojov Al-Cu odlišnými prídavnýmizváracími materiálmi (9 str., 9 obr., 24 liter.)Sulfide-Induced Corrosion of Copper-Silver-Phosphorus Brazed Joints in Welding Transformers.Sigler, D. R. – Schroth, J. G. – Wang, Y.– Radovic, D. (General Motors R&D Center,Warren, Mich.)Korózia spájky meď-striebro-fosfor spoja sekundárnehovinutia zváracích transformátorovvyvolaná sírou (9 str., 12 obr., 25 liter.)Response of Exothermic Additions to the FluxCored Arc Welding Electrode – Part 2. Malene,S., H. – Park, Y. D. – Olson, D. L. (pracoviskáautorov pozri Časť 1 v októbrovom čísle)Dôsledok exotermických prísad v plnenej rúrkovejelektróde na oblúkové zváranie – Časť 2(11 str., 14 obr., 7 tab., 1 príloha, 7 liter.)The Discontinuous Weld Bead Defect in High--Speed Gas Metal Arc Welds. Nguyen, T. C.(School of Engineering and Information Technology,Conestoga College, Kitchener, Ont.,Kanada) – Weckman, D. C. – Johnson, D. A.(University of Waterloo, Ont., Canada)Nepravidelnosti prierezu zvarovej húsenicepri vysokorýchlostnom oblúkovom zváraní taviacousa elektródou v ochrannej atmosfére(13 str., 20 obr., 3 tab., 32 liter.)December 2007Odborné článkyTitanium Welding 101: Best GTA Practices.Luck, J. (Miller Electric Mfg. Co., Appleton,Wis.) www.millerwelds.com – Fulcer, J. (Weldcraft,Appleton, Wis.) www.weldcraft.comZváranie titánu 101: Najlepšie výsledky praxezvárania volfrámovou elektródou v ochrannejatmosfére plynov (5 str., 21 obr., 2 tab., 5 liter.)Fifty Years of Nonvacuum Electron BeamWelding. Powers, D. E. (PTR-Precision Technologies,Inc., Enfield, Conn.) dpowers@ptreb.comPäťdesiat rokov zvárania elektrónovým lúčombez vákua (v bežnej atmosfére) (4 str., 5 obr.7 liter.)The Other Resistance Process: Cross WireWelding. Scotchmer, N. (Huys Industries,Weston, Ont., Canada) nscotchmer@huysindustries.comĎalší spôsob odporového zvárania: Zváraniekrížových spojov drôtov (4 str., 11 obr., 2 tab.)The Welding of Titanium and Its Alloys.Sutherlin, R. (ATI Wah Chang, Allegheny TechnologiesCompany)Zváranie titánu a jeho zliatin (opis dokumentuAWS G2.4/G2.4M:2007) (6 str., 2 obr., 3 tab.)Výsledky výskumu vo zváraníA PVD Joining Hybrid Process for ManufacturingComplex Metal Composites. Bach, Fr.-W.– Deisser, T. A. – Hollaender, U. – Moehwald, K.– Nicolaus, M. (Institute of Materials Science,Leibniz University of Hanover, Nemecko)Nový hybridný proces spájkovania na výrobukomplexných kovových kompozitov (6 str.,12 obr., 7 matem. vzťahov, 18 liter.)Weld-Bottom Macrosegregation Caused byDissimilar Filler Metals. Yang, Y. K. – Kou, S.(pracoviská autorov pozri novembrové číslo)Makroskopická segregácia v dolnej časti húsenicespôsobená odlišnými prídavnými materiálmi(odlišná teplota tavenia) (9 str., 14 obr.,1 tab., 22 liter.)Transferring Electron Beam Welding ParametersUsing the Enhanced Modified FaradayCup. Palmer, T. A. – Elmer, J. W. (Lawrence LivermoreNational Laboratory, Livermore, Calif.)– Nicklas, K. D. – Mustaleski, T. (BWXTY-12National Security Complex, Oak Ridge, Tenn.)Prenos parametrov zvárania elektrónovým lúčom(na iné zváračky) použitím vylepšenej Faradayovejklietky (11 str., 11 obr., 6 tab., 15 liter.)Časopis WELDING Journal možno študovaťv knižnici Výskumného ústavu zváračského –Priemyselného inštitútu SR v Bratislave (kontakt:tel.: +421/(0)2/493 46 827, e-mail: mouchrefovap@vuz.sk).Alena Martykánová – Ing. Marek Martinovič– Ing. Alojz Jajcay270 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

NEWSLETTERNews & Information about the EWF and the IAB/IIWČeská zváračskáspoločnosť – ANBCWS ANB sa zriadila v roku1998 a odvtedy získala sériuautorizácií a akreditácií v oblastitechnológie zvárania.Kurz diaľkovéhovzdelávaniaUž v roku 2000 nemecké ATB(Schweisstechnische LehrundVersuchsanstalt, Duisburg)zahájilo prípravu kurzu diaľkovéhovzdelávania zváračskýchinžinierov podľa predchádzajúcejsmernice InternationalAuthorisation Board IAB-002-2000/EWF-409.EUROJOIN 7Siedmy európsky kongreso technológiách spájaniaEurópska zváračská federácia(EWF) a Taliansky zváračskýinštitút v Janove (IIS) pozývajúvšetkých záujemcov z oblastizvárania a technológií spájaniana kongres EUROJOIN 7 /GNS 5, pripravovaný na 21. – 22.mája 2009 v Benátkach.www.ewf.bewww.iiw-iis.orgEditorialMedzinárodný autorizačný orgán (InternationalAuthorisation Board – IAB)a Európska zváračská federácia (EuropeanWelding Federation – EWF) saintenzívne venujú podpore rozvoja priemyslua využívaniu technológie zváraniaa prispievajú k zlepšeniu v tejto oblasti.Jedným zo zdrojov podpory týchto činností súprogramy riadené Európskou komisiou, ktoré podporujúrozvoj medzinárodnej spolupráce s cieľomvytvorenia priemyslu založeného na poznatkoch.S vedomím tejto príležitosti EWF vynaložila mimoriadneúsilie na prípravu a implementáciu európskych projektovpodporovaných z programov EÚ. So zameranímna zastupovanie záujmov a potrieb zváračskýchkomunít v sieti IAB/EWF a taktiež na zlepšenie možnostívzdelávania a výskumu EWF vytvára, zúčastňujesa a koordinuje projekty EÚ od roku 1999.Doposiaľ sa EWF zúčastnila na príprave asi 50návrhov projektov EÚ so zameraním na témy, akonapr. vzdelávanie, osvedčovanie, výskum, inovácie,atď., na ktorých sa podieľali 15 členovia EWF.V rámci úsilia o vzdelávanie, osvedčovanie a certifikáciukvalifikácií EWF pracuje na programe celoživotnéhovzdelávania podporou čiastkovéhoprogramu Leonardo da Vinci. Projekty, ako napr.RAILSAFE, ktorý podporoval rozvoj systému vzdelávania,výcviku, osvedčovania a certifikácie zváračovaluminotermického zvárania koľajníc na spoločnejeurópskej báze (už zavedený vo Švédskua Holandsku) a WELDSPREAD, ktorý sa zameriavana podporu poznatkov a zavedenie systémuosvedčovania a certifikácie IIW v nových potenciálnychčlenských štátoch, sú len dva dobré príkladypodpory projektov EÚ zo strany IAB/EWF.EWF-IAB/IIW SECRETARIATAv. Prof. Cavaco Silva, 33TagusPark - Apartado 012P-2741-901 Porto SalvoPORTUGALTel:(+351) 214211351Fax:(+351) 214228122Email: ewf-iab@isq.ptGLOBAL MAT HAMSTERMONTHLYNEWSLETTEROF WELDINGTECHNOLOGYISSUE24In this issueEditorial P.1Czech ANB P.2Distance Learning P.3Certification Scheme P.4V skutočnosti účasť EWF na projektoch Leonardoda Vinci prináša rôzne pohľady na témy, ktorésa týkajú vzdelávania a osvedčovania. Zavedenienástrojov virtuálnej komunikácie a spolupráce vovzdelávaní zváračov plastov (projekt HAMSTER),podporovanie harmonizácie postupov skúšania(EURODATA) a harmonizácia zváračskej terminológie(WELDICTION) sú taktiež príkladmi prínosov,ktoré sa dosiahli v celej sieti IAB/EWF.Z hľadiska potrieb a záujmov zváračských komunítv oblasti výskumu a vývoja technológií sa EWFaktívne podieľa a podporuje účasť členov EWF naprojektoch EÚ. Projekty, ako napr. LEADOUT (zameriavajúcisa na poskytovanie technickej podporypri riešení problémov, ktoré vyplývajú z náhrady cínovo-olovnatýchspájok v elektronickom priemysle)a ECOWELD (podporujúci výskum v oblasti ergonómie,ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci)predstavujú ďalšie dva príklady z tém, ktoré sa riešiav rámci projektov EÚ.Finančná podpora programov už predstavuje viacako 4 milióny eur na členstvo EWF a činnosť sekretariátuIAB/EWF, čo je jasným dôkazom existujúcehopotenciálu a výhod, ktoré sa dosiahli rozvojomtejto činnosti.Aktivity na projektoch EÚ priniesli sieti IAB/EWFdvojnásobný prospech: podporu a uznanie sieteIAB/EWF, ako vedúceho predstaviteľa v oblastivzdelávania, osvedčovania a výskumu vo zváranía možnosť finančnej podpory na ďalší rozvojtakýchto činností a nepriamo zlepšenie konkurencieschopnostipriemyslu využívajúceho technológiezvárania.Luisa Quintino, vedúca sekretariátu IAB

Nový predseda IABPán German Hernandezbol zvolený za predseduInternational Authori sationBoard – IAB nafunkčné obdobie 2008 – 2011. PánG. Hernandez je hlavný audítor IABa predchádzajúci prezident EWF.Zaoberá sa vývojom medzinárodnýchsystémov vzdelávania, osvedčovaniaa certifikácie podľa smerníc EWF odúplného začiatku v roku 1992. Bolvýkonný riaditeľ španielskeho ANBa ANBCC v Cesole.Nový európskyreprezentant IABPán Stefano Morra bol na výročnejschôdzi EWF nominovaný za novéhoeurópskeho regionálneho reprezentantav rade IAB na funkčné obdobiejúl 2008 – 2011. Tým sa skončilo funkčnéobdobie pána Larsa Johanssona(po jednoročnom predĺžení jeho funkčnéhoobdobia s ohľadom na veľmiužitočnú prácu v rade IAB).Opätovné zvoleniepredsedu skupiny Av IABPán Christian Ahrens bol po druhýkrátzvolený na funkčné obdobie2008 – 2011. Jeho veľmi dobrú prácuvo funkcii predsedu ocenili všetcičlenovia skupiny A.Ďakujeme Ti, BertilPán Bertil Pekkari bolpredsedom IAB odroku 2005. Pod vedenímpána B. PekarihoIAB rozšírila početsvojich členov z 35 na 37 a vypracovalanové dokumenty o zavádzaní medzinárodnýchsystémov vzdelávania, osvedčovaniaa certifikácie. V rámci jehofunkčného obdobia sa dosiahla dohodaEWF a IIW na prevod systémov certifikáciepersonálu a spoločností EWFaj do IIW. Systémy sa v súčasnostinachádzajú v štádiu implementácie.Všetci členovia IAB ocenili veľké zásluhy,ktorými pán Bertil Pekkari prispel doIAB vo funkcii predsedu.Bertil, budeš chýbať členom IAB!CZECH WELDING SOCIETY ANB – Autorizovanýnárodní orgán České svářečské společnosti ANBAutorizovaný národní orgán České svářečské společnosti ANB (Czech Welding SocietyAuthorised National Body – CWS ANB) se ustanovil v roce 1998 a od té doby získalcelou řadu autorizací a akreditací v oblasti technologie svařování a příbuzných procesů.V Evropské svářečské federaci (European WeldingFederation – EWF) byla CWS ANB v Evropěv pořadí druhým ANB, které bylo autorizovánona certifikaci Evropských svářečů plastů (CEPW)podle dokumentu EWF-581. Národní autorizovanýorgán zahájil činnost s jedním osvědčeným vzdělávacímmístem (Authorised Training Body – ATB)Udělené Issued certifi káty cates CWS according ANB svářečům to EN podle 298-1, EN EN 287-1, ISO EN 9606 ISO 9606v roce 2006 a v minulém roce s podporou evropskýchfondů se CWS ANB podařilo vybudovatdalších 9 ATB na vzdělávaní svářečů plastů.V současnosti se ATB pro svářeče plastů nacházejív každém regionu České republiky. Toto vedlov roce 2007 ke zvýšení počtu vydaných certifikátůCEPW o víc než 100 % v porovnaní s rokem 2006(bylo uděleno 535 certifikátů svářečů plastů).Udělené Issued diplomy diplomas EWF/IIW EWF/IIW v České from republiceprostřednictvím 1999 to 2007 CWS ANBNová generace plastických materiálů umožňuješirší aplikace v průmyslu, a tak se zvyšuje využíváníplastů a rostou požadavky na kvalitu svarův mnohých fi rmách i v České republice.Vzhledem ke skutečnosti, že se průmysl ČR orientujezejména na export, je důležité prokázat mezinárodníjasně defi novanou certifi kaci a osvědčováníodborníků. Pročeské občany, kteřípracují v různýchčástech Evropy, jezase důležité, abyzískali harmonizovanéosvědčení.Na druhé straněv České republicebylo méně svářečskýchškol pro svářečeplastů než školpro svářeče kovůa ty, které existovaly,pracovaly doroku 2006 pouze podle národní normy. Nové ATBzavedly evropské normy a dokument EWF-581 proEvropské svářeče plastů.První kurzy na osvědčování svářečů plastů podleevropské normy byly v ČR bezplatné, což taképřispělo ke zvýšení informovanosti v průmyslua představovalo dobrou propagaci certifi kace Evropskýchsvářečů plastů – CEPW.Většina podniků přirozeně vyžaduje mezinárodníosvědčení a kvalifi kaci ve svařování plastů a právětoto jim poskytnou aktivity ATB a CWS ANB.Trh rychle reagoval na nabídku nových ATB, protožepociťuje naléhavou potřebu kvalifi kovanýchcertifi kovaných svářečů.Bližší informace:Ing. Václav Minařík, CSc.,výkonný ředitel CWS ANBČeská svářečská společnost ANB,Velfl íkova 4, 160 75, Praha 6-Dejvice,tel.: +420/224 310 394, 224 315 589,fax: +420/224 310 406, cws-anb@cws-anb.cz,www.cws-anb.czPreklad bulletinu NEWSLETTER – novinky a informácie IAB a EWF, vydávaného sekretariátom IAB v Lisabone

AKCIESeminár Japonskej zváračskej inžinierskejspoločnosti vo VÚZ – PI SR – 3. júl 2008Total ( Ton/Year)Solid WireFlux Cored WireCovered ElectrodeSubmerge Wire & FluxTIG Wire and others400000350000300000250000200000150000100000500000199619971998199920002001200220032004200520062007Pracovníci Japonskej zváračskej inžinierskej spoločnosti JWES (zľavaJasuo Anzo, oddelenie kvalifikácie a certifikácie JWES; Masaharu Sato,General Manager oddelenia kvalifikácie a certifikácie JWES; Hirosada Irie,predseda výboru medzinárodnej spolupráce JWES; Hiroshi Hasegawa,výkonný riaditeľ JWES) v rozhovore s Petrom Klamom, generálnymriaditeľom VÚZ – PI SR a tajomníkom Slovenského výboru IIW ĽubošomMrázomVývoj spotreby prídavných materiálov v Japonsku v rokoch 1996 – 2007(tony za rok)Total (Ton/Year) – spolu (ton/rok), Solid Wire – plné drôty, Flux Cored Wire– plnené rúrkové drôty, Covered Electrode – obalené elektródy, SubmergeWire & Flux – drôty a tavivá na zváranie pod tavivom, TIG Wire and others– drôty na TIG a ostatné metódyČlenovia japonskej delegácie na ceste navýročné zasadanie Medzinárodného zváračskéhoinštitútu (International Institute ofWelding – IIW) absolvujú obvykle návštevuvýznamných pracovísk zváračského výskumu,vývoja alebo výroby v blízkom i vzdialenejšomteritóriu organizátora výročnéhozasadnutia. Na tohtoročnom výročnom zasadnutíIIW v Grazi, v Rakúsku, 6. – 11. júla2008 sa zúčastnilo 73 japonských delegátov.Časť tejto japonskej delegácie – pracovníciJaponskej zváračskej inžinierskejspoločnosti (Japan Welding EngineeringSociety – JWES) pred výročným zasadanímnavštívili v Európe o. i. aj Výskumnýústav zváračský – Priemyselný inštitút SRv Bratislave. Oboznámili sa s pracoviskamia výsledkami práce ústavu a 3. júla 2008 nakrátkom seminári predniesli pracovníkomústavu 3 prednášky (okrem názvu a autoraprednášky sa uvádza aj jej stručná anotácia): Japonská zváračská inžinierska spoločnosťa jej aktivity (autor Hiroshi Hasegawa,výkonný riaditeľ JWES)Dve odborné zváračské spoločnosti v Japonsku:Japan Welding Engineering Society(JWES – členská základňa: priemyselné,výskumné a vývojové, certifikačné a normalizačnéorganizácie) a Japan WeldingSociety (JWS – členská základňa: individuálničlenovia a akademické a vzdelávaciesubjekty). Stručný opis aktivít a štruktúryJWES. Cieľ JWES: zvyšovanie kvalitya produktivity zvárania a príbuzných procesov,podpora výskumu a vývoja – všetkov spolupráci s výrobcami zváračskejtechniky, zvarkov a zváraných konštrukcií.Práca JWES: kontrola zváračskej výroby,vzdelávanie a certifikácia vyšších zváračskýchodborníkov a zváračov, certifikáciaspoločností v oblasti zvárania a NDT. Certifikačný systém zváračskéhopersonálu v Japonsku (autor YasuoAnzo, oddelenie kvalifikácie a certifikácieJWES)Vznik JWES v roku 1940. 221 členskýchorganizácií (subjektov). Etablovanie certifikačnéhosystému zváračov už v roku 1949,koordinátorov zvárania v roku 1972, medzinárodnéhosystému IIW/IAB v roku 2000.Akreditovanie systému Japonským akreditačnýmvýborom pre vyhlásenie zhody(Japan Accreditation Board for ConformityAssessment – JAB) podľa normy ISO/IEC 17024 (EN 45013). Certifikácia zahŕňamedzinárodné normy ISO 9001, ISO3834:2005, ISO 9606 (zvárači), ISO 14731(koordinátori). Štruktúra JWES. Podrobnýopis vzdelávacieho a certifikačného systémua odpovedajúce japonské normy. Štatistickýprehľad počtu certifikovaných zváračov(spolu, podľa metód zvárania, podľazváraných materiálov, podľa výrobkovýchodvetví atď.) a vyššieho zváračského personálu– koordinátorov zvárania (podľaúrovne IWE, IWT, IWS, IWP, podľa vekuatď.). Prehľad spotreby prídavných materiálovv Japonsku v rokoch 1996 až 2007.4500400035003000250020001500100050001998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007Senior LevelLevel 1Level 2TotalPrehľad počtu certifikovaných koordinátorov zvárania v jednotlivýchrokoch 1998 až 2007 (Level 1 zodpovedá úrovni IWE – medzinárodnýchzváračských inžinierov, Level 2 úrovni IWT – technológov a Level 3 úrovniIWS – špecialistov)Senior Level – zodpovedá IWE/EWE, Level 1 – IWT/EWT, Level 2 – IWS/EWS, Total – spolu90000800007000060000500004000030000200001000002000 2001 2002 2003 2004 2005 2006SMAWMAGStainlessOthersTotalPrehľad počtu certifikovaných zváračov v Japonsku v jednotlivých rokoch2000 až 2006SMAW – zváranie obalenými elektródami, Stainless – zváranienehrdzavejúcich ocelí, Others – ostatné metódy, Total – spoluZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008 273

Seminár Japonskej zváračskej inžinierskej spoločnostivo VÚZ – PI SR – 3. júl 2008Spotreba prídavných materiálov vo vyspelých krajinách sveta (tisíce tonza rok)Vývoj štruktúry spotreby jednotlivých druhov prídavných materiálov naoblúkové zváranie v Japonsku v rokoch 1970 až 2005Covered Electrode – obalené elektródy, Solid Wire – plné drôty, FCW –plnené rúrkové drôty, SAW Flux & Wire – drôty a tavivá na zváranie podtavivom, Recession (Oil Crisis) – recesia (ropná kríza) Súčasný stav technológie zváraniav Japonsku (autor Masaharu Sato, GeneralManager oddelenia kvalifikáciea certifikácie JWES)História – roky začiatku aplikácie jednotlivýchmetód zvárania v jednotlivých sektorochpriemyslu a výrobkov v japonskompriemysle. Vývoj podielu jednotlivých metódzvárania v stavbe lodí, nádob, dopravnýchsystémov, mostov a prútových konštrukcií.Rast počtu robotov nasadenýchv rokoch 1985 až 2005 v priemysle v Japonsku,Ázii, Severnej Amerike a v Európe(zváracie a manipulačné roboty). Súčasnýtrend technológie zvárania v oblasti robotizovanýchsystémov (výmenné systémytechnologických hlavíc robotov; súbežnériadenie robota a polohovadla zvarku;skupinové nasadenie robotov), zdrojovzváracieho prúdu (tranzistorové-invertorovézdroje s fuzzy riadením od r. 1992;digitálnym riadením od r. 1999; znižovaniemnožstva rozstreku; riadenie štartuoblúka) a prídavných materiáloch. Prehľadspotreby prídavných materiálov vovyspelých krajinách sveta za rok (v poradíČína 2500 tisíc ton; Európa 650 tisíc t, SevernáAmerika 530 tisíc t, Japonsko 350tisíc t, Kórea 250 tisíc t atď.). Prehľad vývojaspotreby ocele v rokoch 2000 až 2006v miliónoch ton za rok (podľa IISI: v Áziitemer 600, Európe cca 300, v USA, Kanadea Mexiku cca 270, v krajinách bývaléhoSovietskeho zväzu cca 60 atď.). Spotrebaprídavných materiálov na oblúkové zváraniev jednotlivých odvetviach priemysluv Japonsku. Trendy vývoja prídavnýchmateriálov (špeciálne drôty na zváranierobotmi – bezpečné a stabilné podávanie;plné drôty pre veľké merné tepelné príkony;plnené drôty pre veľké prierezy kútovýchzvarov a s malým rozstrekom a nízkoutvorbou zváračských dymov; drôtybez medeného povlaku na pulzné zváranieMAG; recyklovateľné obaly). Zváranieobojstranných kútových spojov dvomi plnenýmidrôtmi.Návšteva špičkových japonských odborníkovvo VÚZ – PI SR je iste ocenením jehopráce a postavenia z ich strany. Z našejstrany zase treba oceniť ich mravenčiu štatisticko-vyhodnocovaciuprácu nielen certifikačnejčinnosti, odborníkov a spoločností,ale aj objemu a štruktúry „zváračskej“výroby a spotreby v Japonsku a dokoncaaj vo svete.Ing. Alojz JajcayJUBILEUMIng. Miloš Chromčík – pracovník VÚZ – PI SRšesťdesiatročnýIng. Miloš Chromčík,výskumno-vývojovýpracovníka praktik v oblastizlievarenstva, prídavnýchmateriálovna zváranie a technológiealuminotermickéhozvárania,nedávno zavŕšil 60rokov plodného života.Narodil sa 8. októbra 1948 v Rastislaviciach,okres Nové Zámky. Strednú priemyselnúškolu, odbor zlievarenstvo, absolvovalv Martine v roku 1968. Hutnícku fakultuVysokej školy technickej v Košiciach (dnesTechnická univerzita), špecializáciu automatizovanésystémy riadenia technologickýchprocesov, úspešne ukončil v roku 1979.Do prvého zamestnania nastúpil v roku1968 v ČSAD v Nových Zámkoch. Po ukončenívojenskej základnej služby začal v apríli1972 pracovať vo Výskumnom ústave zváračskomv Bratislave (VÚZ). Uplatnil sa akotechnik v drôtovni, neskôr v rokoch 1977 až1987 úspešne zabezpečoval výstavbu pracoviskana ťahanie drôtov, na výrobu jadrovinypre obalené elektródy, drôty na zváraniepod tavivom a pod., čo umožnilo operatívnyvýskum a produkciu špeciál nych zváracíchmateriálov vo VÚZ podľa potrieb odberateľovaj v malom množstve. V roku 1982 sastal vedúcim oddelenia metalurgie, kde o. i.zorganizoval realizáciu a inštaláciu taviacehoagregátu zlievarne. Pre potreby kusovejvýroby priemyselných a umeleckých odliatkovnavrhoval formovacie zmesi, liace sústavy,náliatky atď.Jubilant spolupracoval na viacerých výskumnýchúlohách, napr. na vývoji materiálovs tvarovou pamäťou. V 90-tych rokochsa podieľal na výskume a vývoji aluminotermického(termitového) zvárania a spolus Ing. Štefanom Janíčkom, CSc., úspešneukončili vývoj technológie zvárania koľajnícmestskej dopravy a realizáciu niektorýchúsekov v Bratislave, napr. v Krasňanocha v Karlovej Vsi. Samostatne vyriešiltechnológiu zvárania anódových tyčí priemeru160 mm, slúžiacich pri výrobe hliníkav ZSNP v Žiari nad Hronom.V rokoch 2005 – 2007 vyvinul technológiutermitového zvárania koľajníc UIC 60 a S49(komplexne od vývoja AT dávky, foriem,odpichu, až po ostatné prípravky a pomôckyna zváranie). Úroveň tejto technológie jeplne zrovnateľná s technológiou „svetového“francúzskeho výrobcu AT dávok.Ing. M. Chromčík pracuje vo VÚZ – PI SRdodnes, ako vedúci oddelenia výroby zváracíchdrôtov a kompletov AT zvárania.Svoje vedomosti a praktické skúsenostiprezentuje na rade seminárov a konferencií,viac ako desať rokov viedol praktickécvičenia z predmetu zlievarenstvo pre poslucháčovSVŠT v Bratislave.Bol úspešným športovcom, v súčasnostipôsobí v rozhodcovskom zbore ľadovéhohokeja. Rád cestuje a spoznáva cudziekrajiny, doma sa venuje železničnému modelárstvua, samozrejme, rodine, svojimsynom a vnukovi.Vedenie VÚZ – PI SR, kolegovia a priateliaželajú jubilantovi ešte veľa rokov spokojnéhoživota v rodine, úspešnej práce v ústave,dobré zdravie a radosť zo športu a „domácich“koníčkov.Vedenie VÚZ – PI SR a redakcia274 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

INFORMÁCIEZoznam odborných spoločností pôsobiacich v oblastistrojárstva, elektrotechniky, materiálovéhoinžinierstva, zvárania a príbuzných technológiíA. Odborné spoločnosti Zväzu slovenských vedecko-technických spoločnostíNázov odbornej spoločnostiZväz slovenských vedecko--technických spoločností(ZSVTS)Členovia Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností pôsobiacich vo vybraných oblastiachSlovenská asociáciastrojných inžinierov (SASI)Slovenská elektrotechnickáspoločnosť (SES)Slovenská metrologickáspoločnosť (SMS)Slovenská spoločnosťpre kvalitu (SSK)Slovenská spoločnosťpre oceľové konštrukcie(SSOK)Slovenská spoločnosťpre povrchové úpravy(SSPÚ)Slovenská spoločnosťpre technickú normalizáciu(SSTN)Slovenská spoločnosť pretribológiu a tribotechniku(SSTT)Slovenská spoločnosťúdržby (SSÚ)Slovenská strojárskaspoločnosť (SSS)Slovenské združenievynálezcov a zlepšovateľov(SZVaZ)Slovenská zváračskáspoločnosťPredseda, prezident,tajomník, podpredsedadoc. Ing. Ján Lešinský, CSc.,predsedaIng. Ladislav Sloboda,výkonný tajomníkdoc. Ing. Marián Tolnay, CSc.,prezidentIng. Albín Štofila, CSc.,tajomníkIng. Vladimír Murín,Ing. Eva Francisci,Ing. Jozef Orlovský,Ing. Václav Mitošinka,predsedatajomníčkapredsedatajomníkdoc. Ing. Miroslav Hrnčiar, PhD.,prezidentprof. Dr. Ing. Zoltán Agócs, CSc.,predsedaIng. Martin Magura,tajomníkdoc. Ing. Stanislav Tuleja, CSc.,prezidentEva Dekanová,Ing. Božena Tušová,Ing. Andrej Svatík, CSc.,tajomníčkapredsedkyňatajomníkprof. Ing. Pavel Blaškovitš, DrSc.,predsedaRNDr. Pavol Klucho,tajomníkdoc. Ing. Juraj Grenčík, PhD.,predsedaIng. Vendelín Íro,podpredsedaprof. Ing. Karol Polák, DrSc.,predsedadoc. Ing. Jozef Horváth, CSc.,tajomníkdpt. Rudolf Záhon,dpt. Michal Moravec,Pozri časť CpredsedatajomníkKontaktKoceľova 15, 815 94 Bratislava, tel.: 02/5020 7649, fax: 02/5557 2991,jan.lesinsky@stuba.sk, sloboda@zsvts.sk, zsvts@zsvts.sk,www.zsvts.skStrojnícka fakulta STU, Nám. slobody 17, 812 31 Bratislava,tel.: 02/5296 1457, 02/5249 7810, fax: 02/5249 7810,marian.tolnay@stuba.sk, tel.: 02/5296 2417, fax: 02/5249 7808,albin.stofila@stuba.skVýskumný ústav spojov, Zvolenská cesta 20, 975 90 Banská Bystrica5, tel.: 048/432 4157, fax: 048/416 1163, vladimir.murin@vus.sk,eva.francisci@vus.sk, www.ses.vus.skKarloveská 63, 842 55 Bratislava, tel.: 02/4020 3617,orlovsky@slm.sk, agmet@agmet.skSSK, Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, tel./fax: 041/7632 632, 7233 014,ssk@ssk.sk, www.quality-slovakia.skKatedra kovových a drevených konštrukcií, Stavebnáfakulta STU, Radlinského 11, 813 68 Bratislava 1,zoltan.agocs@stuba.sk, tel: 02/5297 4378, fax: 02/5249 4116,martin.magura@stuba.skKatedra náuky o materiáloch, Hutnícka fakulta TU,Park Komenského 11, 042 00 Košice, tel.: 055/602 2729,fax: 055/602 2243, Stanislav.Tuleja@tuke.sk,FCHPT STU, Radlinského 9, 812 37 Bratislava, tel.: 02/5296 3637,fax: 02/5292 0171, dekanovaeva@centrum.skSSTN ZSVTS, Karloveská 63, 842 45 Bratislava, tel.: 02/6029 4475,tusova@sutn.gov.sk, svatik@sutn.gov.sk, www.sutn.orgKatedra zvárania a tribológie, Materiálovotechnologickáfakulta STU, J. Bottu 23, 917 24 Trnava 4, tel: 033/5521 195,fax: 033/5521 060, SSTT, Koceľova 15, 815 94 Bratislava,tel.: 02/5020 7624, fax: 02/5557 2991, tribologia@post.skKoceľova 15, 815 94 Bratislava, tel.: 041/5132 551,juraj.grencik@fstroj.utc.sk,Koceľova 15, 815 94 Bratislava, tel.: 02/5020 7623, fax: 02/5541 0343,ssu.kocelova@mail.t-com.sk, www.udrzba.skVŠ v Sládkovičove, Fučíkova 269, 925 21 Sládkovičovo,tel.: 031/788 17 12, fax: 031/788 17 10, info@vssladkovicovo.skKoceľova 15, 815 94 Bratislava, tel.: 02/5542 4937, fax: 02/5557 2991B. Zväzy a združeniaNázov zväzu a združeniaZväz priemyslu Slovenska (ZPS)Členovia Zväzu priemysluSlovenska pôsobiacichvo vybraných oblastiachZväz elektrotechnickéhopriemyslu (ZEP SR)Zväz hutníctva, ťažobnéhopriemyslu a geológie SR(ZHŤPG SR)Zväz priemyselnýchvýskumných a vývojovýchorganizácií SR(ZPVVO SR)Prezident, generálny sekretár,riaditeľkaIng. Štefan Lednár, PhD.,generálny sekretárIng. Ján Badžgoň, PhD.,Mgr. Vlado Kalina,RNDr. Miroslav Kiraľvarga,Ing. Ervín Kubran,prezidentgenerálny sekretárprezidentgenerálny sekretárDr.h.c. doc. Ing. Jozef Buday, CSc.,prezidentIng. Igor Chovan,generálny sekretárKontaktRačianska 71, P.O.Box 17, 830 08 Bratislava 38, tel.: 02/44632107, 2108, fax: 02/4463 2109, zpzsr@zpz.sk, www.zpz.skKominárska 2, 4, 832 03 Bratislava, tel.: 02/5564 7884,tel/fax: 02/5023 4507, zep@zep.sk, zep@isnet.sk,kalina@zep.sk, www.zep.skJašíkova 2, 821 03 Bratislava, tel.: 02/4829 1316,fax: 02/4342 7567, zhtpg@zhtpg.sk, www.zhtpg.skGeologická 1, 822 11 Bratislava, tel.: 02/4564 1451,fax: 02/4564 1452, zpvvo@zpvvo.sk, www.zpvvo.skZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008 275

Zoznam odborných spoločností pôsobiacich v oblasti strojárstva,elektrotechniky, materiálového inžinierstva, zvárania a príbuzných technológiíČlenovia Zväzu priemysluSlovenska pôsobiacichvo vybraných oblastiachZväz strojárskehopriemyslu SR (ZSP SR)Združenieautomobilovéhopriemyslu (ZAP SR)Združenie zlievarnía kováčovní Slovenska(ZZKS)Slovenský živnostenský zväz (SŽZ)Ing. Milan Cagala, CSc.,prezidentIng. Jozef Nemcsics, CSc.,generálny sekretárDr.h.c. Ing. Jozef Uhrík, CSc.,prezidentIng. Mária Nováková,riaditeľkaIng. Vladimír Bálint,prezident, generálny sekretárJUDr. Peter Masár,prezidentIng. Viola Kromerová,generálna sekretárkaDoc. Ing. Jozef Jasenák, PhD.,cechmajsterTomášikova 30, 821 01 Bratislava, tel.: 02/4342 7283,fax: 02/4333 0557, zspsr@zspsr.sk, www.zspsr.skTomáškova 26, 821 02 Bratislava, tel.: 02/4364 2235,02/4364 2236, fax: 02/4364 2237, zapsr@zapsr.sk,www.zapsr.skRobotnícka 14, P.O.Box 66, 036 01 Martin,tel.: 043/430 3432-3, 043/422 0350, fax: 043/422 0350,zzks@stonline.sk, www.zzks.skRačianska 71, 831 02 Bratislava, tel.: 02/4924 6234,fax: 02/4924 6653, sekretariat@szz.sk, www.szz.skCech zváračských odborníkov, Botanická 49, 917 08 Trnava,tel.: 033/550 4950, zvar@tt.sknet, jozef.jasenak@stuba.skC. Slovenská zváračská spoločnosť (pobočky, regionálne skupiny, odborné skupiny)Meno a funkciaProf. Ing. Pavel Blaškovitš, DrSc.,Doc. Ing. Jozef Jasenák, PhD.,predseda SZSpodpredseda SZSIng. Viera Križanová,sekretariát, výkonná tajomníčkaIng. František Kolenič, PhD.,predseda Revíznej komisieIng. Stanislav HanákIng. Pavol RadičDoc. Ing. Harold Mäsiar, CSc.Doc. Ing. Jozef Jasenák, PhD.Ing. Milan Kováčik, PhD.Ing. Branislav JakubisDoc. Ing. Pavol Sejč, PhD.Ing. Jozef HornigProf. Ing. Jozef Meško, PhD.Doc. Ing. Milan Čomaj, PhD.Ing. Anton FurjelIng. Viliam Ruža, PhD.Doc. Ing. Pavol Sejč, PhD.Ing. Ivan UhnákpredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedapredsedaSlovenská zváračská spoločnosť (SZS)KontaktKatedra zvárania a tribológie, Materiálovotechnologická fakulta STU, J. Bottu 23,917 24 Trnava, SZS sekretariát Koceľova 15, 815 94 Bratislava,blaskovits@zmail.sk, mobil: 0903 955 384Katedra priemyselnej bezpečnosti, Materiálovotechnologická fakulta STU,J. Bottu 23, 917 24 Trnava, jozef.jasenak@stuba.sk, mobil: 0907 741 516SZS Koceľova 15, 815 94 Bratislava, tel.: 02/5020 7637, fax: 02/555 729 91,mobil: 0911 789 879, krizanova@szswelding.eu, szskrizanova@yahoo.com,www.szswelding.euPrvá zváračská, a.s., Kopčianska 14, 851 01 Bratislava, tel.: 02/6826 2103,kolenic.frantisek@pzvar.skPobočky SZSPobočka BEZ Transformátory, Trebišovská 2, 821 02 Bratislava 2,hanak.stanislav@gmail.sk, mobil: 0905 180 914Pobočka VÚZ – PI SR, Račianska 71, 832 59 Bratislava 3, tel.: 02/4924 6669,pavolr@cert.vuz.sk, mobil: 0905 452 894Pobočka pri TnU A. Dubčeka Trenčín, Trenčianska univerzita, Fakulta špeciálnej techniky,Študentská 1, 911 50 Trenčín, tel.: 032/7400 692, masiar@tnuni.sk,mobil: 0907 244 853Pobočka Trnava, Botanická 49, 917 08 Trnava, jozef.jasenak@stuba.sk,mobil: 0907 741 516Pobočka Brezno, MtF STU Trnava, Detašované pracovisko Brezno, Laskomerského 3,977 01 Brezno, milan.kovacik@stuba.sk, mobil: 0908 472 937Pobočka Prievidza, Dúbravka 4, 972 05 Sebedražie, jakubis@larfnova.sk,mobil: 0905 981 545Regionálne skupiny (RS) SZSMestská RS SZS Bratislava, Katedra materiálov a technológií, Strojnícka fakulta STU,Pionierska 15, 831 02 Bratislava, pavol.sejc@stuba.sk, mobil: 0903 139 601Západoslovenská RS SZS, VÚZ – PI SR, Račianska 71, 832 59 Bratislava,jozefh@cert.vuz.sk, mobil: 0905 244 293Stredoslovenská RS SZS pri Žilinskej univerzite, Katedra technologického inžinierstva,Strojnícka fakulta ŽU, Veľký diel, 010 26 Žilina, jozef.mesko@fstroj.uniza.sk,mobil: 0904 384 385Východoslovenská RS SZS, Watsonova 1, 040 01 Košice, mcomaj@post.sk,mobil: 0910 319 101Odborné skupiny (OS) SZSSZS OS, Zváranie v železničnej doprave, TAVROS, Hviezdoslavova 48, 010 01 Žilina,antonfurjel@gaya.sk, mobil: 0905 121 331SZS OS, Spájkovanie, Rezedová 14, 821 01 Bratislava, tel.: 02/4333 2378SZS OS, Zváranie tenkých plechov a odporové zváranie, Katedra materiálov a technológií,Strojnícka fakulta STU, Pionierska 15, 831 02 Bratislava, pavol.sejc@stuba.sk, mobil: 0903 139 601SZS OS, Vzdelávanie zváračského personálu, SES a. s., Tlmače, Továrenská 210,935 28 Tlmače, ivan_uhnak@ses.sk, mobil: 0906 222 790D. Ostatné odborné spoločnostiNázov odbornej spoločnostiSpoločnosť pre nové materiálya technológie Slovenska (SNMTS)Slovenská spoločnosť prenedeštruktívne testovanie (SSNDT)Predseda (prezident)Tajomníkdoc. Ing. Peter Kostka, PhD.,predsedadoc. Ing. Štefan Emmer, PhD.,tajomníkIng. Erich Eckhardt,Ing. Rudolf Chyla,prezidenttajomníkKontaktStrojnícka fakulta STU, Námestie slobody 17, 812 31 Bratislava,Strojnícka fakulta STU, Pionierska 15, 831 02 Bratislava,tel.: 02/4445 5087, tel./fax: 02/4445 5086, stefan.emmer@stuba.skRačianska 71, 832 01 Bratislava 3mobil: 0918 859 407, ssndt@ssndt.sk, www.ssndt.skŽSR, VVÚŽ, Nobelova 50, 836 01 BratislavaAlena Martykánová276 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 9/2008

PONUKA KURZOV VÚZ PI – SR NA I. POLROK 2009Typ kurzuKurzy zváračských odborníkovCena vbez DPHCena v Skbez DPHTrvaniekurzuIWE – Medzinárodný zváračský inžinier 1 659,70 50 000,- 12 týždňovTermín kurzu26. 1. – 6. 2. 2009 (1. turnus23. 2. – 6. 3. 2009 (2. turnus)23. 3. – 3. 4. 2009 (3. turnus)20. 4. – 30. 4. 2009 (4. turnus)25. 5. – 5. 6. 2009 (5. turnus)15. 6. – 26. 6. 2009 (6. turnus)IWT – Medzinárodný zváračský technológ 1 294,56 39 000,- 10 týždňov26. 1. – 6. 2. 2009 (1. turnus)23. 2. – 6. 3. 2009 (2. turnus)23. 3. – 3. 4. 2009 (3. turnus)20. 4. – 30. 4. 2009 (4. turnus)11. 5. – 22. 5. 2009 (5. turnus)TZP – Technológ zvárania plastov 497,91 15 000,- 3 týždne 2. 2. – 20. 2. 2009Typ kurzuKurzy odborníkov nedeštruktívneho skúšania – NDTCena vbez DPHCena v Skbez DPHTrvaniekurzuTermín kurzuVT 2 Vizuálne skúšanie – stupeň 2 282,15 8 500,- 5 dní 16. 2. – 20. 2. 2009PT 2 Skúšanie kapilárnymi metódami – stupeň 2 282,15 8 500,- 4 dni 2. 3. – 5. 3. 2009MT 2 Skúšanie magnetickými metódami – stupeň 2 282,15 8 500,- 5 dní 23. 2. – 27. 2. 2009UT 1 Skúšanie ultrazvukom – stupeň 1 448,12 13 500,- 8 dní 11. 3. – 20. 3. 2009UT 2Skúšanie ultrazvukom – stupeň 2(pre osoby certifikované na UT 1)663,88 20 000,- 10 dní 23. 3. – 3. 4. 2009UT 2Skúšanie ultrazvukom – stupeň 2(priamy prístup na stupeň 2)962,62 29 000,- 18 dní 11. 3. – 3. 4. 2009UTT 1 Meranie hrúbok ultrazvukom – stupeň 1 215,76 6 500,- 4 dni 6. 4. – 9. 4. 2009UTT 2Meranie hrúbok ultrazvukom – stupeň 2(priamy prístup na stupeň 2)448,12 13 500,- 8 dní 6. 4. – 17. 4. 2009RT 1 Skúšanie prežarovaním – stupeň 1 448,12 13 500,- 8 dní 5. 5. – 15. 5. 2009RT 2RT 2Typ kurzuSkúšanie prežarovaním – stupeň 2(pre osoby certifikované na RT 1)Skúšanie prežarovaním – stupeň 2(priamy prístup na stupeň 2)663,88 20 000,- 10 dní 18. 5. – 29. 5. 2009962,62 29 000,- 18 dní 5. 5. – 29. 5. 2009Kurzy systémov manažérstvaCena vbez DPHCena v Skbez DPHTrvaniekurzuTermín kurzuInterný audítor kvality podľa ISO 9001 199,16 6 000,- 2 dni 16. 2. – 18. 2. 2009Preškolenie interného audítora kvality podľa ISO 9001 66,39 2 000,- 1 deň 5. 5. 2009Interný audítor kvality vo zváraní podľa ISO 3834 265,55 8 000,- 3 dni 17. 3. – 19. 3. 2009Rozšírenie spôsobilosti audítora kvality na audítoraenvironmentálneho manažérstva podľa ISO 1400166,39 2 000,- 1 deň 6. 5. 2009Tvorba WPS a schvaľovanie WPQR 82,98 2 500,- 1 deň 11. 3. 2009Požiadavky na kvalitu vo zváraní podľa ISO 3834 66,39 2 000,- 1 deň 10. 6. 2009Tvorba a riadenie dokumentácie podľa ISO 3834 199,16 6 000,- 2 dni 20. 1. – 21. 1. 2009Kontakt: Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Račianska 71, 832 59 Bratislava 3Ing. Rut Bojnáková, mobil: 0915 990 787, tel.: 02/492 46 279, fax: 02/492 46 276e-mail: bojnakovar@vuz.sk, www.vuz.sk

ZVÁRANIE NÁS SPÁJAVÚZ – PI SR Vám ponúka široký sortimentprídavných materiálov:■■■■■obalené elektródydrôty a tyčinky (plné a plnené)tavivá na zváranie a naváraniespájky a tavivá na spájkovaniekovové práškyRačianska 71, 832 59 Bratislava 3tel.: +421/(0)2/4924 6301, fax: +421/(0)2/4924 6249, e-mail: zvarmat@vuz.sk, www.vuz.sk