06.08.2015 Views

podmienok

... AJ DELENIE NÁS SPÁJA - Výskumný Ústav zváračský

... AJ DELENIE NÁS SPÁJA - Výskumný Ústav zváračský

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

ODBORNÉ ČLÁNKYNekonvenčný pohľad na zvariteľnosť ocelíTIBOR ŠMIDA – JÁN BOŠANSKÝ – VLADIMÍR MAGULAIng. T. Šmida, PhD. – prof. Ing. J. Bošanský, PhD. – doc. Ing. V. Magula, PhD., IBOK, a. s., Bratislava, Slovensko, ibok@ibok.skIdentifikácia vlastností požadovaných od zvarových spojov Kvalitatívna analýza účinku zváracieho cykluna požadované vlastnosti konštrukčnej ocele Identifikácia kritických oblastí zvarového spoja pri rôznychpodmienkach namáhania Ilustratívne príklady vplyvu zváracieho cyklu na charakteristiky konštrukčnéhomateriáluNajvšeobecnejšou definíciou zvariteľnosti je schopnosťmateriálu vytvoriť zváraním spoj požadovaných>vlastností. Pojem zvariteľnosť sa však používa aj pre súborpoznatkov o zvariteľnosti rôznych materiálov (vrátaneocelí) a parametroch, ktoré ju určujú. Štruktúra zvariteľnosti(náuky) je silne poznačená svojím vývojom.S rozširovaním technológie zvárania sa rýchlo stupňovalipožiadavky na zvarové spoje (ZS) a spočiatku častý rozpormedzi očakávanými a skutočnými vlastnosťami ZS saanalyzoval predovšetkým pomocou metalografickej analýzy.Zistilo sa, že v závislosti od chemického zloženiazváraných ocelí a technologických parametrov zváraniavznikajú ZS s rôznou mikroštruktúrou. Postupne sa mikroštruktúryroztriedili do systému mikroštruktúrnych kategóriía analyzovali sa ich vlastnosti. Mikroštruktúra, akocharakteristika ocele, si získala v náuke o zvariteľnosti dominantnúúlohu. Vzhľadom na veľký počet rôznych druhovocelí, celý rad mechanických charakteristík používanýchna špecifikáciu požadovaných vlastností ZS i rôzne spôsobyzvárania, ktoré opisovala, sa náuka o zvariteľnostistala značne neprehľadnou a nezrozumiteľnou dokoncaaj odborníkom z iných oblastí fyzikálnej metalurgie.Štruktúru náuky o zvariteľnosti možno zjednodušiť dôslednouaplikáciou poznatkov fyzikálnej metalurgie. Poskytujenevyhnutné teoretické pozadie na pochopenieúčinku zvarového cyklu na konštrukčný materiál, čím savlastne zvariteľnosť (náuka) stáva podobnou technickouaplikáciou fyzikálnej metalurgie, ako napr. metalurgiaocelí. Detailný opis fyzikálno-metalurgických mechanizmov,ktoré riadia vlastnosti ZS už nie je predmetom príspevku,pretože sú dostatočne opísané v učebniciachfyzikálnej metalurgie.1 POŽADOVANÉ VLASTNOSTI ZS1.1 Mechanická bezpečnosť konštrukcieZákladnou požiadavkou na ZS je, aby pri predpokladanýchprevádzkových podmienkach neohrozil mechanickúbezpečnosť konštrukcie. Podmienky mechanickejbezpečnosti konštrukcie sú predmetom hodnoteniakonštrukcie z hľadiska jej vhodnosti pre daný účel (tzv.Fitness for Purpose). Vhodnosť konštrukcie pre danýúčel určujú viaceré kategórie parametrov, menovite(napr. [1]):• stav napätosti konštrukcie,• geometrické charakteristiky chýb v konštrukčnom materiáli,• mechanické vlastnosti konštrukčného materiálu v danýchpodmienkach namáhania.Požadované mechanické vlastnosti konštrukčného materiáluzávisia od predpokladaného charakteru <strong>podmienok</strong>namáhania. Vo všeobecnosti sa rozlišujú tri základnékategórie namáhania [1]:– statické,– cyklické,– creepom.Hodnotenie vhodnosti konštrukcie pre daný účel si prijednotlivých kategóriách namáhania vyžaduje nasledovnémechanické charakteristiky materiálu [1]:– medzu klzu a lomovú húževnatosť pri statickom namáhaní,– únavovú krivku a rýchlosť rastu únavovej trhliny pricyklickom namáhaní,– creepovú pevnosť a rýchlosť rastu creepovej trhliny prinamáhaní creepom.Je očividné, že posúdenie konštrukcie si pri každej kategóriinamáhania vyžaduje dve základné mechanickécharakteristiky:• odolnosť materiálu proti trvalej deformácii a kumuláciipoškodenia (medzu klzu a jej ekvivalenty v podmienkachcyklického, či creepového namáhania, t. j. únavovúkrivku, či creepovú pevnosť),• odolnosť zárodkov porušenia proti rastu (lomovú húževnatosťa jej ekvivalenty v podmienkach cyklického,či creepového namáhania, t. j. rýchlosť rastu únavovej,či creepovej trhliny).Na účely diskusie o zvariteľnosti dostatočne reprezentujúuvedené vlastnosti ZS medza klzu a húževnatosťkonštrukčnej ocele. Požadovaná hodnota medzeklzu zabráni deformácii konštrukcie a kumuláciipoškodenia plastickou deformáciou a „dostatočná“ húževnatosťzabráni iniciácii a šíreniu porušenia z existujúcichkoncentrátorov napätia (konštrukčných, či štruktúrnychvrubov). Obidve charakteristiky tiež priamo súvisias požadovanými vlastnosťami v podmienkach cyklickéhoa cree pového namáhania.1.2 Medza klzuDeformačné napätie polykryštalického materiálu je v ľubovoľnomštádiu deformácie (t. j. aj medza klzu) určenéPeierls-Nabarrovým napätím a štyrmi základnými fyzikálno-metalurgickýmimechanizmami spevnenia (napr. [2]):• spevnením tuhého roztoku,• spevnením sekundárnymi časticami,• dislokačným spevnením 1) ,• spevnením hranicami zrna.Jednotlivé mechanizmy spevnenia opisujú vplyv rôz-1)Úroveň dislokačného spevnenia v konštrukčných oceliach závisíod hustoty a konfigurácii dislokácií, ktorá môže byť vo všeobecnostiovplyvnená plastickou deformáciou (deformačné spevnenie),polymorfnou transformáciou (transformačné spevnenie)alebo tzv. zotavením a rekryštalizáciou.ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 219


Nekonvenčný pohľad na zvariteľnosť ocelínych druhov prekážok na pohyb dislokácií pri plastickejdeformácii. Aktuálny stav spevnenia, t. j. kolektívnypríspevok vyššie uvedených mechanizmov spevnenia,je určený chemickým zložením a úplnou teplotnoua napäťovo-deformačnou históriou konštrukčnéhomateriálu. Určujú podiel rozpustených legúr, stava množstvo sekundárnych častíc, hustotu a konfiguráciudislokácií i plochu zŕn v jednotke objemu (veľkosť zŕn 2) ).Je potrebné pripomenúť, že deformačné napätie (t. j. ajmedza klzu) závisí aj od teploty a rýchlosti deformácie.Vplyv teploty a rýchlosti deformácie súvisí s tepelne aktivovanýmpohybom dislokácií cez prekážky. Vo všeobecnostideformačné napätie rastie s rýchlosťou deformáciea klesá s teplotou.1.3 HúževnatosťNa húževnatosť konštrukčnej ocele (je definovaná akoenergia plastickej deformácie potrebná na vznik jednotkovéhopovrchu lomovej plochy) má dominantný vplyvmechanizmus lomu. Vysoké hodnoty húževnatosti, ktorégarantujú „dostatočnú“ odolnosť proti porušeniu, samôžu dosahovať iba pri tvárnom porušovaní. Pri štiepnomporušovaní, ktoré je v prípade feritických ocelí preferovanépri nízkych teplotách a/alebo vysokých rýchlostiachdeformácie a rovnako aj pri intekryštalickomporušovaní preferovanom pri vysokých teplotách a nízkychrýchlostiach deformácie, je húževnatosť konštrukčnéhomateriálu neporovnateľne nižšia.Zmena mechanizmu lomu z tvárneho na štiepny (DBT)či interkryštalický (TIT) sa pri danej rýchlosti deformácieobjavuje v relatívne úzkom teplotnom intervale a mácharakter tranzitu (obr. 1). Keďže DBT a TIT limitujú oblasťtvárneho porušenia, otázku parametrov, ktoré ichriadia, možno považovať za jednu z kľúčových otázokvhodnosti priemyselných konštrukcií pre daný účel.Parametre, ktoré riadia DBT a TIT boli podrobne analyzovanév [3 – 8]. Na základe analýzy vlastných i publikovanýchvýsledkov bolo navrhnuté [9, 10], že aktuálnystav spevnenia riadi prostredníctvom aktívnehomechanizmu deformácie teplotu a rýchlosť deformácieDBT a TIT (obr. 2). Ako najdôležitejšie fenomenologickécharakteristiky konštrukčného materiálu vo vzťahuk DBT a TIT boli identifikované veľkosť zrna a deformačnénapätie. I keď pri danej rýchlosti deformácie s rastomoboch teplota DBT rastie a teplota TIT klesá a naopak,pri danej teplote s rastom oboch klesá rýchlosť deformácie,pri ktorej sa objaví DBT a rastie rýchlosť deformácie,pri ktorej sa objaví TIT, vplyv veľkosti zrna je v prípadeDBT dominantný 3) .Oblasť teplôt a rýchlostí deformácie, pri ktorých sa materiálporušuje tvárnym lomom s „dostatočnou“ húževnatosťouje teda riadená tými istými fyzikálno-metalurgickýmimechanizmami spevnenia ako tie, ktoré určujújeho deformačné napätie či medzu klzu. Relatívny príspevokjednotlivých mechanizmov k deformačnému na-2)Veľkosť elementárneho mikroštruktúrneho útvaru ohraničenéhohranicou s veľkým uhlom.3)Vplyv veľkosti zrna je teda nejednoznačný. S rastúcim priemeromzrna klesá plocha hraníc zŕn v jednotke objemu, vplyvom klesajúcehospevnenia hranicami zrna klesá i deformačné napätie.S poklesom deformačného napätia rastie húževnatosť tvárneholomu, klesá DBT a rastie TIT. S rastúcim priemerom zrna ale zároveňrastie heterogenita plastickej deformácie a vytvárajú sa lepšiepodmienky pre DBT a TIT. Zjemnenie zrna je preto jediným fyzikálno-metalurgickýmmechanizmom, ktorý súčasne účinne zvyšujedeformačné napätie a znižuje pravdepodobnosť DBT a TIT.pätiu a pravdepodobnosti DBT/TIT je však rôzny, pretomôžu existovať ocele s podobnou medzou klzu a rôznouteplotou DBT/TIT a naopak 4) .Je potrebné spomenúť aj menej významné zmeny húževnatostiv rámci oblasti tvárneho porušenia. Všeobecnátendencia k poklesu húževnatosti s rastúcim deformačnýmnapätím vyplýva priamo z mikromechanizmutvárneho lomu.Možno teda zhrnúť, že pri daných podmienkach namáhania(teplota a rýchlosť deformácie) sú medza klzua húževnatosť ocele plne určené spevňujúcim účinkomštyroch základných mechanizmov spevnenia,ktoré sú riadené chemickým zložením a teplotnoua napäťovo-deformačnou históriou.1.4 Úloha mikroštruktúryV závislosti od rýchlosti ochladzovania z tzv. austenitickýchteplôt vzniká vo feritických oceliach celý rad morfologickyodlišných mikroštruktúr. Návrh klasifikácie IIW(International Institute of Welding – Medzinárodný inštitútzvárania) rozlišuje 7 základných feritických mikroštruktúrnychkategórií [11]: ferit 5) , perlit, hrubý acikulárnyferit, jemný acikulárny ferit , horný bainit, dolný bainit,martenzit (zoradené podľa rastúcej rýchlosti ochladzovania).Jednotlivé kategórie sa odlišujú:• mikrotvrdosťou (v dôsledku rôznej hustoty dislokácií),• množstvom, distribúciou a tvarom sekundárnychčastíc,• geometrickými parametrami základnej mikroštruktúrnejjednotky (polyedrickej, latkovej) a povahou hraníc,ktoré ich ohraničujú (hranice s veľkým, či malým uhlom).Je zrejmé, že vyššie uvedené rozdiely priamo súvisias tromi zo štyroch fyzikálno-metalurgických mechanizmovspevnenia (až na spevnenie tuhého roztoku 6) ).To znamená, že mikroštruktúru možno považovať zamorfologický prejav aktuálnej kombinácie tých istýchmechanizmov spevnenia ako sú mechanizmy,ktoré určujú medzu klzu a húževnatosť feritickýchocelí (obr. 3). Keďže však ich príspevok k medzi klzua húževnatosti nie je jednoducho aditívny a rovnaký,neexistuje ani jedno-jednoznačný vzťah medzi mikroštruktúroua mechanickými vlastnosťami konštrukčnýchocelí. Vzhľadom na to, že jednotlivé mikroštruktúrne kategóriereprezentujú isté typické kombinácie mechanickýchvlastností, umožňuje mikroštruktúra odhad vlastnostíocele, resp. jeho ZS v prípadoch, keď ich nie jemožné experimentálne stanoviť.2 ZÁKLADNÉ ASPEKTY ZVARITEĽNOSTI2.1 Vplyv zvárania na vlastnosti konštrukčnéhomateriáluMechanické vlastnosti konštrukčného materiálu sú výsledkomsofistikovaného výrobného režimu, ktorým sariadi kinetika metalurgických spevňovacích procesov.4)V austenitických oceliach sa DBT nepozoruje, nakoľko v materiálochs kubicky plošne centrovanou mriežkou je počet činnýchprimárnych sklzových systémov vyšší ako 5 [10]. Ostatné záveryzostávajú v platnosti aj pre austenitické ocele.5)Jemný acikulárny ferit sa vyskytuje iba vo zvarových kovoch.6)Príspevok spevnenia tuhého roztoku je v porovnaní s ostatnýmimechanizmami v prípade konštrukčných ocelí pravdepodobne zanedbateľný.220 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


ODBORNÉ ČLÁNKYAkýkoľvek dodatočný tepelno-deformačný proces, ktorýaktivuje jeden alebo viacero spevňovacích procesov,sa musí nevyhnutne prejaviť na vlastnostiach materiálu.Každý ZS je tvorený:• zvarovým kovom (ZK) – vzniká stuhnutím taveniny základnéhoa prídavného materiálu, jeho vlastnosti možnouspokojivo riadiť chemickým zložením prídavnéhomateriálu; ZK je ohraničený hranicou natavenia,• teplom ovplyvnenou oblasťou (TOO) ZS – je to časťZM, v ktorej sa tepelným účinkom zvárania aktivovaljeden alebo viacero mechanizmov spevnenia; na TOOnadväzuje neovplyvnený (základný) materiál. 7)V okolí ZK je tepelno-deformačný cyklus výroby materiáluúplne prekrytý tepelno-deformačným cyklomzvárania a pôvodné mechanické vlastnostikonštrukčného materiálu sú nahradené novým produktommechanizmov spevnenia. Vo všeobecnosti jezmena metalurgického stavu materiálu tým výraznejšia,čím zložitejší bol režim výroby materiálu.V súlade so závermi predchádzajúcej časti je z hľadiskavhodnosti konštrukcie pre daný účel (mechanickej bezpečnosti)dôležitý vplyv zvárania na medzu klzu a húževnatosťkonštrukčného materiálu v TOO. Zváranie sateda môže nepriaznivo prejaviť:1) zvýšením teploty DBT a znížením teploty TIT,2) poklesom húževnatosti tvárneho porušenia,3) poklesom medze klzu.Ostatné zmeny sú z hľadiska vhodnosti konštrukcie predaný účel zanedbateľné.Na základe častí 1.2 a 1.3 možno konštatovať:Ad 1) Teplotu DBT dominantne ovplyvňuje veľkosť zrna.Pri danej rýchlosti zaťaženia s rastom zrna aj deformačnéhonapätia teplota DBT rastie a teplotaTIT klesá.Ad 2) Húževnatosť tvárneho porušenia klesá s rastúcimdeformačným napätím, malé prírastky deformačnéhonapätia nie sú však v praxi významné. Výraznéprírastky deformačného napätia môžu byťspojené iba s tzv. transformačným spevnením, t. j.s rastúcou hustotou dislokácií v produkte fázovejtransformácie pri ochladzovaní z austenitickýchteplôt. Transformačné spevnenie rastie s rýchlosťouochladzovania, ktorá sa bežne vyjadruje akočas ochladzovania medzi 800 a 500 °C (Δ t8/5). 8)Ad 3) Pokles medze klzu je prejavom poklesu deformačnéhonapätia. Deformačné napätie môže v podmienkachzvárania klesať vplyvom zmien hustoty,či konfigurácie dislokácií a hrubnutia karbidickejfázy, t. j. vplyvom tzv. popustenia. Pokles deformačnéhonapätia v dôsledku poklesu spevneniahranicami zrna je v porovnaní s vplyvom ostatnýchmechanizmov zanedbateľný. Rozsah popusteniaje určený integrálnym účinkom času a teplotyovplyvnenia.7)Akýkoľvek lokalizovaný ohrev indukuje v prípade materiálu s nenulovýmkoeficientom teplotnej rozťažnosti napäťový cyklus, ktorýpo prekročení kritickej hodnoty vedie k lokalizovanej plastickejdeformácii s ďalšími nevyhnutnými dôsledkami na vlastnostimateriálu. Podobne ako TOO by teda bolo možné definovať „deformáciouovplyvnenú oblasť“ (DOO) ZS ako oblasť ZM, v ktorejproces plastickej deformácie indukovaný zváraním zmenil hustotua/alebo konfiguráciu dislokácií. I keď termín DOO nie je zaužívaný,vplyv deformácie pri zvýšených teplotách môže byť nezanedbateľný,najmä pri zváraní austenitických ocelí, v ktorých polymorfnápremena neznižuje jej účinok na vlastnosti pri teplote miestnosti.8)Rozsah transformačného spevnenia sa niekedy limituje aj z hľadiskamožných degradačných procesov v prevádzke, napr. tzv. vodíkomindukovaného skrehnutia.Obr. 1 Schematická závislosť húževnatosti na mechanizme lomuObr. 2 Parametre riadiace mechanizmus a morfológiu lomuChemickézloženieMikroštruktúraMetalurgickéspevňovacieprocesyMedza klzua húževnatosťObr. 3 Mikroštruktúra a mechanické vlastnosti feritických ocelíTeplotná anap./defor.históriaPodmienkynamáhaniaNepriaznivé zmeny vlastností konštrukčného materiáluv dôsledku zvárania môžu byť teda spojené s:1) rastom zrna,2) transformačným spevnením,3) popustením.Ich kinetiku v TOO určujú parametre teplotného cyklu: maximálnateplota ovplyvnenia (T max) a rýchlosť ochladzovania(Δ t8/5) 9) . Oba parametre závisia predovšetkým od výkonutepelného zdroja zvárania, vzdialenosti od zdrojaa od geometrických parametrov zváraných súčastí.2.2 Požadované vlastnosti v teplom ovplyvnenejoblasti ZSV zásade jediný rozdiel medzi TOO feritickej a austenitickejocele je absencia polymorfnej transformácie(a transformačného spevnenia) v austenitických oceliach.V TOO feritických ocelí sa štandardne rozlišujú nasledovnécharakteristické zóny:1) Zóna vyhriata medzi teplotu tavenia (T tav) a teplotuúplnej austenitickej premeny (A 3). V materiáli prebeh-9)Čas ovplyvnenia je implicitne vyjadrený časom ochladzovania.ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 221


Nekonvenčný pohľad na zvariteľnosť ocelíd [mm]0,150,14A-600,13C-300,12A - 16 2240,11 A-10B - 12 013 (BEHANIT)0,10C - 11 503C-100,090,080,070,06B-1010 - t 8/5= 10s30 - t 8/5= 10s60 - t 8/5= 10s0,05A-600,040,030,020,010,001500 1400 1300 1200 1100 1000 900T max[°C]Obr. 4 Vplyv maximálnej teploty a rýchlosti ochladzovania na veľkosť zrnaKCV [J.cm -2 ]OCEL 16 224Žíhaná 680°C/ 2h/ vzduch140TAVBA - 812010080950°C/10s1200°C/10s6040201400°C/10s0-60 -50 -40 -30 -20 -10 0 10 20 30 40 50 60T [°C]Obr. 5 Vplyv maximálnej teploty na rázovú húževnatosť ocele 16 2240,0 %Mo 550°CHV 10300200100PO ZVARENÍ10 -2 10 -11Cas [h]10 1753110 2HV 1040036032028024020010 -2500°C580°C650°C720°C10 -1 1 10 110 2t (h)Obr. 6 Vplyv obsahu Nb na tvrdosť po žíhaní – 0 % Nb (línia 1) až 0,17 % Nb (7)ne počas ohrevu a ochladzovania dvojnásobná polymorfnápremena, pri ktorej vznikne nová „rozpadovámikroštruktúra“ (RM).1a) Ak teplota T maxprekročí kritickú teplotu T krit(cca1200 °C v závislosti od materiálu), rozpustia sa sekundárnečastice blokujúce hranice zrna a austenitickézrno začne nekontrolovateľne rásť. Veľkosťprimárnych austenitických zŕn závisí od integrálnehoúčinku T maxa času ovplyvnenia nad T krit.1b) Ak je T maxz intervalu A 3až T krit, zrno nerastie, dokoncav prípade hrubozrnného ZM sa môže zjemniť.2) Zóna vyhriata medzi teploty A 3a A 1(teplota začiatkuaustenitickej premeny). Časť ZM transformuje počasohrevu na austenit a tvorí po ochladení RM. Podieltransformovaného materiálu je daný integrálnymúčinkom T maxa času ovplyvnenia nad A 1. ZM sa vplyvomzvýšených teplôt popustí. Zóna je tvorená zmesouRM a popusteného ZM.3) Zóna vyhriata medzi teploty A 1a cca 300 °C. Zachovása pôvodná mikroštruktúra ZM, ale podobne akov bode 2, sa popustí. Rozsah popustenia je opäť danýintegrálnym účinkom T maxa času ovplyvnenia.Pri teplotách ovplyvnenia nižších ako cca 300 °C sa prikrátkych časoch ovplyvnenia vlastnosti ZM už praktickynemenia.Ad „nepriaznivé zmeny vlastností vplyvom zvárania“(časť 2.1):– Zrno môže narásť iba v zóne 1a), a to iba v prípade, akprodukt transformácie (RM) akýmsi spôsobom „dedí“veľkosť primárneho austenitického zrna. Proces dedeniaje charakteristický iba pre hrubý acikulárny feritObr. 7 Vplyv teploty a času žíhania na tvrdosť ocele 2,5Cr-0.5Mo-Va horný bainit, v ktorých môžu narásť cez celé primárneaustenitické zrno. V prípade ostatných feritickýchmikroštruktúr TOO (ferit, perlit, dolný bainit a martenzit)vzniká v rámci primárneho austenitického zrna viacerozŕn RM a veľkosť zrna RM teda nie je určená veľkosťouprimárneho austenitického zrna.– Transformačné spevnenie rastie s poklesom Δ t8/5.Bude teda najvýraznejšie v oblasti s najvyššou T max,t. j. v blízkosti hranice natavenia.– Rozsah popustenia je určený teplotou a časom popúšťania.Najviac sú teda popustené netransformovanézrná ZM v zóne 2) TOO. Vzhľadom na to, že celkovédeformačné napätie zóny 2) je určené spoločným príspevkompopusteného ZM a RM, jeho pokles sa môžeobjaviť len v oblasti s prevahou popusteného ZM, t. j.v oblasti vyhriatej na teploty okolo A 1.2.3 Vplyv <strong>podmienok</strong> namáhania na význam TOOV závislosti od <strong>podmienok</strong> namáhania môžu nadobúdaťpre bezpečnosť zváranej konštrukcie najväčší významrôzne zóny TOO. Kumulácia poškodenia plastickou deformáciousa začína vždy v oblasti s minimálnym deformačnýmnapätím a jeho ďalšia kinetika je riadená kinetikoudislokačného spevnenia. Ak v dôsledku spevneniadeformačné napätie vzrastie a vyrovná sa deformačnémunapätiu okolitého materiálu, proces kumulácie deformáciesa buď ukončí alebo sa rozloží do väčšej oblasti10) . V opačnom prípade môže byť znížené deformačné10)V prevádzkových podmienkach to v prípade deformačne riadenýchprocesov často znamená spomalenie kumulácie poškodenia.222 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


ODBORNÉ ČLÁNKYnapätie v TOO vysokopevných ocelí vyhriatej na teplotyokolo A 1s prevahou popusteného ZM pri cyklickom namáhaní,či creepe príčinou lokalizovanej plastickej deformáciea následného vzniku trhlín pri napätiach, ktoréby vzhľadom na vlastnosti ZM nemali byť nebezpečné.Lokálna hodnota deformačného napätia materiálu je dôležitái z hľadiska vzniku tzv. štruktúrnych vrubov, t. j. mieststretu mikroštruktúr s výrazne odlišným deformačným napätím.Na podobných rozhraniach sa koncentruje poškodenieplastickou deformáciou predovšetkým pri namáhanírelatívne nízkymi napätiami, takže v oblastiach výskytuzmesi RM a popusteného ZM môže hroziť zvýšená pravdepodobnosťiniciácie zárodkov únavového porušenia.V prípade namáhania pri nízkych, či vysokých teplotáchmôže byť kľúčovou otázkou pravdepodobnosť DBT aleboTIT. Pri zmene mechanizmu porušenia z húževnatéhotvárneho lomu na nízkoenergetický štiepny alebointerkryštalický, existuje reálne nebezpečenstvo rýchlehorastu zárodkov porušenia. V zhode so závermi predchádzajúcejčasti bude potenciálne nebezpečná transformačnespevnená hrubozrnná zóna TOO s teplotouovplyvnenia nad cca 1200 °C.Pri opätovnom ohreve na teploty nad cca 400 °C (pri žíhaníZS alebo prevádzke) možno v dôsledku najvyššiehostupňa termodynamickej nerovnováhy očakávať vovysokovyhriatej transformačne spevnenej zóne TOO ajnajvýraznejšie zmeny vlastností: v prípade ocelí legovanýchkarbidotvornými legúrami môže byť popusteniezóny sprevádzané tzv. sekundárnym vytvrdzovaním. 11)3 UKÁŽKY VPLYVU ZVÁRACIEHO CYKLUNA METALURGICKÝ STAV KONŠTRUKČNÉHOMATERIÁLU 12)3.1 Veľkosť zrnaSpevňujúci účinok hraníc zŕn vyplýva zo skutočnosti, žehranice s veľkým uhlom sú pre dislokácie nepriechodnoubariérou. S poklesom stredného priemeru zrna vzrastáplocha hraníc v jednotke objemu a teda aj ich príspevokk celkovému spevneniu materiálu. Naopak, pri dynamickomnamáhaní s rastúcou veľkosťou zrna rastie heterogenitaplastickej deformácie, čo vytvára priaznivejšiepodmienky na vznik štiepneho porušenia. S veľkosťouzrna rastie i tendencia k interkryštalilckému porušeniupri statickom namáhaní pri vysokých teplotách.Vplyv maximálnej teploty a času ochladzovania na rastzrna niektorých ocelí ilustruje obr. 4. Zdanlivo anomálnesprávanie sa ocele 12 013 na obr. 4 (menšie zrnopri dlhšom čase ochladzovania) je dôsledkom rozpaduprimárnych austenitických zŕn na feriticko-perlitickúmikroštruktúru, pri ktorom veľkosť zrna klesla, zatiaľ čopri kratšom čase ochladzovania si acikulárna morfológiarozpadovej štruktúry zachovala veľkosť primárnehoaustenitického zrna. Tým možno vysvetliť aj známu skutočnosť,že pri zváraní nízkouhlíkových ocelí zvýšenýmtepelným príkonom môže rázová húževnatosť narásť,resp. že v nízkouhlíkovej oceli 12 013 je rast zrna v závislostiod maximálnej teploty cyklu podstatne pomalšíako napr. v nízkolegovanej oceli 16 224 či mikrolegovanejoceli 11 503.11)Zvýšenie, neskôr zníženie deformačného napätia vyvolané rôznymifázami precipitácie sekundárnej fázy.12)Ak nie je uvedené inak, ilustratívne obrázky sú prevzaté z [12].Vplyv maximálnej teploty cyklu (a tomu odpovedajúcejveľkosti zrna) na rázovú húževnatosť simulovanej TOOocele 16 224 je na obr. 5. Rázová húževnatosť sa zvýšenímteploty cyklu z 950 °C na 1400 °C znížila na šestinu.Výška teploty cyklu podobne vplýva na rázovú húževnatosťaj iných mikro a nízkolegovaných ocelí. Najmenejvplýva na rázovú húževnatosť nízkouhlíkových ocelí,pretože štruktúra zostáva prevažne feritickou.3.2 Precipitačné spevneniePrecipitáty zvyšujú deformačné napätie tým, že pôsobiaako prekážky pohybu dislokácií. Účinok precipitáciena vlastnosti ocele je maximálny, ak je precipitát koherentnýs matricou. Po strate koherencie jej účinok klesá.Stav precipitácie sa najčastejšie analyzuje prostredníctvomtvrdosti.Pozorovanie veľmi disperzných častíc je náročné a možnoich identifikovať len v tmavom poli elektrónového mikroskopu.Môžu byť príčinou poklesu rázovej húževnatostiZK aj bez toho, aby sa ich prítomnosť vôbec zistila.Závislosť tvrdosti od času žíhania pre rôzny obsah legúryvo ZK je na obr. 6. Vplyv teploty žíhania na tvrdosťocele 2,5Cr-0,5Mo-V je na obr. 7. Ako vidno z obrázku,pri teplotách 500, resp. 580 °C sú zmeny tvrdosti relatívnemalé, zatiaľ čo pri žíhaní pri teplotách 650 a 720 °Csa spočiatku tvrdosť zvyšuje a po prekonaní maxima jejhodnota s rastúcim časom žíhania klesá.3.3 Transformačné spevnenieS rastúcou rýchlosťou ochladzovania sa zvyšuje stupeňpodchladenia začiatku fázovej transformácie a rastiehustota dislokácií, takže akomodácia javov súvisiacichso zmenou jednotkového objemu pri fázovej transformáciisi vyžaduje viac dislokácií. Dôsledkom rastúcejhustoty dislokácií je rastúce deformačné napätie a zhoršeniehúževnatosti štruktúr v poradí ferit, perlit, bainita martenzit. Strata húževnatosti v dôsledku štruktúrnychzmien sa nazýva tiež transformačné skrehnutie.Výsledná štruktúra a mechanické charakteristiky TOOzávisia od parametrov teplotného cyklu zvárania (T maxa Δ t8/5) a chemického zloženia ZM. Ako vidno z obr. 8,najmenšie zmeny prekonáva nízkouhlíková oceľ (12 013).Zmeny vyjadrené rastom medze klzu R ea medze pevnostiR mv porovnaní s východzím ZM sú v rozmedzí ccaRe, Rm [MPa]500400300200100BEHANITR e- (ZM)1400 1300 1200 1100 1000 900T max[°C]R m- t 8/5= 10sR m- t 8/5= 30sR m- (ZM)R e- t 8/5= 10sR e- t 8/5= 30sObr. 8 Vplyv simulovaného zváracieho cyklu na pevnostné charakteristikyocele 12 013 (BEHANIT)ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008223


Nekonvenčný pohľad na zvariteľnosť ocelí100 MPa, zatiaľ čo v mikrolegovaných a nízkolegovanýchoceliach môžu dosiahnuť 900 MPa (obr. 9 a 10).Vplyv zváracieho cyklu na pevnostné a plastické charakteristikyocele 16 224 je na obr. 10 a 11. Medza klzu a medzapevnosti ZM sa menili v závislosti od teploty popustenia(obr. 10). Medza klzu sa pohybovala v oblasti 600– 650 MPa a ťažnosť na úrovni 20 – 25 % (obr. 11).Pokles ťažnosti simulovanej TOO s rastúcou pevnosťouilustrujú obr. 11 a 12. Ak sa po aplikácii teplotného cykluvyskytovala prevažne feritická štruktúra, ťažnosť sa pohybovalav rozsahu 35 až 45 % (obr. 11). Ak sa v TOOocele 16 224 vyskytoval prevažne martenzit, potom ťažnosťA 3v závislosti od času ochladzovania poklesla nacca 8 – 15 % (obr. 11).V oceli 11 503 bola ťažnosť feriticko-perlitickej štruktúryZM na úrovni 35 % (obr. 12). Ak štruktúra TOO bolatvorená prevažne bainitom, ťažnosť TOO bola na úrovni25 % a ak martenzitom, tak poklesla na úroveň 15 %, podobneako v oceli 16 224 (obr. 11).3.4 Hustota a konfigurácia dislokáciíRastúca hustota dislokácií, či už v dôsledku plastickejdeformácie alebo fázových transformácií, vo všeobecnostizvyšuje pevnostné a znižuje plastické charakteristikykonštrukčného materiálu, vrátane húževnatosti. Dislokácievšak vo ZS vznikajú, pohybujú sa a interagujú prizvýšených teplotách a preto majú inú konfiguráciu akopo deformácii pri teplote okolia. Ich účinok na pevnosťa plasticitu nemusí teda byť rovnaký, ako by bol účinokrovnakej deformácie pri teplote miestnosti.Rm, Re [MPa]1300120011001000900800700600500400300200Ocel 11 503R m - (ZM)1400 1300 1200 1100 1000 900T max [°C]R m - t 8/5 = 10sR m - t 8/5 = 30sR e - t 8/5 = 10sR e - t 8/5 = 30sR e - (ZM)Obr. 9 Vplyv zváracieho cyklu na pevnostné charakteristiky ocele 11 503Rm, Re [MPa]150014001300120011001000Ocel 16 224R m- t 8/5= 10sR e- t 8/5= 10sR m- t 8/5= 30sDislokácie, ktoré sa generujú pri zváraní majú konfiguráciuviac-menej pravidelnej dislokačnej sieťoviny s dislokácioua[100]. Dislokácia a[100] má znaky dislokačnejbariéry. Dá sa ukázať, že tzv. „koeficient dislokačnéhopríspevku“ (jednotkový účinok na zvolenú charakteristiku)[13] je pri vyšších teplotách deformácie. To znamená,že na jednotkovú zmenu niektorej z mechanickýchcharakteristík stačí menej dislokácií. Pomocou „dislokačnýchpríspevkov“ boli z hustoty a konfigurácie dislokáciívypočítané očakávané mechanické vlastnostiodporového ZS (výstupkového – v lise) (obr. 13). Vypočítanéhodnoty (šrafovaná oblasť) a namerané veličiny(plná čiara) boli v dobrej korelácii.Na základe hustoty a konfigurácie dislokácií boli tiež vysvetlenépriebehy rázových húževnatostí Nb mikrolegovanejocele 11 503 (obr. 14). Ukázalo sa, že účinok dislokačnejsieťoviny, resp. hraníc subzŕn vznikajúcej privyšších teplotách je 1,8 – 2,3 vyšší ako účinok dislokáciípo rovnakej deformácii pri teplote okolia.4 DISKUSIAV porovnaní so „štandardnou“ zvariteľnosťou, ktorázvyčajne analyzuje účinok teplotného cyklu na mikroštruktúruzváraného materiálu a následný vplyv mikroštruktúryna mechanické vlastnosti zváraného materiáluv oblasti ZS, boli v predošlej diskusii mikroštruktúrne aspektyzvariteľnosti potlačené. Mikroštruktúra a mechanickévlastnosti boli interpretované ako dôsledok tých istýchmetalurgických spevňujúcich procesov, riadenýchchemickým zložením a tepelno-deformačnou histórioukonštrukčného materiálu (obr. 3). Spresnenie úlohy mikroštruktúryv rámci zvariteľnosti umožnilo jednoduchšiua priamočiarejšiu diskusiu o parametroch, ktoré riadianajvýznamnejšie mechanické vlastnosti ZS.Napriek zjednodušeniu sa neobjavili žiadne protirečeniaso „štandardnou“ zvariteľnosťou alebo praktickými skúsenosťami.Naopak, jednoducho sa dali predpovedaťočakávané zmeny dôležitých mechanických vlastnostía identifikovať kritické oblasti ZS v rôznych podmienkachnamáhania: oblasť hrubozrnného transformačnespevneného ZM v podmienkach, v ktorých hrozí štiepny,resp. interkryštalický lom a oblasť s popusteným ZM,resp. s jeho zmesami s RM predovšetkým v podmienkachcyklického namáhania a creepu.Potvrdilo sa, že všetky dôležité aspekty teórie, resp. náukyo zvariteľnosti možno odvíjať od odolnosti materiáluproti kumulácii poškodenia vplyvom plastickej deformácie(statickej, cyklickej a creepom) a odolnosti proti rastuzárodkov porušení. Nie je preto možná analýza zvariteľnostibez základných poznatkov o mechanizmoch plastickejdeformácie a lomu a fyzikálno-metalurgických mechanizmochspevnenia zvlášť. V prípade feritických ocelísú samozrejme potrebné vedomosti o fázových transformáciách.Všetky spomínané oblasti sú však štandardnousúčasťou fyzikálnej metalurgie a špecifickou črtounáuky o zvariteľnosti a tak v podstate zostáva iba prípadnáplastická deformácia mechanicky heterogénnehomateriálu v praxi.900R e- t 8/5= 30sZÁVER1400 1300 1200 1100 1000 900T max[°C]Obr. 10 Vplyv zváracieho cyklu na pevnostné charakteristiky ocele 16 224Základné aspekty zvariteľnosti i účinok tepelno-deformačnéhocyklu zvárania na metalurgický stav zvára-224 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


ODBORNÉ ČLÁNKY50A 3[%]45403530BEHANITt 8/5= 30st 8/5= 10sA 3 [%]5040Ocel 11 503ZMt 8/5 = 30s2530t 8/5 = 10s201516 224t 8/5= 30s2010t 8/5= 10s1051400 1300 1200 1100 1000 900T max[°C]1400 1300 1200 1100 1000 900T max [°C]Obr. 11 Vplyv zváracieho cyklu na ťažnosť ocelí 12 013 (BEHANIT) a 16 224 Obr. 12 Ťažnosť simulovanej ocele 11 503ného materiálu možno jednoducho opísať pomocouzákladných metalurgických mechanizmov spevnenia.Umožňujú kvalitatívnu predikciu očakávaných vlastnostírôznych oblastí TOO a identifikáciu jeho kritických častípri rôznych typoch namáhania. Ide o tie isté fyzikálno--metalurgické mechanizmy spevnenia ako sú mechanizmyv pozadí tzv. degradačných mechanizmov vlastnostízvarových spojov, resp. mechanizmy riadiace vlastnostiocelí pri ich výrobe. Ich vonkajším morfologickým prejavomje mikroštruktúra feritických ocelí. Jej jednotlivémikroštruktúrne kategórie reprezentujú niektoré typickékombinácie mechanických vlastností (medze klzu a húževnatosti)a umožňujú orientačné posúdenie, či porovnanieviacerých druhov ocelí.Literatúra[1] British Standard BS 7910:2005 Guide on methods forassessing the acceptability of flaws in metallic structures[2] Cahn, R. W. – Haasen, P. (Eds.): Physical Metallurgy, North-Holland, Amsterdam, 1996, 1894 s.[3] Šmida, T. – Bošanský, J.: Mechanism of reheat andunderclad cracking in welded joints. Part 1. Kovové materiály,1997, 35, s. 1 – 18[4] Bošanský, J. – Šmida, T.: Mechanism of reheat andunderclad cracking in welded joints. Part 2. Kovové materiály,1997, 35, s. 73 – 86[5] Šmida, T. – Bošanský, J.: Deformation twinning and itspossible influence on the ductile brittle transition temperatureof ferritic steels. Mater. Sci. Eng. A 287, 2000, s. 107 – 115[6] Bošanský, J. – Šmida, T.: Deformation twinning and thetransition temperature of ferritic steels. Kovové materiály,2000, 38, s. 400 – 415[7] Bošanský, J. – Šmida, T.: Deformation twins – probableinherent nuclei of cleavage fracture in ferritic steels. Mater.Sci. Eng. A, 2002, 323/1-2, s. 198 – 205[8] Šmida, T. – Bošanský, J.: Micromechanism of cleavagefracture in ferritic steels. Kovové materiály, 2002, 40, s.146 –160[9] Šmida, T. – Bošanský, J.: Fracture mode transitionphenomena in steels as a consequence of the change ofoperating deformation mode. Mater. Sci. Eng. A, 2002, 323/1-2, s. 21 – 26[10] Šmida, T. – Bošanský, J.: On some aspects of the plasticityand fracture properties of ferritic materials. Kovové Materiály,2003, 41, s. 36 – 50[11] Bošanský, J. – Magula, V.: Proposal for classification ofwelded joint´s structure. Doc. IIW IX-2176-05[12] Bošanský, J.: Degradation mechanisms of welded jointsproperties. Doc. IIW IXB-133-86[13] Bošanský, J.: Kovové materiály, 1972, 9, č. 4, s. 325Rm [MPa]400350300150100500RmZMPOD A1 A1 - A3 NAD A3 ZVAR. KOVObr. 13 Namerané a vypočítané hodnoty R mv oceli 11 013KCV [Jcm -2 ]51-80 -60 -40 -20 0 20Obr. 14 Zmena tranzitnej teploty, resp. KCV v závislosti od hustotya konfigurácie dislokácií (Nb mikrolegovaná oceľ 11 503)Dodaný stav ZM (1), 10 % plastická deformácia pri 20 °C (2), 10 % def. +650 °C/1h/vzduch (3), 10 % def. + 600 °C/vzduch (4), 10 % def.+840 °C/2h/pec (5)Poznámka:Úplné znenie článku v anglickom jazyku vyjde vo vydavateľstve VEDA v zborníkuzo seminára IBOK, a. s., Bratislava, ZVARITEĽNOSŤ A DEGRADAČNÉ ME-CHANIZMY VLASTNOSTÍ ZVAROVÝCH SPOJOV, uskutočneného 18. júna 2008na počesť sedemdesiateho výročia narodenia prof. Ing. J. Bošanského, PhD.Note:English translation of this article will be soon published in PublishingHouse VEDA in Proceedings from the seminar WELDABILITY ANDDEGRADATION MECHANISMS OF WELDED JOINT PROPERTIESheld 18 June 2008 and dedicated to Prof. Ing. Ján Bošanský, PhD.,


Analýza príčin praskania tenkostennýchpozdĺžne zváraných rúrok objímky teplomeraAnalysis of cracking causes of thin-walled longitudinally weldedthermometer pocket pipesPETER BERNASOVSKÝ – MIROSLAV PAĽO – ALENA BRITANOVÁDoc. Ing. P. Bernasovský, PhD. – Ing. M. Paľo – Ing. A. Britanová, Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding ResearchInstitute – Industrial Institute of SR), Bratislava, Slovensko, bernasovskyp@vuz.skPrípad sulfidického korózneho praskania pod napätím (SSCC) objímky teplomera destilačnej kolóny ropy Objímka vyrobená z rúrky z nehrdzavejúcej austenitickej ocele 1.4571 (AISI 316 Ti) ťahanej za studena Výsledky metalografickej analýzy a merania tvrdosti základného materiálu a zvarového kovu a fraktografickejanalýzy trhlín Jamková korózia a praskanie spôsobené novým druhom spracovávanej ropy s vyššímobsahom síry Návrh riešenia – na výrobu objímok použiť rúrku v stave po rozpúšťacom žíhaníCase of sulphide stress corrosion cracking (SSCC) of crude oil distillation column thermometer pocket isdescribed. Pocket was made of 1.4571 (AISI 316 Ti) stainless austenitic cold-drawn steel pipe. Results ofmetallographic analysis and hardness measurement of the base material and the weld metal and results offractographic analysis of cracks were presented. Pit corrosion and cracking were caused by a new type ofcrude oil processed, with higher sulphur content. Proposed solution is to use a pipe in a state upon solutionannealing for pocket manufacturing.Zahraničný petrochemický závodpoužíval pozdĺžne zvarené>rúrky Ø 11 x 2 mm z nehrdzavejúcejocele 1.4571 (AISI 316 Ti) na výrobuobjímok teplomera v destilačnej kolóneropy. Chemické zloženie rúrkovejocele je uvedené v tab. 1. Už potroch týždňoch prevádzky sa na objímketeplomera pozoroval rozsiahlyvýskyt trhlín (obr. 1). Tento problémsa vyskytol po zmene dodávateľaropy – nový druh ropy obsahovalvyššie percento síry.1 METALOGRAFICKÁ ANALÝZACharakter trhlín na priečnom rezerúrky v neleptanom stave znázorňujeobr. 2. Ide o trhlinky majúcecharakter korózneho praskaniapod napätím (napätia po tvárnenía zváraní). Tieto trhliny vychádzajúz povrchu rúrky a sú často inici-Tab. 2 Výsledky merania tvrdosti HV5Tab. 2 Results of hardness HV5 measuringMiestoPositionnamerané hodnotymeasuring dataDodaný stavDelivered stateObr. 1 Trhliny na povrchu rúrky objímky teplomera z ocele 1.4571 (zv. 10 x)Fig. 1 SSCC cracks on the tube thermometer pocket surface from 1.4571 steel (magn. 10 x)Tab. 1 Chemické zloženie rúrky z ocele 1.4571 (AISI 316 Ti) (hm. %)Tab. 1 Chemical composition of tube steel 1.4571 (AISI 316 Ti) in wt. %C Si Mn P S Cr Ni Mo Ti0,033 0,46 0,86 0,030 0,002 16,55 10,50 2,06 0,23priemermeanR m(MPa)*Stav po rozpúšťacom žíhaníState after solution annealingnamerané hodnotymeasuring datapriemermeanR m(MPa)*ZM / BM 306, 286, 271, 289, 306 291,6 935 125, 134, 130, 124, 126 127,8 409ZK / WM 321, 332, 336, 321, 321 326,2 1048 132, 133, 133, 133, 137 133,6 434* informatívne hodnoty, information data226 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


Analýza príčin praskania tenkostenných pozdĺžnezváraných rúrok objímky teplomeraObr. 7 Štruktúra rúrky objímky teplomera porozpúšťacom žíhaní (pozdĺžny rez rúrkou)Fig. 7 Structure after solution annealing (crosssectionin longitudinal direction of tube)Obr. 10 EDX plošná analýza lomovej plochyFig. 10 EDX area analysis of the fracture surfaceObr. 8 Interkryštalická časť lomuFig. 8 Intergranular part of the fractureObr. 9 Sekundárne trhlinky a korózne splodinyFig. 9 Secondary cracks and corrosion productssignificantly facilitates cracking. Althoughthe detailed service conditionsof the crude oil distillationcolumn are not known, it may be assumedthat this damage must havetaken place at a lower temperature(~100 °C) than the service temperature,i.e. during column start-upsand lay-offs. With regard to SSCCelimination, following NACE MR0175[2] it is recommended not to exceedthe hardness of steel, includingthe welded joint, 248 HV, or 285HV, as applicable, for duplex stainlesssteels, which was not compliedwith in the case of the pipes used. Ifpipes in a state upon solution annealingwere used, their hardness wouldbe at a level of 130 – 140 HV. Therefore,the analysis result was a recommendationto replace all thermometerpockets made of 1.4571steel pipes supplied in a state uponcold drawing with pockets made ofpipes supplied in a state upon solutionannealing. The easiest wayto distinguish the state of the suppliedpipes in question is a magnettest. While pipes with deformation-inducedmartensite will be ferromagnetic,pipes upon solution annealingwith austenitic structure will be paramagnetic.Literatúra[1] STN EN ISO 18265:2004 Kovovémateriály. Prevod hodnôt tvrdosti (ISO18265: 2003)[2] NACE MR0175 Sulfide StressCorrosion Cracking Resistant MetallicMaterials for OilfieldEquipment – NationalAssociation Corrosion


Navařování korozivzdorných povrchůhydraulických prvkůODBORNÉ ČLÁNKYHard-surfacing of corrosion-proof layers in hydraulic elements areaPETR KOVÁŘ – JIŘÍ MARTINEC – JOSEF KOVÁŘIng. P. Kovář, IWE, Vysoké učení technické, Fakulta strojního inženýrství, Ústav strojírenské technologie (University of Technology, Faculty ofMechanical Engineering, Institut of Manufacturig Technology), Brno e-mail: ykovar04@stud.fme.vutbr.cz – Ing. J. Martinec, IWE, ESABVAMBERK, s. r. o., Vamberk, jiri.martinec@esab.cz – Ing. J. Kovář, IWE, ŽĎAS, a. s., Žďár nad Sázavou, josef.kovar@zdas.cz, Česká republikaProblematika navařování povrchů Hlavní cíle výzkumné práce Základní princip metody TWIN-ARC Návrh a provedení zkoušek Zařízení použité při navařování Stanovení základního a přídavnéhomateriálu Návrh parametrů navařování Výsledky zkoušek a jejich zhodnocení (chemický rozbornávarových vrstev, zjištění tvrdosti návarů, makro a mikrostruktura vzorků) Optimální technologickýpostup navařováníProblems of layers surfacing were discussed. The main purposes of experimental project and the keystone ofthe TWIN-ARC method were described. Suggestion and implementation of tests and used equipment atsurfacing were prepared. Parent and filler metal and surfacing parameters were determined. The tests data(chemical analysis of surfacing layers, detection of layers hardness – process of microhardness, macro andmicrostructure of specimens) were summarised. Optimal technological surfacing procedure was stated.>V současné době je z hlediskaúspor materiálů velmi aktuálníproblematika renovačních technologiía navařování deficitních kovů,hlavně bronzů a nerezavějících materiálů.Ekonomický a technickývýznam má rovněž provádění návarůse speciálními vlastnostmi, napříkladtvrdonávarů, vrstev odolávajícíchopotřebení, vysokým tlakům,teplotám apod. [1].Pomocí navařování je možné chránitčásti vystavené opotřebení různéhotypu s cílem získat odolnostproti určitému typu opotřebení nebojisté specifické vlastnosti, neboť dlestatistických hodnocení je až 95 %všech součástí vyřazeno z provozuz důvodu opotřebení povrchu [2].Ačkoli se navařování primárně používána renovaci opotřebených dílcůdo použitelného stavu, aby seprodloužila jejich životnost, je častoúčelné tuto technologii použít i přivýrobě nových částí. Vlastní dílec jetak možné vyrobit z levnějšího materiálua povrchových vlastností sedosáhne navařením kovem, jehožvlastnosti jsou vhodné pro použitív daných podmínkách [3].Navařovací materiály je možné nanášetprakticky jakýmkoli svařovacímprocesem (od plamenového ažpo elektrostruskové, plazmové a laserovénavařování).Zvýšená tvrdost návaru neznamenánutně vždy lepší odolnost proti opotřebenínebo delší životnost. Množstvíslitin, které mají stejnou tvrdost, se velmiliší z hlediska schopnosti odolávaturčitému typu opotřebení. Zkušenostiukazují, že pro výběr nejvhodnějšíhomateriálu pro navařování je potřebnéznát podmínky, za kterých bude danýdílec pracovat, typ a velikost opotřebení,chemické složení a stav základníhomateriálu [4].1 HLAVNÍ CÍLE VÝZKUMNÉPRÁCEOblast výroby hydraulických prvkůpředstavuje značnou část produkceřady strojírenských firem načeském i zahraničním trhu, přičemžkvalita a efektivita hrají významnouroli v úspěšnosti výrobců. Nejinakje tomu i ve ŽĎAS, a. s., kdehydraulické prvky (např. pístnice)představují finální výrobek, kterýkompletuje řadu zakázek z oblastivýroby tvářecích strojů i zařízeníválcoven. Tyto výrobky jsou jižřadu let řešeny tím způsobem, žena základní materiál oceli 13 123,či 14 220 je navařena vlastní vysokolegovanápracovní vrstva. Požadavkyna uvedené hydraulicképrvky jsou jednoduché: korozivzdornost,dobrá otěruvzdornost,tvrdost povrchu 40 – 45 HRC.Veškerá experimentální činnostbyla prováděna za spolupráce akciovéspolečnosti ŽĎAS (Žďárnad Sázavou), VUT v Brně, Odborutechnologie svařování a povrchovýchúprav a ESAB Vamberk,s. r. o. Jedním z hlavních cílů tétopráce bylo navrhnout, vypracovata v praxi ověřit technologický postupnavařování rozměrných válcůkorozivzdorným vysokolegovanýmpřídavným materiálem. Vzhledemk nutnosti dosáhnout vyšší ekonomičnostia produktivity navařovánípadla při výběru volba na metoduTWIN-ARC.2 METODA TWIN-ARCMetoda svařování (navařování) TWIN--ARC je vysokoproduktivní metodasvařování elektrickým obloukempod tavidlem. Její princip je v podstatěstejný jako princip svařováníelektrickým obloukem pod tavidlemjedním drátem, ale hlavní rozdíl jev použití dvou drátů, které jsou přespodávací a rovnací kladky vedenydo společného svařovacího hořáku,přičemž hoří dva oblouky napájenyjediným zdrojem proudu do společnésvarové lázně. Tím se i odlišujenapř. od tandemové metody svařování,která je založena na hořenídvou oblouků napájených dvěmazdroji proudu do dvou svarovýchlázní za sebou.Jednosměrný svařovací zdroj je většinoupřipojen na základní materiál– pólem a na svařovací hořák na výstupuobou drátů + pólem (zapojeníDC+).Pro svařování a navařování se pou-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 229


Navařování korozivzdorných povrchů hydraulických prvkůžívají svařovací hlavy, jejich součástíje kromě jiného ovládací systém,na panelu kterého se nastavují parametrynavařování. Tyto svařovacíhlavy jsou určené pro dlouhou nepřetržitoupráci a umožňují plně využítodsávání a automatizaci oběhutavidla (obr. 1).Metoda navařování TWIN-ARC sevýhodně aplikuje na navařovánísou částí velkých rozměrů a zvláštětam, kde třeba dosáhnout většítlouš ťku čistého návaru (v porovnánís klasickou jednodrátovou metodou),nebo na svařování tlustostěnnýchzařízení, kde se vyžaduje velkývýkon odtavení. Nevýhodou tétometody je větší množství specifickéhovneseného tepla, které je akumulovánopřevážně do základníhomateriálu v průběhu svařování (navařování).Při nedodržení technologickéhopostupu při navařovánímůže vnesené teplo do základníhomateriálu způsobit např. poklestvrdosti (změnu výsledné struktury)ABu vysokolegovaných martenzitickýchnávarů.Metoda TWIN-ARC se používá přisvařování plášťů a vík rozměrných tlakovýchnádob, nádrží, pilířů větrnýchelektráren a při navařování rozměrnýchrovinných a válcových ploch.Obr. 1 Svařovací hlava A6S Twin MasterFig. 1 The welding head A6S Twin MasterCD123 NÁVRH A PROVEDENÍZKOUŠEKJako zkušební kus bylo doporučenonavařit plnostěnný válec, průměruØ 180 mm a délky 800 mm (obr. 2).Na válci byl proveden zkušební návardélky 600 mm rozdělený na čtyřiúseky (A, B, C, D) po 150 mm, přičemžna začátku a na konci zkušebníhoválce zůstaly 100 mm úsekybez návaru z důvodu snadnéhopřiblížení svařovací hlavy k povrchunavařovaného válce a také z důvodurovnoměrného odvodu tepla z navařenéhosvarového kovu v danémúseku. Před samotným navařovánímbyl zkušební válec předehřát pomocíplynového hořáku (co nejrovnoměrnějiv celém objemu) na teplotu180 až 220 °C.4 POUŽITÉ ZAŘÍZENÍ NANAVAŘOVÁNÍPro daný účel byl jako základ pracovištěna navařování vybrán svařovacízdroj LAF 1000, svařovací hlavaA6S a řídící systém PEH (vše z produkceESAB).O180100150150U = 27 VI = 320 A-1n v = 0,7 min-1v nav= 47,4 cm min800150Obr. 2 Rozvržení jednotlivých úseků A, B, C, D na navařovaném válci1 – navařovaný válec, 2 – upnutí válceFig. 2 The Individual parts layout A, B, C, D on surfacing cylinder1 – surfacing cylinder, 2 – cylinder fixationO180ABT ve = 180 - 220 C150** * * **U = 27 VI = 320 A-1n v = 0,7 minv nav= 36,2 cm min. .800Obr. 3 Návrh technologických podmínek, pro jednotlivé úseky A, B, C, D1 – navařovaný válec, 2 – upnutí válce; * – jednovrstvý návar, ** – dvouvrstvý návarFig. 3 Suggestion of technological requirements, for individual parts A, B, C, D1 – surfacing cylinder, 2 – cylinder fixation; * – single-layer weld deposit, ** – two-layer weld depositCD-112Svařovací zdroj LAF 1000Zdroj LAF 1000 (DC Arc Power) mávýbornou charakteristiku v celémrozsahu proudu i napětí. Zejménavýborné jsou zapalovací a znovuzapalovacícharakteristiky. Tyto zdrojemají dobrou stabilitu oblouku při vysokýchi nízkých hodnotách napětí.Kontinuální regulace napětí umožňujevelice precizní nastavení svařovacíchparametrů.Svařovací hlava A6S a řídící ovladačA2/A6 PEHA6S je kompletní systém pro sériovouvýrobu (obr. 1), je přizpůsobivý,spolehlivý a odolný. Je základempro automatizované svařovánía zahrnuje rozsáhlý systém modulůa doplňkového vybavení. A6S lzepřebudovat tak, aby se dosáhl požadovanýstupeň automatizace přidánímpolohovadla, systému sledovánísvaru, zařízením pro manipulacis tavidlem atd.Ovladač A2/A6 PEH je řídící skříňka,kterou lze použít pro svařování metodouSAW (označení 12 podle STNEN ISO 4063) nebo GMA (označení13) automatem A2/A6. Řídícískříňka je přizpůsobena svařovacímzdrojům ESAB typu LAF a TAF. Spojeníovládacího systému se zdroji zaručujevysokou spolehlivost svařovacíhoprocesu. Nastavené parametryjsou monitorovány a jsou udávány230 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


ODBORNÉ ČLÁNKYchybové zprávy při překročení tolerancí.Všechny ovladače potřebnépro řízení všech pohybů a svařovacíchprocesů jsou umístěny na řídícímpanelu.5 NÁVRH ZÁKLADNÍHOA PŘÍDAVNÉHO MATERIÁLUNávrh základního materiáluDle předchozích zkušeností s navařovánímválců vysokolegovanýmpřídavným materiálem v akciové společnostiŽĎAS bylo doporučeno navařitjako zkušební kus válec z materiálu14 220.3 [5] (tab. 1 a tab. 2).Návrh přídavného materiáluPro navařování ve všech čtyřech úsecíchna válci byl zvolen následujícípřídav ný materiál dle katalogu pří davnýchmateriálů pro svařování (z produkceESAB Vamberk, s. r. o.) [6]:a) plněný trubičkový drát PZ 6163typu 17Cr1Mo pro navařování válcův ocelářském průmyslu – typickéchemické složení a svařovacíparametry plněného drátuPZ 6163 jsou uvedené v tab. 3a tab. 4b) neutrální aglomerované tavidloOK Flux 10.07 s možností použitív kombinaci s 17 % Cr drátem připřibližně stejných vlastnostech svarovéhokovu – tavidlo doleguje navařenýkov o cca 4 % Ni a 1 % Mo,lehce propaluje Mn, naopak mírnězvyšuje obsah Si. Změna obsahuuhlíku v navařeném kovu se pohybujedo –0,005 %.6 NÁVRH PARAMETRŮA POSTUPU NAVAŘOVÁNÍA OBROBENÍ VÁLCEU navařovaného válce bylo s cílemoptimalizace procesu navařovánív každém úseku A, B, C a D použitorozdílných technologických podmínekpři navařování (obr. 3). Návrhparametrů spirálového návaruvycházel z doporučených hodnotnavařování podle katalogu výrobcepřídavných materiálů pro svařovánípro již zvolené přídavné materiály[6].Tab. 2 Mechanické vlastnosti oceli 14 220 (Mn-Cr)Tab. 2 Mechanical properties of steel 14 220 (Mn-Cr)OcelSteelTechnologický postup navařováníPovrch válce (ocel 14 220.3) byltřískově opracován soustruženímna průměr 180 mm. Po soustruženíbyla provedena vizuální kontrolaVT, zkouška penetrační PTa důkladné odmaštění povrchu pomocítechnického benzínu. Poté bylzkušební válec předehřát na teplotuv rozmezí 180 až 220 °C a byly navařenyspirálově dvě vrstvy úsekůA a D a jedna vrstva úseků B a C.Parametry navařování pro jednotlivéúseky a vrstvy jsou uvedenév tab. 5.Obrábění povrchové vrstvy návarůPo navaření všech čtyř zkušebníchúseků A, B, C, D a ochlazeníTab. 3 Typické chemické složení čistého svarového kovu plněného drátu PZ 6163Tab. 3 Typical chemical composition of all-weld metal (flux cored wire PZ 6163)PrvekElementObsah (hm. %)Content (wt. %)R m(MPa)Tab. 1 Chemické složení oceli 14 220 (Mn-Cr) [5]Tab. 1 Chemical composition of steel 14 220(Mn-Cr) [5]PrvekElementUhlíkCarbonManganManganeseChrómChromiumKřemíkSiliconFosforPhosphorusSíraSulphurR e(MPa)Min. (hm. /wt. %)Tvrdost (HB)Hardness (HB)ČSN 41 4220 790 590 240Max. (hm. /wt. %)0,140 0,1901,100 1,4000,800 1,1000,170 0,370– 0,035– 0,035C Si Mn Cr Mo0,18 0,70 0,60 17,0 1,10Tab. 4 Svařovací parametry a orientační výkonové hodnoty pro plněný drát PZ 6163Tab. 4 Welding parameters and orientation powerful values for flux cored wire PZ 6163Průměr drátu (mm)Wire diameter (mm)Proud (A)Current (A)Napětí (V)Voltage (V)Výlet drátu (mm)Wire stick-out (mm)Rychlost podávaní (m/min)Wire feed ratio (m/min)Výkon svařování (kg/h)Deposition rate (kg/h)1,6 150 – 450 21 – 40 20 2,4 – 11,9 1,8 – 9,0Tab. 5 Parametry navařování pro jednotlivé úseky válce A, B, C, DTab. 5 Surfacing parameters for individual part of cylinder A, B, C, DÚsekPartTeplota válcepřed návaremT v(°C)PreheattemperatureT v(°C)ProudI max(A)CurrentI max(A)EfektivníproudI ef(A)EffectivecurrentI ef(A)NapětíU (V)VoltageU (V)Rychlostnavařovánív nav(cm/min)Depositionratio(cm/min)Posuvsvařovací hlavyf (cm/min)Welding head feedf (cm/min)Otáčkyválcen v(min -1 )Cylinderrevolutionn v(min -1 )Specifickévnesené teploQ s(kJ/cm)Heat inputQ s(kJ/cm)Úsek A, 1. vrstvaPart A, 1 st layer175 – 185Úsek A, 2. vrstvaPart A, 2 nd layerÚsek B, jen 1 vrstvaPart B, only 1 layerÚsek C, jen 1 vrstvaPart C, only 1 layer190 – 20547,43 0,5310,71190 – 200195 – 210320 230 – 255 270,7Úsek D, 1. vrstvaPart D, 1 st layerÚsek D, 2. vrstvaPart D, 2 nd layer185 – 20036,15 0,41 14,10205 – 220ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 231


Navařování korozivzdorných povrchů hydraulických prvkůválce na vzduchu následovalo opracovánínávaru soustružením a broušenímna drsnost povrchu Ra 0,4.Přesné hodnoty průměrů válce pojednotlivých operacích a pro danéúseky jsou uvedené v tab. 6.7 VÝSLEDKY ZKOUŠEKvzorek . 1 (t 1s = 5,75 mm)specimen No. 1 (t 1s = 5.75 mm)vzorek . 2 (t 2s = 3,25 mm)specimen No. 2 (t 2s = 3.25 mm)vzorek . 3 (t 3s = 3,50 mm)specimen No. 3 (t 3s = 3.50 mm)vzorek . 4 (t 4s = 6,65 mm)specimen No. 4 (t 4s = 6.65 mm)Obr. 4 Průběh mikrotvrdosti u jednotlivých vzorkůFig. 4 Process of microhardness at individual specimensChemický rozbor návarových vrstevChemický rozbor byl provedenna povrchu návarové vrstvy a paki v daných hloubkách pomocí optickéhoemisního spektrometru ARL4460. Z tabulky výsledků chemickéhorozboru (tab. 7) pro jednotlivévzorky je zřejmé, že první vrstvy návarůu všech čtyř vzorků, po zředěníse základním materiálem, dosahu jí9 až 9,95 % Cr a tím nezajišťují požadovanoukorozivzdornost oceli.U vzorků č. 1 a 4, které jsou řešenyjako dvouvrstvé, je obsah Cr pozředění se základním materiálem vedruhé vrstvě pro vzorek č. 1 = 12 %a pro vzorek č. 4 = 12,7 %, což danoupodmínku korozivzdornosti splňuje.U vzorků č. 1 a 4 se také potvrdilnárůst obsahu Ni v druhé vrstvěaž na 4,90 % (u vzorku č. 4) a o něcomenší nárůst Mo na 2,02 % (u vzorkuč. 1) a 2,16 % (vzorku č. 4) – jdeo dolegování tavidlem.Zjištění tvrdosti návarů – průběhmikrotvrdostiPrůběhy mikrotvrdosti od povrchunávaru až do TOO základního materiálubyly vyhodnoceny pomocí mikrotvrdoměruLECO M-400-H1 projednotlivé vzorky (obr. 4).Ze záznamů hodnot mikrotvrdostia také z grafů pro jednotlivé vzorkylze odečíst skutečnou tloušťku navařenévrstvy (skokový pokles mikrotvrdostiz návarové vrstvy do TOOzákladního materiálu). U vzorkůč. 1 a 4 (2-vrstvý návar) není rozdílmikrotvrdosti mezi jednotlivými navařenýmivrstvami tak viditelný jakou přechodu první navařené vrstvydo TOO základního materiálu.MakrostrukturaVyříznuté vzorky č. 1 až 4 byly zalitydo vytvrditelné směsi, vybroušenydo zrcadlového lesku a byly naleptányčinidlem VILELLA. Po naleptáníbyly zdokumentovány makrostrukturyčtyř vzorků (obr. 5), které zahrnovaly:– návarový kov (NK),– tepelně ovlivněnou oblast (TOO),– základní materiál (ZM).U všech čtyř vzorků je velmi dobřepatrná černá návarová vrstva(u vzorků č. 1 a 4 se skládá ze dvou232 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


ODBORNÉ ČLÁNKYvzorek č. 1 / specimen No. 1 vzorek č. 2 / specimen No. 2 vzorek č. 3 / specimen No. 3 vzorek č. 4 / specimen No. 4Obr. 5 Makrostruktura jednotlivých vzorkůFig. 5 Macrostructure of individual specimensNávarový kov – povrch (2. vrstva): licí A struktura + M strukturaWeld metal – 2. layer: Casting A structure + M structureNávarový kov – 5,3 mm pod povrchem: jehlicovitá struktura M a zbytkového AWeld metal – 1. layer: acicular M structure and unstable ATOO: bainit, ferit a jemný perlitHAZ: bainite, ferrite and soft perliteObr. 6 Mikrostruktura vzorku č. 4 (úsek D, 2-vrstvý návar)Fig. 6 Microstructure of specimen No. 4 (part D, two-layer deposit)Základní materiál: lamelární perlit a feritParent metal: lamellar perlite and ferritečástí), světle hnědá tepelně ovlivněnáoblast i hnědý základní materiál.Rovněž jsou na vzorcích vidět stopyod měření mikrotvrdosti.Tab. 6 Průměry válce po jednotlivých operacích a pro dané úsekyTab. 6 Cylinder diameters after single operations and for given partsParametrParameterÚsek APart AÚsek BPart BÚsek CPart CÚsek DPart DMikrostrukturaMikrostruktura byla vyhodnocenapomocí mikroskopu NEOPHOT 32,s možností digitální fotografie, provzorky č. 1 až 4 (obr. 6), které bylyodebrány z navařených úseků A, B,C, D. Vzorky se leptaly tříprocentnímNITALem a zdokumentovány bylytyto hlavní oblasti vzorků při 500 násobnémzvětšení:– návarový kov (NK) – povrcha v hlou bce 5,3 mm,– tepelně ovlivněná oblast (TOO),– základní materiál (ZM).Návar řešen jakoNumber of layersØ před navařením (mm)Ø before surfacing (mm)Ø po navaření (mm)Ø after surfacing (mm)Ø po soustružení (mm)Ø after turning work (mm)Ø po broušení (mm)Ø after grinding (mm)Tloušťka návaru (mm)Layer thickness (mm)2-vrstvýtwo-layer1-vrstvýsingle-layer180,001-vrstvýsingle-layer2-vrstvýtwo-layer190,00 185,00 186,00 192,50188,50 183,50 185,00 191,00188,15 183,00 184,50 190,754,075 1,50 2,25 5,375ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 233


Navařování korozivzdorných povrchů hydraulických prvkůTab. 7 Chemické složení návarového kovuTab. 7 Chemical composition of deposit metalVzorekSpecimenVzorek č. 1(úsek A, 2-vrstvý návar)Specimen No. 1(part A, two-layer deposit)Vzorek č. 2(úsek B, 1-vrstvý návar)Specimen No. 2(part B, single-layer depositVzorek č. 3(úsek C, 1-vrstvý návar)Specimen No. 3(part C, single-layer depositVzorek č. 4(úsek D, 2-vrstvý návar)Specimen No. 4(part D, two-layer depositPoloha rozboruAnalysis positionpovrchová vrstvasurface layerv hloubce 4 mm4 mm in depthpovrchová vrstvasurface layerv hloubce 1,5 mm1.5 mm in depthpovrchová vrstvasurface layerv hloubce 2,2 mm2.2 mm in depthpovrchová vrstvasurface layerv hloubce 5,3 mm5.3 mm in depthChemické složení (hm. %) / Chemical composition (wt. %)C Mn Si P S Cr Ni Cu Mo0,12 0,25 0,97 0,025 0,014 12,00 4,50 0,05 2,020,14 0,42 0,74 0,022 0,015 9,00 3,50 0,05 1,520,15 0,42 0,75 0,022 0,015 9,10 3,50 0,06 1,500,15 0,43 0,74 0,022 0,015 8,95 3,40 0,06 1,500,13 0,36 0,80 0,024 0,014 9,95 4,00 0,05 1,750,13 0,40 0,76 0,023 0,014 9,60 3,90 0,05 1,700,12 0,24 0,99 0,026 0,013 12,70 4,90 0,05 2,160,14 0,40 0,78 0,024 0,015 9,70 3,90 0,05 1,65ZÁVĚRVe spolupráci s akciovou společnostíŽĎAS (Žďár nad Sázavou) sepodařilo vyřešit – navrhnout, vypracovata v praxi ověřit technologickýpostup navařování pod tavidlem metodouTWIN-ARC rozměrných válcůvysokolegovaným přídavným materiálem(plněný trubičkový drát PZ6163 a tavidlo OK Flux 10.07).Cílem této práce bylo ověření vlastnostíjednotlivých návarů (1-vrstvýcha 2-vrstvých), při užití rozdílných parametrůnavařování, ve čtyřech úsecích(A, B, C, D) na válci pro renovacii prvovýrobu. Výsledky z provedenýchzkoušek (mikrotvrdosti, chemickéhosložení, makrostrukturya mikrostruktury) u jednotlivýchvzorků č. 1 až 4 byly rozhodující prostanovení optimálního technologickéhopostupu navařování (v úsekuD), podle kterého bude možnonavařovat rozměrné válce v akciovéspolečnosti ŽĎAS, metodou navařováníelektrickým obloukem TWIN--ARC pod tavidlem.CONCLUSIONSIn co-operation with the joint-stockcompany ŽĎAS (Žďár nad Sázavou)was managed to resolve – suggest,elaborate and practically verifythe SAW surfacing technologicalprocess of dimensional cylinders byhigh-alloyed filler metal (flux-coredwire PZ 6163 and flux OK Flux 10.07),by the TWIN-ARC method.The purpose of this project was verificationof individual layers properties(single-layer and two-layer),usin g different surfacing parameters,in four part (A, B, C, D) on cylinderfor renovation and also for basicindustry.The results of performed tests (microhardness,chemical composition,macrostructure and microstructure)of the individual specimens No. 1 to 4was decisive for determination of theoptimal, technological surfacing procedure(part D), according to this thesurfacing of dimensional cylinders inthe joint-stock company ŽĎAS, by themethod of submerged arc weldingTWIN-ARC will be possible.Literatura[1] Blaškovič, P. – Koseček, M. – Vehner, L.:Zváranie pod tavivom. Alfa Bratislava1979, s. 444[2] Kuncipál, J. a kolektiv: Teoriesvařování. SNTL Praha 1986, s. 272[3] Minařík, M.: Obloukové svařování.Scientia Praha 1998, s. 229[4] Kolektiv autorů: Technologie svařovánía zařízení. ZEROSS Ostrava 2001, s. 397[5] ČSN 41 4220:1976 Ocel 14 220 Mn-Cr[6] ESAB Vamberk, s. r. o.: Katalogpřídavných materiálů prosvařování. ESAB Vamberk,s. r. o., 2007


ZVÁRANIE PRE PRAXKlasifikácia a označovanie elektródna ručné oblúkové zváranie nelegovanýcha jemnozrnných ocelí podľa normySTN EN ISO 2560ĽUBOŠ MRÁZIng. Ľ. Mráz, PhD., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Slovensko, mrazl@vuz.skKlasifikácia a označovanie obalených elektród na ručné zváranie podľa normy STN EN ISO 2560 Predstavenie duálneho, európskeho a amerického systému klasifikácie a označovania prídavných materiálov Schéma označovania – povinná a nepovinná časť označeniaPrídavné materiály na zváranie sú neodmysliteľnou>súčasťou návrhu technológie zvárania. Ich kvalita,t. j. operatívne vlastnosti a výsledné vlastnosti zvarovéhokovu, ktorý poskytujú, sú určujúcimi faktormi ich použitia.Použitie prídavných materiálov je charakteristickénajmä pre oblúkové spôsoby zvárania, t. j. elektródy naručné oblúkové zváranie (označenie 111 podľa STN ENISO 4063), drôty na zváranie v ochrane plynov (135, 141)a drôty na zváranie pod tavivom (121). Trh poskytuje širokúškálu produktov na voľbu vhodnej elektródy alebodrôtu. Prax ukazuje, že z hľadiska operatívnych vlastnostíkvalita prídavných materiálov výrobcov na trhu jepribližne rovnaká. To znamená, že výrobca zváranýchkonštrukcií sa v zásade rozhoduje na základe požadovanýchvlastností danej zváranej konštrukcie podľa účelujej použitia, resp. namáhania. Účel použitia zváranejkonštrukcie určuje záruky vlastností požadovaných odzvarového kovu, ktorý sa dosiahne premiešaním prídavnéhoa základného materiálu.Výber prídavných materiálov na zváranie má svoje špecifiká.V prvom rade treba uviesť, že ich charakteristiky,mechanické vlastnosti a rázová húževnatosť, sú stanovovanéu čistého zvarového kovu. Hodnoty týchtovlastností musia spĺňať hodnoty uvádzané v normáchpre jednotlivé druhy prídavných materiálov, t. j. elektródyalebo drôty. Skutočnosť, že pri zváraní dochádzak premiešaniu prídavného materiálu so základným materiálom,výsledné vlastnosti zvarového kovu reálnehospoja sa môžu líšiť od vlastností zvarového kovu prídavnéhomateriálu. Výrobcovia túto skutočnosť riešia odporúčaniamina zváranie konkrétnych typov základnýchmateriálov. Zohľadňujú tým svoje dlhoročné skúsenostis aplikáciami svojich prídavných materiálov vo výrobezváraných konštrukcií všetkých druhov.Široká ponuka výrobcov prídavných materiálov vytvorilapotrebu unifikácie ich klasifikácie a označovania. V proceseglobalizácie trhu sa ukázalo, že spôsob označovaniapodľa európskeho normalizačného systému CEN-upodľa normy EN 499 [1] limitovalo európskych výrobcovvo vývoze mimo Európu. Z toho dôvodu v roku 2006 došlok realizácii významných dohôd medzi normalizačnýmiorganizáciami ISO a CEN o zavedení duálneho systémuklasifikácie a označovania v jednej norme pre danýdruh zváracieho materiálu. Predmetom tohto príspevkuje prezentovať súčasný spôsob klasifikácie a označovaniaobalených elektród na zváranie nelegovaných a jemnozrnnýchocelí v zmysle platných noriem EN ISO.Klasifikácia a označovanie elektród na ručné oblúkovézváranie je predmetom normy „STN EN ISO 2560:2006Zváracie materiály. Obalené elektródy na ručné oblúkovézváranie nelegovaných a legovaných ocelí. Klasifikácia“[2], uvedenej do platnosti v roku 2006. Táto norma nahradilaeurópsku normu EN 499. Nová norma stanovuje požiadavkyna klasifikáciu obalených elektród a zvarovéhokovu v systéme A v stave po zvarení a v systéme B v stavepo zvarení a tiež po tepelnom spracovaní. Ide o odporúčanéelektródy na zváranie nelegovaných a jemnozrnnýchocelí s minimálnou medzou klzu do 500 N/mm 2alebo s minimálnou pevnosťou v ťahu do 570 N/mm 2 .Norma reprezentuje predpis, ktorým sa zavádza duálnysystém klasifikácie rešpektujúci odlišný prístup v Európe(systém A) a v USA (systém B). Podľa tejto normy sa elektródyzatrieďujú podľa medze klzu a priemernej nárazovejpráce 47 J (systém A – európsky) alebo podľa pevnostnýchcharakteristík (medze pevnosti v ťahu) a priemernejnárazovej práce 27 J (systém B – USA). Treba poznamenať,že oba systémy klasifikácie sú založené na hodnotenívlastností čistého zvarového kovu.Ďalší text uvádza stručnú informáciu o norme STN ENISO 2560, v nijakom prípade ho však nemožno chápaťako „stručný obsah normy“. Vo výrobnej praxi je nevyhnutnériadiť sa kompletným originálnym znením normy(v texte článku je aj iné číslovanie vybraných tabuliek –podľa poradia v článku, nie podľa poradia v norme).KLASIFIKÁCIA A OZNAČOVANIE OBALENÝCHELEKTRÓD PODĽA SYSTÉMU AObalené elektródy sa označujú podľa vlastností čistéhozvarového kovu vytaveného elektródou priemeru 4 mm,a to v stave po tepelnom spracovaní. Označovanie nezahŕňaoznačenie vhodnosti pre polohu zvárania, ktoré jepredmetom normy ISO 15792-3.Označenie podľa prístupu A pozostáva z čísla normy,symbolu pre A systém a ôsmich symbolov (z toho sašiesty a siedmy symbol píšu spolu, bez medzery, napr.ISO 2560-A - E 46 3 1Ni B 54 H5):• prvý symbol – písmeno E – udáva druh výrobku, t. j.elektródu, ktoré je umiestnené vždy na prvom mieste,• druhý symbol – dvojčíslie – udáva desatinu minimál-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 235


Klasifikácia a označovanie elektród na ručné oblúkové zváranienelegovaných a jemnozrnných ocelí podľa normy STN EN ISO 2560nej (zaručovanej) medze klzu čistého zvarového kovu(tab. 1), používajú sa symboly: 35, 38, 42, 46 a 50,• tretí symbol – písmeno alebo číslo – udáva teplotu,pri ktorej má čistý zvarový kov vykazovať pri skúškerázovej húževnatosti minimálnu nárazovú prácu 47 J(tab. 2), používajú sa symboly: Z, A, 0, 2, 3 až 8,• štvrtý symbol charakterizuje chemické zloženie čistéhozvarového kovu uvedením značiek hlavných legujúcichprvkov (tab. 3), používajú sa symboly: žiadny,Mo, MnMo, 1Ni, 2Ni, 3Ni, Mn1Ni a 1NiMo, Z,• piaty symbol – jedno, resp. dve písmená – udáva druhobalu elektródy (tab. 4), používajú sa symboly A, C, R,RR, RC, RA, RB a B,• šiesty symbol – číslo – udáva menovitý výťažok elektródya druh prúdu (tab. 5), používajú sa symboly 1 až 7,• siedmy symbol – číslo – udáva polohu zvárania PA,PB atď. (tab. 6), používajú sa symboly 1 až 5,• ôsmy symbol pozostáva z písmena H a čísla, ktoréudáva obsah vodíka v navarenom kove (tab. 7) stanovenýpodľa metódy uvedenej v ISO 3690, používajúsa symboly H5, H10 a H15 (tab. 7 je spoločná pre systémA, aj pre systém B).Klasifikácia a označovanie obalených elektród podľasystému A uvažuje len stav po zvarení, neuvádza žiadnepoznámky k stavu po tepelnom spracovaní (čistého)zvarového kovuOznačenie obalených elektród podľa systému A mápovinnú a nepovinnú časť: Povinná časť obsahuje symbolypre typ výrobku, medzu klzu, teplotu pre záruku nárazovejpráce, chemické zloženie a typ obalu.Nepovinná časť obsahuje symboly pre menovitý výťažokelektródy, druh prúdu, polohy zvárania, na ktoré jeelektróda vhodná a značku pre obsah vodíka.Príklad označenia podľa systému A je nasledovný (povinnéoznačenie je vyznačené tučným písmom a normálnympísmom označenie nepovinné):ISO 2560-AE XX X XX X X X HX – značka, ktorá udáva:obsah vodíka v navarenomkove (H5, H10, H15 – tab. 7)polohu zvárania (1, 2, 3, 4, 5– tab. 6)menovitý výťažok elektródya druh prúdu (1 až 8 – tab. 5)typ obalu elektródy (A, C, R,RR, RC, RA, RB, B – tab. 4)chemické zloženie (bez, Mo,MnMo, 1Ni, 2Ni, 3Ni, Mn1Ni,1NiMo – tab. 3)teplotu pri danej nárazovejpráci 47 J (Z, A, 0, 2, 3, 4, 5,6, 7, 8 – tab. 2)medzu klzu, pevnosť a ťažnosťzvarového kovu (35, 38,42, 46, 50 – tab. 1)druh výrobku (obalená elektródaE)OZNAČOVANIE PODĽA SYSTÉMU BOznačenie obalených elektród podľa systému B (amerického)pozostáva zo siedmych symbolov (napr.: ISO2560-B - E55 18-N2 A U H5):Tab. 1 Symboly označujúce medzu klzu a ťažnosť (mechanické vlastnosti)čistého zvarového kovu (klasifikácia podľa medze klzu a nárazovej práce47 J), systém ASymbolMinimálnamedza klzu(N/mm 2 )Pevnosť v ťahu(N/mm 2 )Minimálnaťažnosť (%)35 355 od 440 do 570 2238 380 od 470 do 600 2042 420 od 500 do 640 2046 460 od 530 do 680 2050 500 od 560 do 720 18Tab. 2 Symboly označujúce teploty, pri ktorých má čistý zvarový kov maťminimálnu nárazovú prácu 47 J (klasifikácia podľa medze klzu a nárazovejpráce 47 J), systém ASymbol Teplota pre nárazovú prácu min. 47 J (°C)ZBez požiadaviekA +200 ±02 –203 –304 –405 –506 –607 –708 –80Tab. 3 Symboly označujúce chemické zloženie čistého zvarového kovuobalených elektród (klasifikácia podľa medze klzu a nárazovej práce47 J), systém ASymbol1) 2)Obsah (hm. %)Mn Mo NiŽiadny 2,0 – –Mo 1,4 0,3 až 0,6 –MnMo 1,4 až 2,0 0,3 až 0,6 –1Ni 1,4 – 0,6 až 1,22Ni 1,4 – 1,8 až 2,63Ni 1,4 – 2,6 až 3,8Mn1Ni 1,4 až 2,0 – 0,6 až 1,21NiMo 1,4 0,3 až 0,6 0,6 až 1,2Zľubovolné odsúhlasené zloženie1)Ak nie je chemické zloženie definované: Mo < 0,2, Ni < 0,3, Cr < 0,2, V < 0,05, Nb < 0,05,Cu < 0,3 (hm. %).2)Udané hodnoty predstavujú maximálne hodnotyTab. 4 Symboly označujúce jednotlivé druhy obalu elektród (klasifikáciapodľa medze klzu a nárazovej práce 47 J), systém ASymbol Druh obaluA kyslý obalC celulózový obalR rutilový obalRR hrubý rutilový obalRC rutilovocelulózový obalRA rutilovokyslý obalRB rutilovobázický obalB bázický obalTab. 5 Symboly označujúce menovitý výťažok elektródy a druh prúdu(klasifikácia podľa medze klzu a nárazovej práce 47 J), systém ASymbolMenovitý výťažokelektródy (%)Druh prúdu 1)1 ≤ 105 a.c. + d.c.2 ≤ 105 d.c.3 > 105 ale ≤ 125 a.c. + d.c.4 > 105 ale ≤ 125 d.c.5 > 125 ale ≤ 160 a.c. + d.c.6 > 125 ale ≤ 160 d.c.7 > 160 a.c. + d.c.8 > 160 d.c.1)a.c. – striedavý prúd, d.c. – jednosmerný prúd236 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


ZVÁRANIE PRE PRAXTab. 6 Symboly označujúce polohu zvárania (klasifikácia podľa medzeklzu a nárazovej práce 47 J), systém ASymbolPolohy1 PA, PB, PC, PD, PE, PF, PG2 PA, PB, PC, PD, PE, PF3 PA, PB4 PA5 PA, PB, PGTab. 7 Symboly označujúce obsah vodíka v navarenom kove (klasifikáciapodľa medze klzu a nárazovej práce 47 J a podľa medze pevnosti anárazovej práce 27 J), systém A aj BSymbolMax. obsah vodíka v navarenomzvarovom kove 1) (ml/100 g)H5 5H10 10H15 151)Podrobnejšie informácie difúznom vodíku sú v Prílohe D normy STN EN ISO 2560Tab. 8 Symboly označujúce pevnostné charakteristiky čistého zvarovéhokovu obalených elektród (klasifikácia podľa medze pevnosti a nárazovejpráce 27 J), systém BSymbol Minimálna pevnosť v ťahu (N/mm 2 )43 43049 49055 55057 570Tab. 9 Symboly označujúce typ obalu elektród (klasifikácia podľa medzepevnosti v ťahu a nárazovej práce 27 J), systém BSymbol Typ obaluPolohyzvárania a) Druh prúdu03 Rutilovobázický Všetky b) a.c., d.c. (±)10 Celulózový Všetky d.c. (+)11 Celulózový Všetky a.c., d.c. (+)12 Rutilový Všetky b) a.c., d.c. (–)13 Rutilový Všetky b) a.c., d.c. (±)14Rutilový + železnýprášokVšetky b) a.c., d.c. (±)15 Bázický Všetky b) d.c. (+)16 Bázický Všetky b) a.c., d.c. (+)18Bázický + železnýprášokVšetky b) a.c., d.c. (+)19 Ilmenitový Všetky b) a.c., d.c. (±)20 Oxid železa PA, PB a.c., d.c. (–)2427Rutilový + železnýprášokOxid železa + železnýprášokPA, PB a.c., d.c. (±)PA, PB a.c., d.c. (–)Bázický + železný28PA, PB, PC a.c., d.c. (+)prášok40 Nepredpísaný Podľa odporúčania výrobcu48 Bázický Všetky a.c., d.c. (+)a) Polohy zvárania PA – vodorovná zhora, PB – vodorovná na zvislej stene,PC – vodorovná, PG – zvislá zhora nadolb) Všetky polohy môžu alebo nemusia zahrnúť zváranie vo zvislej polohe zhoranadol. Toto musí byť predpísané v obchodnej dokumentácii výrobcu.• prvý symbol – písmeno E – udáva druh výrobku (obalenáelektróda),• druhý symbol – dvojčíslie – udáva pevnostné charakteristikyčistého zvarového kovu – symbol reprezentujedesatinu zaručovanej medze pevnostiv ťahu čistého zvarového kovu v stave po zvareníalebo v stave po dodatočnom tepelnom spracovaní(tab. 8) a na ich označenie sa používajú symboly43, 49, 55, 57,• tretí symbol – dvojčíslie – označuje typ obalu elektródy,druh prúdu a polohu zvárania (tab. 9) – typ obaluobalenej elektródy závisí od typu troskotvorných zložiek– označenie typu obalu určuje i polohy vhodnéna zváranie a druh prúdu podľa tab. 9, symboly 03, 10až 16, 18, 19, 20, 24, 27, 28, 40, 48,• štvrtý symbol – čísla a písmená – je vyhradený naoznačenie chemického zloženia čistého zvarovéhokovu. Tvoria ho písmená charakterizujúce hlavné legujúceprvky (M – Mn, Mo, N – Ni, C – Cr, Cu) a číslacharakterizujúce obsah legúr (tab. 10),• piaty symbol udáva stav čistého zvarového kovu:– symbol A (v angličtine as-welded) – udáva, že vlastnostizvarového kovu sú zaručované v stave po zvarení,– symbol P (v angličtine post weld heat tretment) –udáva, že vlastnosti zvarového kovu sú zaručovanév stave po dodatočnom tepelnom spracovaní pri620 °C ±15 °C (605 °C ±15 °C v prípadoch chemickýchzložení N5 a N7, a 600 °C ±15 °C v prípadechemického zloženia N13),– symbol AP – udáva, že vlastnosti zvarového kovusú zaručované v obidvoch stavoch,• šiesty symbol – U – udáva, že zvarový kov spĺňa zárukynárazovej práce 47 J pri skúške rázovej húževnatostičistého zvarového kovu pri teplote, pri ktorej sabežne zaručuje hodnota 27 J,• siedmy symbol udáva obsah vodíka navareného kovu(tab. 7), symboly H5, H10, H15.Označenie elektród podľa systému B (amerického) jerozdelené na povinnú a nepovinnú časť: Povinná časťzahrňuje symboly pre typ výrobku, pevnosť, typ obalu,druh prúdu, polohu zvárania, chemické zloženie a podmienkutepelného spracovania. Nepovinná časť zahrnujesymbol na označenie záruk dosiahnutia nárazovejpráce 47 J pri skúške rázovej húževnatosti a symbol preobsah vodíka.Príklad označenia podľa systému B je nasledovný (povinnéoznačenie je vyznačené tučným písmom a normálnympísmom označenie nepovinné):ISO 2560-BE XX XX XX X X HX – značka, ktorá udáva:obsah vodíka v navarenom kove(H5, H10, H15 )písmeno U, ak zvarový kovspĺňa požiadavku 47Jstav po zvarení (A), stav potepelnom spracovania (P)alebo (AP)chemické zloženietyp obalumedzu pevnosti zvarového kovu(43, 49, 55, 57)druh výrobku(obalená elektróda E)Na označenie menovitého výťažku elektród, druhu prúdua pre polohu zvárania v tomto systéme neexistuježiadny samostatný špecifický symbol. Tieto sú zahrnutév symbole typu obalu.Okrem uvedených skutočností norma STN EN ISO2560 ešte obsahuje:– informácie o príprave skúšobných vzoriek zvarovéhokovu a skúšaní mechanických vlastností (napr. in-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008237


Klasifikácia a označovanie elektród na ručné oblúkové zváranienelegovaných a jemnozrnných ocelí podľa normy STN EN ISO 2560Tab. 10 Symboly označujúce chemické zloženie čistého zvarového kovuobalených elektród (klasifikácia podľa medze pevnosti a nárazovej práce27 J), systém BSymbolHlavný(é) prvok(y)zvarového kovuChemické zloženieMenovitá hodnota(hm. %)Žiadny symbol,-1, alebo -P1Mn 1-1M3 Mo 0,5-3M2-3M3MnMoMnMo1,50,41,50,5-N1 Ni 0,5-N2 Ni 1-N3 Ni 1,5-3N3MnNi1,51,5-N5 Ni 2,5-N7 Ni 3,5-N13 Ni 6,5-N2M3-NC-CC-NCC-NCC1-NCC2NiMoNiCuCrCuNiCrCuNiCrCuNiCrCu10,50,50,40,50,40,20,60,50,60,60,50,30,20,5-G Akékoľvek iné odsúhlasené zloženieformácie o predhreve a interpass teplote v kapitole 5normy),– požiadavky na mechanické vlastnosti čistého zvarovéhokovu jednotlivých elektród klasifikovanýchv systéme B (na temer 3 stránkovej tabuľke č. 8B normy– príklady sú uvedené v tab. 11 príspevku),– parametre zvárania jednotlivých húseníc, vrátane rozkyvu,– požiadavky na chemické zloženie čistého zvarovéhokovu elektród klasifikovaných v systéme B (na temer3 stránkovej tabuľke č. 10B normy – príklady sú uvedenév tab. 12 príspevku),– informácie o zváraní kútových spojov (pre systém A aj B),– podrobný opis všetkých typov obalov je uvedenýv Prílohe B (pre systém A) a v Prílohe C (pre systémB) normy STN EN ISO 2560.Zoznam všetkých 86 obalených elektród, pre ktoré súv norme STN EN ISO 2560 spracované tabuľky č. 8Ba 10 B je uvedený v tab. 13.ZÁVERPríspevok stručne predstavil systém klasifikácie a označovaniaobalených elektród na zváranie nelegovanýcha jemnozrnných ocelí definovaný normou STN EN ISO2560. Je prvým zo série príspevkov, v ktorých sa budepostupne prezentovať princíp duálneho systému triedeniazváracích materiálov zavedeného akceptovaním doterajšíchzvyklostí ako v Európe tak i v USA.Literatúra[1] STN EN 499:1998 ZRUŠENÁ Zváracie materiály. Obalenéelektródy na ručné oblúkové zváranie nelegovanýcha jemnozrnných ocelí. Klasifikácia (EN 499:1995)[2] STN EN ISO 2560:2006 Zváracie materiály. Obalenéelektródy na ručné oblúkové zváranie nelegovanýcha jemnozrnných ocelí. Klasifikácia (ISO 2560: 2002)Tab. 11 Požiadavky na mechanické vlastnosti čistého zvarového kovu vybraných obalených elektród (klasifikácia podľa pevnosti v ťahu a nárazovejpráce 27 J), systém B (len príklady)SymbolPevnosť v ťahuMedza klzuŤažnosť A 5Teplota pri skúške(N/mm 2 )(N/mm 2 )(%)rázom v ohybe (°C)E4303 430 330 20 0E4903 490 400 20 0E5516-N1 550 460 17 – 40E5716 570 490 16 – 20Tab. 12 Požiadavky na chemické zloženie návaru čistého zvarového kovu vybraných obalených elektród (klasifikácia podľa medze pevnosti v ťahua nárazovej práce 27 J) (všetky hodnoty uvádzajú maximálne hodnoty), systém B (len príklady)SymbolObsah (hm. %)C Mn Si P S Ni Cr Mo V Cu AlE4303 0,20 1,20 1,00 NS 1) NS 0,30 0,20 0,30 0,08 NS NSE4903 0,15 1,25 0,90 NS NS 0,30 0,20 0,30 0,08 NS NSE5516-N1 0,12 0,60 až 1,60 0,90 0,03 0,03 0,30 až 1,00 NS 0,35 0,05 NS NSE5716 0,12 1,60 0,90 0,03 0,03 1,00 0,30 0,35 NS NS NS1) NS – nepredpísané zloženieTab. 13 Zoznam obalených elektród, ktorých mechanické vlastnosti a chemické zloženie udáva STN EN ISO 2560, systém BE4303 E4913 E5510-P1 E4916-N2 E4918-N7 E4916-NCCE4310 E4914 E4910-1M3 E4918-N2 E5516-N7 E4928-NCCE4311 E4915 E4911-1M3 E5516-N2 E5518-N7 E5716-NCCE4312 E4916 E4915-1M3 E5518-N2 E5516-N13 E5728-NCCE4313 E4916-1 E4916-1M3 E4916-N3 E5518-N2M3 E4903-NCC1E4316 E4918 E4918-1M3 E5516-N3 E4903-NC E4916-NCC1E4318 E4918-1 E4919-1M3 E5516-3N3 E4916-NC E4928-NCC1E4319 E4919 E4920-1M3 E5518-N3 E4928-NC E5516-NCC1E4320 E4924 E4927-1M3 E4915-N5 E5716-NC E5518-NCC1E4324 E4924-1 E5518-3M2 E4916-N5 E5728-NC E5716-NCC1E4327 E4927 E5516-3M3 E4918-N5 E4903-CC E5728-NCC1E4340 E4928 E5518-3M3 E4928-N5 E4916-CC E4916-NCC2E4903 E4948 E4916-N1 E5516-N5 E4928-CC E4918-NCC2E4910 E5716 E4928-N1 E5518-N5 E5716-CC E49XX-GE4911 E5728 E5516-N1 E4915-N7 E5728-CC E55XX-GE4912 E4910-P1 E5528-N1 E4916-N7 E4903-NCC E57XX-G


61. výročné zasadanie Medzinárodnéhozváračského inštitútu (International Instituteof Welding – IIW) 2008, Graz, RakúskoAKCIEAuditórium pri slávnostnom otvorení 61. valného zhromaždenia IIWriaditelia Chee-Pheng Ang (Singapúr), Ray W. Shook (Spojenéštáty americké), Horst Cerjak (Rakúsko), Philippe Bourges(Francúzsko), Takashi Miyata (Japonsko), Baldev Raj (India),German Hernandez (Španielsko), Konstantin Juščenko (Ukrajina).Zasadanie Valného zhromaždenia viedol nový výkonný sekretárIIW André Charbonnier a prezident Chris Smallbone.Valného zhromaždenia sa v zmysle dohody medzi Výskumnýmústavom zváračským – Priemyselným Inštitútom SR (VÚZ – PISR) a Slovenskou zváračskou spoločnosťou (SZS) za Slovenskúrepubliku zúčastnili Ing. Peter Klamo, generálny riaditeľ VÚZ– PI SR, prof. Pavel Blaškovitš, DrSc. – predseda SZS a Ing. ĽubošMráz, PhD., VÚZ – PI SR, vedúci sekretariátu Slovenskéhovýboru IIW.Valné zhromaždenie IIW schválilo miesta a termíny konania nasledujúcichvýročných zasadaní:Od 6. do 11. júla 2008 sa v Grazi, v Rakúsku, konalo 61. výročnézasadanie celosvetovej odbornej organizácie Medzinárodnéhozváračského inštitútu. Zúčastnilo sa ho 483 delegátov a 122sprevádzajúcich osôb zo 46 krajín. Program výročného zasadaniapozostával zo zasadaní Valného zhromaždenia IIW, Medzinárodnejautorizačnej rady (International Authorization Board– IAB) a jej skupín, Valného zhromaždenia EWF (European Federationfor Welding, Joining and Cutting – Európskej federáciepre zváranie, spájanie a rezanie), odborných skupín IIW a medzinárodnejkonferencie.V rámci programu Valného zhromaždenia, ktoré sa konalo6. júla 2008, delegáti jednotlivých krajín zhodnotili správu o činnostiIIW za rok 2007, schválili rozpočet na rok 2008 a predbežnýnávrh výšky členských príspevkov na rok 2009.Valné zhromaždenie prijalo 2 nové členské krajiny – Litvua Turecko. Litva bude reprezentovaná Litovskou zváračskouspoločnosťou a Turecko troma inštitúciami, a to: hlavnou členskouorganizáciou „Nadáciou pre vzdelávanie a sociálnu podporu“(Gedik Education and Social Benefits Foundation – GEVz Istambulu), ďalej „Výskumným centrom technológie zváraniaa nedeštruktívneho skúšania“ (Welding Technology and NonDestructive Research/Application Center, Middle East TechnicalUniversity – METU WTNDT z Ankary) a Spoločnosťou pre zváraniea technológie spájania (Welding and Joining TechnologiesSociety z Istambulu).Na Valnom zhromaždení bola za hlavného člena prijatá nová organizáciaz Mexika „Corporacion Mejicana De Investigacion En Materiales“namiesto doterajšej „Instituto Nacional de Soldadura”.V Rade riaditeľov IIW ukončili svoje volebné obdobie:prezident Chris Smallbone (Austrália),vice-prezident Slobodan Krajl (Chorvátsko),past prezident Bertil Pekkari (Švédsko),hospodár Detlef von Hofe (Spolková republika Nemecko),predseda IAB Bertil Pekkari (Švédsko),predseda Technického výboru Bruno de Meester (Belgicko),riaditelia Philippe Bourges (Francúzsko) a Christoph S. Wiesner(Veľká Británia).V nasledujúcom období bude Rada riaditeľov pracovať v tomtoinovovanom zložení:prezident Ulrich Dilthey (Spolková republika Nemecko),vice-prezidenti Qiang Chen (Čina), Luisa Quintino (Portugalsko),Bruno de Meester (Belgicko),past prezident Chris Smallbone (Autrália),hospodár Damian Kotecki (Spojené štáty americké),predseda IAB German Hernandez (Španielsko),predseda Technického výboru Christoph S. Wiesner (VeľkáBritánia),Nositelia cien a ocenení IIW 2008 s prezidentom IIW Chris Smallboneom– zľava Pingsha Dong, Bill Lucas, Mehran Maalekian, Peter Mayr, SeungHwan C. Park, Carl-Gustaf Lindewald, Chris Smallbone, Stephen Maddox– Singapúr, 12. – 18. júla 2009,– Ukrajina (Kyjev), 10. – 18. júla 2010,– Chenai (India), september 2011 (prvý týždeň),– Seatle (Spojené štáty americké), 15. – 21. júla 2012,– Essen (Spolková republika Nemecko), 12. – 17. septembra2013.V nasledujúcom období sa uskutočnia regionálne medzinárodnékongresy IIW:– v Číne, v Tianjine, 10. – 13. októbra 2008,– v Nigérii, 4. – 6. marca 2009,– na Slovensku, v Starej Lesnej, 14. – 16. októbra 2009 (pripravujeVÚZ – PI SR),– v Iráne, v novembri/decembri 2009– v Izraeli, v januári 2010,– v Thajsku, 23. – 25. februára 2010– v Tunise, v marci 2010,– v Indonézii, v marci 2010.Otvárací ceremoniál 61. výročného zasadania sa konal v nedeľu6. júla 2008 v Štefanskej sále Kongresového centra v Grazi. Privítacípríhovor predniesol Prof. Dr. Horst Cerjak, predseda Rakúskehoorganizačného výboru zasadania. Výročné zasadaniepozdravili Siegfried Nagl, primátor mesta Graz a Knut Consemuller,predseda Rakúskeho výboru pre výskum a rozvoj technológií.Zasadanie vyhlásil za otvorené Chris Smallbone, prezidentIIW.Po pozdravných príhovoroch otváracieho ceremoniálu nasledovalaprezentácia cien a ocenení IIW za rok 2007. Ocenenýchpredstavil vedúci sekretariátu IIW André Charbonier. V tomtoroku boli ceny udelené takto:Cena Henry Granjona – Cena je venovaná víťazovi medzinárod-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 239


61. výročné zasadanie Medzinárodného zváračského inštitútu(International Institute of Welding – IIW) 2008, Graz, Rakúskov Komisii II IIW od roku 1978. V roku 1990 sa stal predsedom KomisieII, v ktorej riadil proces tvorby noriem ISO prídavných materiálov.Úspešne koordinoval aktivity Komisie II IIW, podvýboruISO/TC 44/SC 3 a podvýboru CEN/TC 121/SC 3.Cena Yoshiaki Aratu – Spozoruje ju japonská delegácia a oceňujeňou osobnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k základnémuvýskumu v oblasti technológie zvárania a príbuzných procesov.Prof. Yoshiaki Arata sa venoval rozvoju zváracích zdrojovs vysokou hustotou energie a ich aplikáciou v praxi. Bol veľa rokovvýznamne aktívny v IIW, predovšetkým v Komisii IV, ktorú založil.Inicioval aj založenie pracovnej skupiny Stratégia výskumu vozváraní a bol jej prvým predsedom v rokoch 1981 až 1986. V tomtoroku cenu získal Prof. Stephen Maddox z Veľkej Británie.Medaila Thomasa – Udeľuje ju americká delegácia osobnosti,ktorá významne prispela rozvoju normalizácie v oblasti zvárania,minimálne 10 rokov sa aktívne podieľala na propagácii medzinárodnejnormalizácie a preukázala schopnosť riadiť medzinárodnúnormalizačnú prácu. V tomto roku medailu získal Dr. Carl-GustafLindewald z Fínska. Odovzdal mu ju prezident Americkej zváračskejspoločnosti Gene Lawson.Cena Evgenija Patona – Je sponzorovaná ukrajinským Národnýmzváračským výborom a Institutom elektrosvarki im. E. O.Patona v Kyjeve. V tomto roku cenu získal Pingsha Dong zoSpojených štátov amerických. Odovzdal mu ju Konstantin Juščenko,vedúci Ukrajinskej delegácie.Otvárací ceremoniál bol ukončený vystúpením orchestraa spevákov Univerzity múzických a dramatických umenív Grazi ukážkami z opery W. A. Mozarta Čarovná flauta.Zasadania pracovných skupín (odborných komisií, zvláštnychvýborov, študijných skupín a iných pracovných skupín)sa konali od 7. do 11. júla 2008 v priestoroch Kongresovéhocentra v Grazi.Experti a delegáti pracovných skupín prijali v tomto roku celkom140 uznesení, z toho 107 odporúčaní. Prerokovali viac ako 443pracovných dokumentov. Na publikovanie v časopise „Weldingin the World" odporučili 105 dokumentov a dva dokumenty odporučilina vydanie ako knihu IIW.Na tomto zasadaní IIW sa zmenil názov Komisie I na „Tepelnédelenie a príbuzné procesy“ a vytvorila sa nová Komisia XVII„Tvrdé a mäkké spájkovanie a difúzne spájanie”.V rámci zasadaní sa konali voľby predsedov komisií, nakoľkosa skončilo trojročné volebné obdobie predsedov súčasných.Za predsedov boli zvolení:• Veli Kujanpää (Fínsko) – Komisia I Tepelné delenie a príbuznéprocesy (Thermal cutting and allied processes) – bol zvolenýna prvé volebné obdobie,• Miro Uran (Slovinsko) – Komisia III Odporové zváranie, zváraniev tuhom stave a príbuzné procesy (Resistance welding,solid state welding and allied joining processes) – na prvé volebnéobdobie,• Ernest Levert (Spojené štáty) – Komisia IV Procesy využíva-Odovzdanie vlajky IIW organizátorom 62. výročného zasadania – zľavaHorst Cerjak, predseda organizačného výboru 61. výročného zasadaniaIIW v Grazi, Ulrich Dilthey, prezident IIW 2008 – 2010, Chee Pheng Ang –predseda organizačného výboru 62. výročného zasadania IIWv Singapúre, Chris Smallbone, prezident IIW 2006 – 2008nej súťaže, autorovi dokumentu venovanému výskumu v oblastitechnológie zvárania. Cieľom súťaže je motivovať záujem o zváraniea príbuzné procesy medzi mladými ľuďmi – výskumníkmi.Oceňuje sa dokument, ktorý napísal jeden autor o práci vykonanejna univerzite alebo inej vhodnej organizácii alebo v priemysle.Práca má byť buď časťou dizertácie alebo časťou výskumnéhoprojektu na ekvivalentnej technickej úrovni a má byť zameraná naspájanie, naváranie a/alebo rezanie. Cena bola v roku 2007 udelenáv kategóriách:A – Technológia spájania a výroby (Joining and fabrication technology),B – Správanie sa materiálov a zvariteľnosť (Materials behaviourand weldability).V kategóri A získali ocenenie Dr. Kehai Li z USA za dokument„Mechanism and implementation of double-electrode gas metalarc welding“ (Princíp a aplikácia oblúkového zvárania dvomidrôtmi v ochrannom plyne) a Dr. Mehran Maalekian z Rakúskaza dokument „Characterisation and optimization of orbital frictionwelding of high carbon steel bars“ (Charakteristika a optimalizáciaorbitálneho trecieho zvárania tyčí z vysokouhlíkovejocele).V kategóri B získali ocenenie Dr. Seung Hwan C. Park z Japonskaza dokument „Microstructures and properties of frictionstir welded stainless steels“ (Mikroštruktúra a vlastnosti spojovnehrdzavejúcich ocelí zhotovených trecím zváraním s premiešaním)a Dr. Peter Mayr z Rakúska za dokument „Evolution ofmicrostructure and mechanical properties of the heat-affectedzone in B-containing 9 % chromium steels“ (Vývoj mikroštruktúrya mechanických vlastností teplom ovplyvnenej oblasti spojovocele s obsahom 9 % chrómu). Ceny oceneným odovzdal AlainHoudart, prezident francúzskeho zváračského ústavu Institut deSoudure.Cena Arthura Smitha – Sponzoruje ju britská delegácia a udeľujeju na počesť Arthura Smitha, osobnosti, ktorá významneprispela k rozvoju a napĺňaniu cieľov IIW obzvlášť v odbornýchkomisiách. Arthur Smith bol delegátom Veľkej Británie v KomisiiXII „Tavivá a zváracie procesy s ochranou plynov”. Významneprispel rozvoju zváraniu v ochrane CO 2. Bol predsedom KomisieXII v období 1980 až 1986. V tomto roku cenu udelili Billovi Lucasovizo Spojených štátov amerických za nepretržitú činnosťProtagonisti koncertu Univerzity múzických a dramatických umení v Grazina otváracom ceremoniáli 61. výročného zasadania IIWZoznam nových pracovných komisií IIW vytvorených na 61. výročnom zasadaníC XVII Tvrdé a mäkké spájkovanie a difúzne spájanie Brazing, Soldering and Diffusion bondingWG-COM&MARK Pracovná skupina komunikácia a marketing Working Group Communications and MarketingWG-RA Pracovná skupina regionálne aktivity Working Group Regional ActivitiesIAB-BOA Rada riaditeľov IAB IAB Board of Directors240 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


AKCIE– Fodrek Peter – delegát Komisie IV, expert Komisií I a XII,– Kolenič František – delegát Komisie I, expert Komisií IV, XIIa zvláštneho výboru SG-212 Fyzika oblúka,– Kováč Ľuboš – expert Komisií I a IV,– Polák Peter – expert Komisie XIV a zvláštnych výborovNormalizácia a Stratégiu výskumu.V odborných komisiách slovenskí delegáti prezentovali nasledovnédokumenty:• Mráz, Ľ. – Karlsson, L. – Mikula, P. – Vrána, M.: Stress build--up and residual stress distribution in high strength steel weldsDoc. IIW II-1692-08 (II-A-189-07) (Vývoj a distribúcia zvyškovýchnapätí vo zvarových spojoch vysokopevných ocelí),• Janota, M.: Thermal expansion and quality of resistance spotwelds Doc. IIW III-1479-08 (Termálna expanzia a kvalita odporovýchbodových zvarov),Slovenská delegácia na valnom zhromaždení 61. výročného zasadaniaIIW – sprava Ing. Peter Klamo, generálny riaditeľ VÚZ – PI SR,Ing. Ľuboš Mráz, PhD., tajomník Slovenského výboru IIWa prof. Ing. Pavel Blaškovitš, DrSc., predseda SZSjúce koncentrované energie (Power Beam Processes) – naprvé volebné obdobie,• Philippe Benoist (Francúzsko) – Komisia V Nedeštruktívneskúšanie a zabezpečovanie kvality zváraných výrobkov (NDTand quality assurance of welded products) – na prvé volebnéobdobie,• Dietmar Rippegather (SRN) – Komisia VI Terminológia (Terminology)– na prvé volebné obdobie,• Thomas Boellinghaus (SRN) – Komisia IX Správanie sa kovovvystavených zváraniu (Behaviour of metals subjected towelding) – na druhé volebné obdobie,• Warren Miglietti (Spojené štáty) – Komisia XVII Tvrdé a mäkkéspájkovanie a difúzne spájanie (Brazing, soldering, and diffusionbonding) – na prvé volebné obdobie (je to nová komisia),• Thomas M. Mustaleski (Spojené štáty) – SC-Air Trvalé spojenových materiálov a povlakov pre letectvo (Permanent jointsin new materials and coatings for aircraft engineering) – natretie volebné obdobie,• M. Rethmeier (SRN) – SC-Auto (Automotive and roadtransport) – na prvé volebné obdobie,• Yoshinori Hirata (Japonsko) – SG-212 Fyzika zvárania (Thephysics of welding) – na druhé volebné obdobie.V Komisii IV prebehla voľba podpredsedov – stali sa nimi HerbertStaufer (Rakúsko) a František Kolenič (Slovensko). H. Stauferje zodpovedný za oblasť laserového zvárania a F. Kolenič zaaktivity zvárania elektrónovým lúčom.Na základe rozhodnutia IIW v roku 2006 i v tomto roku delegátoma expertom, ktorí sa zúčastnili rokovaní pracovných skupínna 10, 20 a 30-tich výročných zasadaní IIW, odovzdali pamätnéplakety, spolu:4 plakety za účasť na 10 výročných zasadaniach IIW,5 plakiet za účasť na 20 výročných zasadaniach IIW a2 plakety za účasť na 30 výročných zasadaniach IIW.Zo Slovenskej republiky sa zasadaní pracovných skupín zúčastnilajedna z najpočetnejších delegácií v histórii IIW. Z obochčlenských organizácií Slovenskej republiky v IIW sa zasadaniazúčastniliz VÚZ – PI SR:– Klamo Peter – delegát na Valnom zhromaždení,– Bernasovský Peter – delegát Komisie IX, expert Komisií XI a II,– Brziak Peter – expert Komisií IX a XI,– Hornigová Viera – delegát IAB, skupiny A,expert Komisie XIV,– Mráz Ľuboš – delegát na Valnom zhromaždení, delegát IAB,skupiny B a Komisie XIV a expert Komisie IX a zvláštnychvýborov Normalizácia a Stratégia výskumu,– Šefčík Dušan – delegát Komisie II, expert Komisií IX a XII,zo SZS:– Blaškovitš Pavel – delegát na Valnom zhromaždenía Komisie XII,– Ulrich Koloman – delegát Komisie XV, expert Komisií X a XI,– Kovaříková Ingrid – expert Komisie XII,– Marônek Milan – expert Komisie XVI,– Hodúlová Erika – expert Komisie XII,– Bezák Ján – expert Komisií V a XIV,– Blažíček Peter – expert Komisií I a IV,Česká delegácia na valnom zhromaždení 61. výročného zasadania IIW –sprava Ing. Dr. Vladimír Kudělka; TDS Brno - SMS, s. r. o., Ing. VáclavMinařík, CSc., riaditeľ exekutívy CWS – ANB Praha a Ing. Pavel Flégl, SVV,s. r. o., Praha• Kolenič, F. – Ulrich, K. – Kovaříková, I. – Hodulová, E. – Marônek,M.: Properties of laser welded joints in duplex steel typeSAF 2507, Doc. IIW IV-956-08 (Vlastnosti zvarových spojovduplexnej ocele SAF 2507),• Kolenič, F. – Fodrek, P. – Blažíček, P. – Kováč, Ľ.: New approachto the precise EB welding of gears for automotiveIndustry, Doc. IIW IV-957-08 (Nový prístup k zabezpečeniupresnosti ozubených prevodov automobilov zváraných elektrónovýmlúčom),• Marônek, M. – Lazar, R. – Dománková, M. – Kovaříková, I.:Laser beam welding of steel sheets treated by nitro-oxidation,Doc. IIW IV-958-08 (Laserové zváranie oceľových plechovspracovaných procesom nitrooxidácie).V Kongresovom centre v Grazi sa 10. a 11. júla 2008 konala medzinárodnákonferencia „Safety and Reliability of WeldedComponents in Energy and Processing Industry" (Bezpečnosťa spoľahlivosť komponentov v energetike a výrobe).Konferencia začala prednáškou na počesť prof. HoudremontaThe role of welding in power generation industry (Úloha zváraniav energetickom priemysle). Prednášku predniesol Prof. Dr.-- Ing. Horst Cerjak z Rakúska. Plaketu prof. Houdremonta, ktorúzíska autor prednášky, odovzdal Philippe Bourges, vedúci francúzskejdelegácie. Prof. Houdremont bol významný výskumnýpracovník v oblasti metalurgie. V rokoch 1941 sa stal prezidentomFrancúzskeho zváračského ústavu. V roku 1948 sa stal viceprezidentomIIW a v tejto funkcii zotrval do roku 1962.Na konferencii odznelo 129 prednášok v dvanástich sekciách.Svoj príspevok prezentovali aj autori – experti zo Slovenskaa Česka: Vlasák, T. – Hakl, J. – Brziak, P. – Bernasovský, P. – Pecha,J.: Creep behaviour of P23 weldments (Creepové správaniesa zvarkov ocele P23).Medzinárodný zváračský inštitút vstúpil do druhej šesťdesiatkysvojej činnosti. Na základe významného zlepšovania jeho odbornejaj organizačnej činnosti v posledných rokoch, možno vyjadriťpresvedčenie, že práca IIW bude stále zaujímavejšia a prospešnejšiaodbornej zváračskej verejnosti na celom svete.Ing. Ľuboš Mráz, PhD.ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 241


Spolupráca VÚZ – PI SR so zváračskýmiškolami na SlovenskuVýskumný ústav zváračský krátko posvojom vzniku sústredil činnosť aj navzdelávanie zváračských odborníkov,vrátane školenia zváračov. Rad rokovpôsobil ako vrcholná riadiaca a skúšobnáorganizácia všetkých zváračskýchškôl nielen na Slovensku, ale ajv časti Českej republiky.V súčasných trhových podmienkacha po zmene spôsobu prípravy zváračov,a to podľa európskych noriemSTN EN 287-1, STN EN ISO 9606-2, -3, -4, -5 (zvárači s osvedčením),STN EN 13133 (spájkovači), STN EN13067 (zvárači plastov) a STN EN1487 (zváračskí operátori, zoraďovačiodporového zvárania) sa spoluprácaVýskumného ústavu zváračského –Priemyselného inštitútu SR (VÚZ – PISR) a jednotlivých zváračských škôlna Slovensku uskutočňuje dobrovoľnea podľa vzájomných zmlúv. Predmetomspolupráce je zo strany VÚZ– PI SR vykonávanie skúšobnej, certifikačneja kontrolnej činnosti a poskytovanieodbornej technickej pomoci.Zmluvnú činnosť VÚZ – PI SR vykonávaprostredníctvom svojho Certifikačnéhoorgánu pre certifikáciu personáluvo zváraní a NDT. VÚZ – PI SRzabezpečuje skúšajúci personál, poskytujesmernice a príslušné tlačivávzťahujúce sa ku skúškam, poskytujepoučenia pre technické a organizačnézabezpečenie skúšok a po úspešnýchskúškach vystavuje zváračomcertifikáty.Niektoré iné zváračské školy uzavrelidohodu o spolupráci s inými certifikačnýmiorgánmi.V roku 2008 VÚZ – PI SR uzavrel zmluvyo spolupráci s týmito zváračskýmiškolami na Slovensku (v zozname uvádzamepre úplnosť aj školu č. 1 vo VÚZ– PI SR):Región Sídlo Číslo ZŠ Škola – firmaZápadoslovenskýBratislava 008Bratislava 245Bratislava 1Dvorynad Žitavou220Gbely 111Handlová 209Hlohovec 110Holíč 069Komárno 014Limbach 195Nitra 236Nové Mestonad VáhomPovažskáBystrica089217Senec 154Senica 072Šaľa 030Trnava 127Veľký Krtíš 213SLOVWELD ZŠ, s.r.o.Lachova 39, 851 03 BratislavaSPP, a.s.Mlynské Nivy 44/a,825 11 BratislavaVýskumný ústav zváračský – Priemyselnýinštitút SR, Račianska 71,832 59 BratislavaZdružená stredná školaHlavné námestie č. 2,941 31 Dvory nad ŽitavouStredné odborné učilišteelektrotechnickéUčňovská 700, 908 45 GbelySpojená škola s org. zložkami ZSŠOaS a SPŠLipová 8, 972 51 HandlováSOU strojárskeFr. Lipku č. 5, 920 01 HlohovecStredné odborné učilišteNám. Sv. Martina č. 5, 908 51 HolíčSlovenské lodenice Komárno, a.s.Poľná 3, 811 08 BratislavaIng. Jozef Spišiak – ZVARTECHMlynské pole 18, 900 91 LimbachZváračská škola – Mi&To, s.r.o.Priemyselná 4, 949 05 NitraZváračská škola č. 089,Ing. Milan ČillíkPiešťanská 73,915 01 Nové Mesto nad VáhomSOU strojárskeŠportovcov 341/2,017 49 Považská BystricaMontostroj, a.s.Poľná 4, 903 01 SenecNová STAS Senica, s.r.o.Štefánikova 709/57, 905 01 SenicaA. Ricker, ZŠ 030P.O.BOX 6, 927 03 ŠaľaSOU energetickéSibírska 1, 917 01 TrnavaZdružená stredná školaPoľná 10, 990 01 Veľký KrtíšVedúci/riaditeľškolyTelefónSpôsobyzváraniaJán Žilák 0904636373 G, E, M, TIng. JaroslavBohinskýIng. BeátaMachová090780474602/49246670Ing. Róbert Kóta 035/6484186 E, M, TMgr. RóbertNagyIng. JozefNeuschl034/6621365 E, M046/5476071 G, E, MMiloš Štefek 033/7320620 G, E, MBc. Juraj Kováč 034/6682446 E, MJozef Pastír 035/7752944 G, E, MIng. Jozef Spišiak 02/43426314Milan Michalec 037/6512848Ing. Milan Čillík 032/7714716Mgr. AnnaOzábalováG, E, M, T,zváranie plastovG, E, M, T,zváranie plastov,spájkovanie,zváračskýoperátor –zoraďovačG, E, M, T,spájkovanieG, E, M, T,spájkovanie042/4327712 G, E, MJán Szabó 02/45924071-4 E, M, TIng. MilanJankových034/6513962Alojz Ricker 031/7753155Mgr. Štefan Bílik 033/5991753 G, EG, E, M, T,zváranie plastov,spájkovanieG, E, M, T,zváranie plastov,spájkovanieG, E, M, T,spájkovanieAnton Nácesta 047/4911174 G, E, M242 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


INFORMÁCIERegión Sídlo Číslo ZŠ Škola – firmaStredoslovenskýBrezno 009Čadca 199Detva 242Hliníknad HronomKysucké NovéMesto160211Ružomberok 048Vrútky 246Žiar nad Hronom 040Žilina 026Žilina 116Fiľakovo 223Humenné 240Mostáreň – ZVÁRAČSKÁ ŠKOLA, s.r.o.Mostárenská 9, 977 01 BreznoSOU strojárskeOkružná 693, 022 01 ČadcaBJ&JL GEMT ZVAR, Zváračská školač. 242 Areál PPS Detva, 962 12 DetvaSúkromné stredné odborné učilišteKopaničná 237,966 01 Hliník nad HronomSOUŠportová 1326,024 01 Kysucké Nové MestoZdružená stredná školaBystrická cesta 2,034 01 RužomberokŽOS Vrútky, a.s.Dielenská Kružná 2, 038 61 VrútkyRemeslo strojal, s.r.o.Priemyselná 12,965 01 Žiar nad HronomStavomontáže Žilina, a.s.Ing. M. KostolnýBytčická 2, 011 06 ŽilinaIng. Ivan Nekoranec VIPS –Zváračská školaHollého 20, 010 01 ŽilinaZdružená stredná odborná školaKalinčiakova 1584/8, 986 01 FiľakovoSOZAR s.r.o.Chemlonská 1, 066 01 HumennéVedúci/riaditeľškolyIng. JozefMakušaTelefónSpôsobyzvárania048/6114437 G, E, M, TAnton Šutiak 041/4327640 G, E, M, TJán Lašák 045/5459888 G, E, M, TIng. MilanBerstlingIng. FrantišekKorenčík045/6761207G, E, M, T,spájkovanie041/4212178 G, E, MIng. Štefan Vlček 044/4342639 G, E, MIng. EtelaTočíkováAnton Šipikal043/4205100 G, E, M, T045/60166260907156622G, E, M, T,spájkovanieJozef Janás 041/7634635 G, E, M, TIng. IvanNekoranecIng. JúliusRakottyay041/5624480G, E, M, T,spájkovanie047/4511970 E, M, TIng. Jozef Füry 057/7712053 G, E, M, TKošice 244Technická univerzita v KošiciachStroj. fakulta, Letná 9, 042 00 KošiceIng. Ján Viňáš,PhD.055/6322460-73G, E, M, TVýchoslovenskýKošice 218Košice-Šaca 079Poprad 165Poprad 239Poprad 020Prešov 172Prešov 131Prešov 101Spišská Nová Ves 181Stará Ľubovňa 214STROJZVAR BaP spol. s r. o.Nevädzová 3/1163, 040 01 KošiceStredné odborné učilište hutníckeŽeleziarenská ul.,040 15 Košice – ŠacaSOU služieb SZVDSNP 1253, 058 86 PopradStredné odborné učilišteKukučínova 483/12, 058 01 PopradTatravagónka, a.s., PopradŠtefánikova 887/53, 058 01 PopradLUKMAR, s.r.o.Bajkalská 16, 080 01 PrešovEmil Kovaľ - UNIZVAR, Zváračskáškola č. 131 Strojnícka 11,080 01 PrešovZVAR OK, Ing. Jozef OrinčákJesenského 39, 080 01 PrešovSOU stavebnéMarkušovská cesta č. 4,052 01 Spišská Nová VesStredné odborné účilišteLevočská 40, 064 01 Stará ĽubovňaJuraj Barvirčák 055/6229685G, E, M, T,zváranie plastovMilan Cibere 055/7260233 G, E, M, TIng. Peter Kečka 052/7880834 G, E, MIng. Peter Kečka 052/7880834 G, E, MLadislav Gurník 052/7112737 G, E, MVladimír Gruška 0907911630 E, M, TEmil Kovaľ 051/7764554Ing. JozefOrinčák051/7741919G, E, M, T,spájkovanieDaniel Geletka 053/4461390 G, E, MIng. Ján Hudák 052/4323331 G, E, MVysvetlivky: G – zváranie plameňom, E – zváranie elektrickým oblúkom, M – zváranie v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou,T – zváranie v ochrannej atmosfére netaviacou sa elektródouG, E, M, T,zváranie plastovRedakciaČo pripravujeme do čísla 9/2008 časopisu Zváranie-SvařováníDo ďalšieho čísla časopisu pripravujeme o. i. tieto články:• Róbert Berky – Ján Bošanský – Tibor Šmida: Analýza porušenia potrubia pri tlakovej skúške• Ulf Jasnau – Andre Sumpf: Hybridné zváranie s vysokovýkonným vláknovým laserom – nové možnosti využitialaserovej technológie• Seminár Japonskej inžinierskej zváračskej spoločnosti vo VÚZ – PI SR• Informáciu o časopise WELDING Journal – obsah ročníka 2007• Informáciu o 50. ročníku Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v BrneZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 243


Odborné časopisy z oblasti technológie zváraniaa spájania a materiálového inžinierstvav technickej knižnici VÚZ – PI SRČasopisy uvedené v nasledujúcej tabuľke (výber) sú k dispozícii v technickej knižnici VÚZ – PI SR na medziknižničnú výmenua na štúdium v knižnici ústavu. Kontakt na knižnicu e-mail: mouchrefovap@vuz.sk, tel.: +421/(0)2/492 46 827.Názov časopisu Krajina a vydavateľ JazykRočná Ročníkyperiodicita v knižniciAustralasian welding journal Austrália, Welding Technology Institute, Lidcombe anglický 4 x1967 – 1988,1997 – 2008Avtomatičeskaja svarka Ukrajina, Institut elektrosvarki im. E. O. Patona, Kijev ruský 12 x 1950 – 2008Biuletyn Instytutu Spawalnictwa w Gliwicach Poľsko, Institut Spawalnictwa, Gliwice poľský 12 x 1993 – 2008Gép Maďarsko, Gepipari Tudimányos Egyesület, Budapešť maďarský 12 x 1982 – 2000Hitsaustekniikka Fínsko, The Welding Society of Finland, Helsinky fínsky 6 x 1954 – 2008China weldingČína, China Machinery Industry Federation,2003 – 2005,anglický2 xChina Welding Association2008International journal for joining of materials Dánsko, Institute of the Joining of Materials, Birkerod anglický 4 x 1989 – 2008Journal of the Japan Welding Society Japonsko, Japan Welding Society anglický 4 x 1954 – 2008Journal of materials science and technology Bulharsko, Bulharská akadémia vied, Sofia anglický 4 x 1993 – 2000Kawasaki steel giho Japonsko, Kawasaki Steel Corporation, Tokyo japonský, anglický 4 x 1981 – 2008Kawasaki steel technical report Japonsko, Kawasaki Steel Corporation, Tokyo anglický 2 x 1971 – 2008Konstrukce Česko, Konstrukce Media, s.r.o., Ostrava český, slovenský 6 x 2006 – 2008Koroze a ochrana materiálu Česko, Asociace korozních inženírů, Praha český, slovenský 4 x 1971 – 2008Kovové materiálySlovensko, Slovenská akadémia vied a ďalší,slovenský, český,Bratislavaanglický6 x 1963 – 2008LastechniekHolandsko, Nederland Institut voor Lastechniek,Voorschotenholandský 11 x 1998 – 2008Metalurgia international Rumunsko, Editura Stiintifica F. M. R., Bukurešť rumunský, anglický 4 x 1998 – 2008NormalizáciaSlovensko, Úrad pre normalizáciu, metrológiua skúšobníctvo, Bratislavaslovenský 4 x 2007 – 2008Pokroky práškové metalurgieČesko, Slovensko, Výskumní ústav pro práškovoumetalurgii, Šumperk a Ústav materiálového výskumu český, slovenský 4 x 1995 – 2000SAV, KošicePoroškovaja metallurgijaUkrajina, Institut problem materialovedenijaI. N. Franceviča, Kyjevruský 12 x 1971 – 2000Praktiker Nemecko, DVS Verlag GmbH, Düsseldorf nemecký 12 x 1964 – 2000Problemy pročnosti – Strength of material Ukrajina, Institut problem pročnosti, Kijev ruský, anglický 12 x 1971 – 2000Problemy speciaľnoj elektrometallurgijiUkrajina, Institut elektrosvarki im.E. O. Patona a Narodnaja akademija nauk, Kijevruský 4 x 1995 – 2000Przeglad spawalnictwa Poľsko, Agenda Wydawnicza SIMP, Varšava poľský 12 x 1952 – 2008Quarterly journal of the JWS Japonsko, Japan Welding Society japonský, anglický 4 x 1984 – 2008Referativnyj žurnal Svarka Rusko, Rossijskaja akademija nauk, Moskva ruský 12 x 1971 – 2008Revista de metalurgiaŠpanielsko, Centro nacional de investigacionesmetalúrgicas, Madridšpanielsky 6 x 1971 – 2008Rivista Italiana della saldatura Taliansko, Instituto italiano della saldatura, Janov talianský 6 x 1957 – 2008Schweissen und Schneiden Nemecko, DVS Verlag GmbH, Düsseldorf nemecký 12 x 1951 – 2008Schweiss + PrüftechnikRakúsko, Österreichische Gesellschaftfür Schweisstechnik a ďalší, Viedeňnemecký 12 x 1953 – 2000Slévarenství Česko, Svaz sléváren ČR, Brno český 12 x 1953 – 2008Soldadura y technologias de union Španielsko, Elsevier Information, Profesional, S. A. španielsky 6 x 1995 – 2000Soudage et techniques connexes Francúzsko, Regie publicité industrielle, Paríž francúzsky 6 x 1951 – 2008SuduraRumunsko, Asociatia de sudura din România,Bukurešťrumunský, anglický 4 x 1991 – 2008Svaročnoje proizvodstvo Rusko, Rossijskaja inžinernaja akademija a ďalší, Moskva ruský 12 x 1971 – 2008Svetsaren Švédsko, ESAB AB, Göteborg anglický 2 x 1972 – 2000SvetsenŠvédsko, Svetstekniska FöreningenSvetskommissionen, Štokholmšvédsky 6 x 1959 – 2000Svět svaru Česko, Hadyna – International, Ostrava český 3 – 4 x 2007 – 2008The World of Welding USA, The Hobart Institute of Welding anglický 4 x1999,2004 – 2008Transactions of JWRIJaponsko, Joining and Welding Research Institute,Tokyoanglický 2 x 1973 – 2008Varilna tehnika Slovinsko, Zveza društev za varilno tehniko, Ľjubľjana slovinský 4 x 1953 – 2008Welding in the World International Institute of Welding – IIW anglický 6 x 1963 – 2008Welding Journal USA, American Welding Society, Miami anglický 12 x 1951 – 2008WRI Journal India, The Welding Research Institute, Tiruchirappalli anglický 4 x 1989 – 2008Zavarivanje i zavarene konstrukcijeSrbsko, Društvo za unapredivanje zavarivanjasrbochorvátsky,u Srbiji, Beogradanglický4 x 1955 – 2000ZavarivanjeChorvátsko, Hrvatsko društvo za tehnikuchorvátsky, anglický,zavarivanja, Zagrebnemecký6 x 1960 – 2000Zváranie-SvařováníSlovensko, Výskumný ústav zváračský– Priemyselný inštitút SR, Bratislavaslovenský, český,vybrané časti anglický12 x 1952 – 2008Redakcia244 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008


Aktivity Západoslovenskej regionálnej skupinySZS – zasadanie v Zlatých MoravciachObr. 1 Na zasadaní Západoslovenskej regionálnej skupiny SZS sa zúčastnili (zľava) Ján Ďuračka,doc. Ing. Jozef Jasenák, PhD., Dr. Ing. Peter Šinský, PhD., Ing. Viera Križanová, Jaromír Sarka, Ing.Peter BlaškovičINFORMÁCIElurgii materiálu brzdového kotúča a jehokonštrukcii vyrába, ako jediná na svete,nápravy návesov s kotúčovými brzdami,ktoré si aj pri vysokom zaťažení zachovávajúvysoko účinné a bezpečné jazdnéi brzdné vlastnosti (obr. 2) [1].V technologickom procese výrobya montáže náprav zohrávajú veľmi významnúúlohu technológie zvárania.Všetky používané zváracie procesy zabezpečovanév SRN sú plne mechanizovanéa robotizované, v SR je výroba nanižšom stupni mechanizácie.Úvodným prioritným technologickým uzlommontážnej linky náprav je zváranieopracovaných, vysoko kvalitných nápravovýchrúr a k nim prislúchajúcich nábojovýchsegmentov. Tieto operácie vykonávajednohlavový trecí zvárací stroj.Technologickou prioritou trecieho zváraniaje skutočnosť, že tento proces, patriacido oblasti tlakových metód zváraniamateriálov v tuhom stave, prezentujev princípe premenu mechanickej energiena energiu tepelnú. Spojenie nastávav plastickom stave materiálovv oblasti spoja pri súčasnej tvorbe výronku.Spájacia teplota je relatívne nízka,pod úrovňou teploty tavenia zváranýchmateriálov; preto je možné trenímzvárať aj ťažšie zvariteľné materiály a ichkombinácie [2]. Pri trecom zváraní niesú potrebné žiadne prídavné materiálya ochranné médiá a náklady na úpravugeometrie styčných zvarových plôch sútaktiež minimálne.Patent na zváranie ohybných vodičovtrením bol podaný už v roku 1891; využívalsa však len pokusne. So systematickýmvýskumom trecieho zvárania sazačalo po roku 1950 najmä v USA, VeľkejBritánii, Japonsku, NSR, Francúzsku,ale aj v Československu, Poľsku,NDR, Maďarsku a v značnom rozsahuaj vo vtedajšom ZSSR. V hromadnejvýrobe sa trecie zváranie začalo využívaťpo roku 1970. Spôsobila to dynamikatechnického rozvoja všetkých oblastía skutočnosť, že zváranie trením a jehoprogresívne metódy značne prispievajúk zvyšovaniu produktivity práce, úsporeenergií, ochrane životného prostrediaa nemalou mierou aj k zvyšovaniu kvalitya spoľahlivosti výrobkov.Ďalším dôležitým technologickým úkonompri výrobe náprav je priváranienosníkov a konzol elektrickým oblúkom(obr. 3) a kompletizácia zvarku nápravys ostatnými nosnými a upevňovacímiprvkami (obr. 4). Pri výrobe mnohýchvariantov náprav si pozornosť zaslúži ajprecízne vypracovaný systém sledovania,označovania a kontroly výrobkov,ktorý je zárukou vynikajúcej kvality produkciezávodu v Zlatých Moravciach.Ing. Tibor ZajícĎalšie stretnutie členov Západoslovenskejregionálnej skupiny Slovenskej zváračskejspoločnosti (ZRS SZS) sa uskutočnilo3. júla 2008 v SAF-HOLLANDSLOVAKIA, s. r. o., v Zlatých Moravciach.Predchádzala mu viacročná snaha JánaĎuračku, podpredsedu ZRS SZS, ktorýnapokon získal od spoločnosti SAF--HOLLAND GmbH povolenie na uskutočnenienielen zasadania, ale aj exkurziev priestoroch spoločnosti v Zlatých Moravciach.Účastníkov stretnutia (obr. 1)privítal osobne Dr. Ing. Peter Šinský,PhD., konateľ spoločnosti na Slovensku.Po skončení rokovania (najmä prípravakonferencie ZVÁRANIE 2008) si účastníciprezreli závod, bližšie sa oboznámilis výrobou a predovšetkým s technológiouzvárania, ktorá sa v ňom používa.Spoločnosť SAF-HOLLAND Slovakia založiliv roku 2000 ako 100 %-nú dcérskuspoločnosť holandskej firmy SAF.Je ďalšou výrobnou jednotkou tejto firmy,v ktorej sa aplikujú viaceré technológiezvárania. Od 1. januára 2006 sídliv priestoroch bývalého závodu CALEXv Zlatých Moravciach.Výroba náprav spoločnosti SAF sa zrodilav jednoduchej vidieckej kováčskejdielni, v ktorej sa pôvodne vyrábali pluhy.Malá fabrička sa časom zmenila na SAF– Sauer Achsenfabrik, ktorá sa preorientovalapostupne na špecializovanú výrobunehnaných náprav prívesových a návesovýchvozidiel s hlavným akcentomna kamiónovú dopravu. Po zlúčení firiemSAF a Holland sa jednotlivé firmy stalidcérskymi spoločnosťami novej SAF--HOLLAND GROUP GmbH so sídlomv Bessenbachu v SRN. Spoločnosť jeúspešným výrobcom a dodávateľom náprava podvozkových agregátov vozidielnielen v európskom, ale už i v celosvetovommeradle. Vďaka špeciálnej meta-Obr. 2 Hnaná náprava SAF INTRA ALL-INObr. 3 Pracovisko na automatizované priváraniekonzol na rúru nápravy elektrickým oblúkomObr. 4 Montáž náprav SAF INTRA ALL-INLiteratúra[1] www.safholland.sk[2] Šinský P. – Ďuračka J.: Výrobapevných náprav SAF v SRN a SR,mechanizácia a robotizácia výrobynáprav SAF. In: Zborník medzinárodnejkonferencie ZVÁRANIE 2007.Bratislava: SZS, 2007, s. 86 – 91ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008 245


Spoločnosti a firmy pracujúce v oblastizváracej techniky, materiálov a služiebNázov spoločnosti, resp. firmy, logo,kontaktná osoba a jej funkciaAIR LIQUIDE CZ, s. r. o.Helena NejdlováAIR LIQUIDE SLOVAKIA, s. r. o.Zuzana BehúlováAIR LIQUIDE WELDINGCENTRAL EUROPE s.r.o.Ing. Roman Prokeš,obchodný riaditeľ,mobil: 0905 233 963Alexander Binzel -svářecí technika, spol. s r. o.Zbyněk Šádek,jednatelAlexander Binzel -zváracia technika, spol. s r. o.Klaus-Peter Schanz,konateľALFA IN, a. s.Ing. Ivan Řídký,vedoucí obchodného odd.ARO WELDINGTECHNOLOGIES s.r.o.Fabiaan Declercq,konateľIng. Sergej Olejárservisný inžinierCLOOS Prahaspol. s r.o.Karl Willi Kunz,jednatel společnostiCONSULTING & CONTROLOF WELDING, s.r.o.Ing. Pavol Višňovský, konateľIng. Mário Vantar, EWE,techn.-obchod. riaditeľDonaldson FiltrationSlovensko s.r.o.Industrial Filtration SolutionsIng. Kornel KeszeliDonaldson FiltrationSlovensko s.r.o.Ultrafilter – úprava tlakovéhovzduchuIng. Jan Kratochvílds Wash, s.r.o.zváracia technikaIng. Pavol Domanský,Ing. Norbert Lapár, EWT,obchodný zástupcaEKOKROK, s. r. o.Peter Horvát, konateľ,Ing. Anton Zeleník, konateľAdresa, telefón, fax,e-mail, web stránkaJinonická 80, 158 00 Praha 5, ČRtel.: +420/257 290 384fax: +420/257 290 428airliquide@airliquide.czwww.airliquide.czPrievozská 4/A, 821 09 Bratislava, SRtel.: +421/(0)2/5810 1050fax: +421/(0)2/5810 1052info@airliquide.skwww.airliquide.skPražská 35, 949 01 Nitra, SRtel.: +421/(0)37/692 46 12fax: +421/(0)37/651 28 04roman.prokes@airliquide.comwww.airliquidewelding.skMaixnerova 760,508 01 Hořice, ČRtel.: +420/493 621 937fax: +420/493 622 430info@abicor.czwww.binzel-abicor.comSenecká cesta (Priemyselná 1239),931 01 Šamorín, SRtel.: +421/(0)31/5910 115fax: +421/(0)31/560 0063office@binzel-abicor.skwww.binzel-abicor.comNová Ves 74, 675 21 Okříšky, ČRtel.: +420/568 840 009fax: +420/568 840 966info@alfain.eu, www.alfain.euKarloveská 63, 841 04 Bratislava, SRtel.: +421/2/6544 0586fax: +421/2/6544 0587fabiaan.declercq@arotechnologies.comsergej.olejar@ arotechnologies.comwww. arotechnologies.comVídeňská 352, Vestec252 42 Jesenice u Prahy, ČRtel.: +420/244 910 355fax: +420/244 913 029cloos@cloos.cz, www.cloos.czDlhá 88, 010 09 Žilina, SRtel.: +421/(0)41/500 66 97fax: +421/(0)41/500 66 99mobil: +421/(0)915 224 988c-cw@c-cw.sk, www.c-cw.skPúchovská 8, 831 06 Bratislava 35, SRtel.: +421/(0)2/4487 2619fax: +421/(0)2/4487 2618mobil: +421/(0)911 420 323kornel.keszeli@emea.donaldson.comwww.donaldson.comPúchovská 8, 831 06 Bratislava 35, SRtel.: +421/(0)2/4487 2619fax: +421/(0)2/4487 2618mobil: +421/(0)903 420 323jan.kratochvil@emea.donaldson.comwww.donaldson.comLöfflerova 3, 040 01 Košice, SRtel.: +421/(0)55/633 6979-80fax: +421/(0)55/633 6979-80dswash@dswash.sk, www.dswash.skHviezdoslavova 14, 010 01 Žilina, SRtel.: +421/(0)41/5003 448tel./fax: +421/(0)41/5624 997mobil: 0903/ 554 035, 0903/554 025ekokrok@nextra.skwww.ekokrok.ponuka.netZameranie činnostiVyrábíme a distribuujeme širokou škálu technických a speciálníchplynů pro svařování a řezání, pro většinu průmyslových odvětví,např. strojírenský, elektrotechnický, ocelářský, chemický, sklářský,papírenský a potravinářský průmysl. Realizujeme dodání plynův lahvích, svazcích a instalace zásobníků plynů. Dodávky a složeníplynů přizpůsobíme vašim požadavkům. Nabízíme speciální technologieALTOP TM , ALIX TM , SMARTOP TM , BIFOCAL TM , odborné poradenstvía související služby – SERVITRAX TM atd.Vyrábame a dodávame širokú škálu technických a špeciálnych plynovna zváranie a rezanie. Naše plyny a produkty dodávame aj preväčšinu priemyselných odvetví, ako napr. strojársky, elektrotechnický,oceliarsky, chemický, sklársky, papierenský a potravinárskypriemysel. Realizujeme dodávky plynov vo fľašiach, zväzkoch a inštaláciezásobníkov plynov. Dodávky a zloženie plynov prispôsobímevašim požiadavkám. Ponúkame špeciálne technológieALTOP TM , ALIX TM , SMARTOP TM , BIFOCAL TM , odborné poradenstvoa súvisiace služby – SERVITRAX TM atď.Výroba, predaj a distribúcia prídavných materiálov OERLIKON, zváracícha rezacích zariadení značiek OERLIKON a CEMONT. Predajplameňovej techniky AIR LIQUIDE WELDING a ochranných pomôcoka príslušenstva na zváranie WELDLINE. Dodávky investičnýchcelkov, automatizácie a robotov. Poradenstvo vo zváraní. Servisa údržba.Prodej hořáků pro svařování technologií MIG/MAG a TIG,plazmové svařování a řezání; drážkovacích hořáků a držákůelektrod. Systémy pro automatizované a robotizované svařování.Příslušenství svařovacích pracovišť, náhradní díly, servisa poradenství.Horáky na zváranie v ochrannej atmosfére MIG/MAG a TIG, na plazmovézváranie a rezanie. Drážkovacie horáky. Držiaky elektród.Systémy na automatizované a robotizované zváranie. Príslušenstvozváracích parcovísk, náhradné diely, servis a poradenstvo.Výrobce a dodavatel strojů pro svařování kovů elektrickým obloukemv ochranných atmosférách plynů, strojů pro dělení a svařováníplasmou a dalších technologií pro svařování. Výrobce plynovýchfiltrů.Predaj a distribúcia zváracích zariadení firmy ARO WELDINGTECHNOLOGIES S.A.S a ARO CONTROLS. Konštrukčné návrhya poradenstvo. Nákup a výroba dielov pre zváracie zariadenia firmyARO WELDING TECHNOLOGIES. Výroba pneumatických valcov.Servisná činnosť.Prodej a servis svařovacích robotů a automatů, prodej a servissvařovacích zdrojů pro sváření v ochranné atmosféře – MIG/MAG,svařovacích invertorů pro metodu MMA a TIG, zdrojů pro ruční řezáníplazmou, samostmívacích kukel SPEEDGLAS, přídavných drátůpro svařování. Poradenství v oblasti svařování.Poradenstvo, školenie a certifikácia, deštruktívne skúšky, nedeštruktívnakontrola, montážne práce, WPQR a WPS. Autorizovanýpartner LINCOLN ELECTRIC. Predaj prídavných materiálovna zváranie. Predaj a servis zváracích zdrojov, náhradných dielova príslušenstva zváracích zdrojov. Predaj ochranných pomôcokna zváranie.Návrh, predaj a distribúcia odsávacích a filtračných zariadenívlastnej výroby pre zváranie, rezanie a iné priemyselné aplikácie.Servisná činnosť. Poradenstvo.Návrh, predaj, distribúcia a autorizovaný servis zariadeníDonaldson na úpravu tlakového vzduchu pre plazmové a laserovérezanie a pre odprašovacie filtre. Návrh, predaj, distribúciaa autorizovaný servis zariadení Donaldson na chladenie vodypre zváranie – Chillery.Predaj zváracích strojov, odsávacích, filtračných zariadení a prídavnýchmateriálov pre všetky technológie zvárania ROZ, MIG, TIG,ZPT. Servis zváračiek, predaj príslušenstva zváracích pracovíska tiež OOPP pre zváračov.Výroba a dodávky jednotiek na odsávanie a filtráciu splodín vznikajúcichpri všetkých spôsoboch zvárania, rezania atď., pri trieskovomobrábaní kovov a spracovaní dreva. Bezplatné technické poradenstvopri navrhovaní riešenia odsávania a odsávacích jednotiek.246ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 8/2008

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!