Dr h c. prof Dr Ing. Ing ESSA Jozef Čabelka DrSc

SLUŽBY V NEDEŠTRUKTÍVNOM SKÚŠANÍ (NDT)ZVÁRANIE NÁS SPÁJANDT skúšanie zvarových spojov,odliatkov a výkovkov:- vizuálnou skúškou- kapilárnou skúškou- magnetickou práškovou skúškou- ultrazvukovou skúškou- skúškou prežiarenímLaboratórium NDTRačianska 71, 832 59, Bratislava 3tel.: +421/(0)2/492 46 382, +421/(0)915 751 723www.vuz.sk, bocovaa@vuz.sk, hrnciars@vuz.sk

PRÍHOVORProfesor Jozef Čabelka predstavoval typ človeka, ktorého nebolomožné prehliadnuť, počínajúc študentskými rokmi, keď dostalodporúčanie na štúdium do Paríža, pokračujúc rokmi praxena rôznych miestach, až po jeho účinkovanie ako pedagóga.Najmarkantnejšiu stopu zanechal po sebe práve vo Výskumnomústave zváračskom – dnes Výskumnom ústave zváračskom– Priemyselnom inštitúte SR, v ktorom jeho zásluhouvznikol priestor pre uplatnenie študentov, doktorandov i komplexnevzdelaných a erudovaných odborníkov na problematikuzvárania a podobných technológií.Ako učiteľ zase vštepoval svojim žiakom nielen prepotrebné vedomostia priestory, kde by ich mohli nadobúdať ešte za horúca,ale ukázal im neraz aj svoju ľudskú stránku a spôsob, akosa dajú riešiť aj zložité životné situácie.V tomto čísle časopisu Zváranie-Svařování, venovanom 100.výročiu narodenia profesora J. Čabelku, uvádzame strohé životopisnéúdaje, ale aj spomienky na vzácneho človeka a odborníka,akí sa nájdu len veľmi zriedkavo. Preto sa nám snáďaj v budúcnosti bude dariť napĺňať odkaz plný pracovitostia obrovského úsilia, talentu a oddanosti vede, aby Výskumnýústav zváračský – Priemyselný inštitút SR zostal naďalej vedúcimpredstaviteľom v oblasti zvárania na Slovensku, plnohodnotnýmčlenom medzinárodných inštitúcií, ku ktorým sa radíuž dlhé roky a vítaným riešiteľom výskumných projektov nielens celoeurópskou, ale aj svetovou pôsobnosťou.Budeme pokračovať vo Vašom odkaze, pán profesor ČabelkaIng. Peter Klamogenerálny riaditeľ VÚZ – PI SRZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 49

OBSAH■ PRÍHOVOR49 Ing. Peter Klamo, generálny riaditeľ VÚZ – PI SR50■ 100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKU51 100 rokov od narodenia prof. Jozefa Čabelku, nestora zváraniav Československu a zakladateľa Výskumného ústavuzváračského | MILAN TURŇA55 Prof Jozef Čabelka – zakladateľ Ústavu materiálov a mechanikystrojov SAV | KAROL IŽDINSKÝ – JAROSLAV JERZ59 Doc. Ing. Dušan Čabelka, PhD.: „Otec mal talent na prácus ľuďmi“ | KATARÍNA ČIEFOVÁ62 Stále živé spomienky. Spomínajú Ing. Milan Lipa, CSc.a Ing. Július Lombardini, CSc. | KATARÍNA ČIEFOVÁ65 Profesor Jozef Čabelka – stručný životopis65 Vedecké pocty a vyznamenania udelené profesorovi Čabelkovi■ ODBORNÉ ČLÁNKY67 Vývoj mikroštruktúry a návrh hodnotenia precipitačných zmienv oceli T14 vplyvom creepovej exploatácie | PETER ZIFČÁK –PETER BRZIAK75 Nové nástroje simulácie na vzdelávanie a školenie zváračskéhopersonálu | JOHN BIRGER STAV – ERIK ENGH79 Numerické simulace svařování – 2. část, průmyslové příklady| MAREK SLOVÁČEK – JOSEF TEJC■ AKCIE82 XXXVII. medzinárodná konferencia ZVÁRANIE 2009 | ALOJZJAJCAY86 Strojárska olympiáda 2010 – Mladí strojári súťažili | KATARÍNAČIEFOVÁ87 Fórum ZSVTS 2010 a ocenenie pracovníkov za rok 2009| REDAKCIA88 Schweissen & Schneiden 2009 v Essene | JOZEF ONDRUŠKA90 Medzinárodný strojársky veľtrh Nitra 2010 | KATARÍNA ČIEFOVÁ91 Valné zhromaždenie a voľby do orgánov Slovenskej zváračskejspoločnosti | REDAKCIA■ JUBILEÁ93 Ing. Viliam Ruža, CSc., osemdesiatpäťročný93 Doc. Ing. Jan Hakl, CSc., nestráca elán ani v sedemdesiatke■ NEWSLETTER95 Zváračský veľtrh v Essene 200996 Najlepší koordinátor zvárania 2008Projekty EWF3-4/201059. ročníkOdborný časopis so zameraním nazváranie, spájkovanie, lepenie, rezanie,striekanie, materiálové inžinierstvoa tepelné spracovanie, mechanickéa nedeštruktívne skúšanie materiálova zvarkov, zabezpečenie kvality,hygieny a bezpečnosti práce.Odborné články sú recenzované.Periodicita 12 čísel ročne.Evid. č. MK SR EV. 203/08VydávaVýskumný ústav zváračskýPriemyselný inštitút SRčlen medzinárodných organizáciíInternational Instituteof Welding (IIW)a European Federationfor Welding, Joiningand Cutting (EWF)Generálny riaditeľ: Ing. Peter KlamoŠéfredaktor: Ing. Tibor ZajícRedakčná rada:Predseda: prof. Ing. Pavol Juhás, DrSc.Podpredsedovia:prof. Ing. Jaroslav Koukal, CSc.;prof. Ing. Peter Grgač, CSc.Členovia: Ing. Jiří Brynda; Ing. Pavel Flégl;doc. Ing. Július Hudák, PhD.; Ing. Alojz Jajcay;doc. Ing. Karol Kálna, DrSc.; Ing. JúliusKrajčovič; Dr. Ing. Zdeněk Kuboň; Ing. OtakarLibra; doc. Ing. Vladimír Magula, PhD.; doc. Ing.Harold Mäsiar, PhD.; Ing. Ľuboš Mráz, PhD.; Ing.Miroslav Mucha, PhD.; doc. Ing. Jozef Pecha,PhD.; Ing. Gabriel Petőcz; Ing. Pavol Radič; doc.Ing. Pavol Sejč, PhD.; Dr. Ing. František SimančíkAdresa a kontakty na redakciu:Výskumný ústav zváračskýPriemyselný inštitút SRredakcia časopisu ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍRačianska 71, 832 59 Bratislava 3tel.: +421/(0)2/49 246 514, 49 246 475,49 246 300, fax: +421/(0)2/49 246 296e-mail: redakcia.zvarania@vuz.skhttp://www.vuz.skGrafická príprava:TYPOCON, s. r. o., Bratislavatel./fax: +421/(0)2/44 45 71 61Tlač: FIDAT, s. r. o., Bratislavatel./fax: +421/(0)2/45 258 463Distribúcia: VÚZ – PI SR, RIKAa Slovenská pošta, a. s.Objednávky časopisuprijíma VÚZ – PI SR, každá poštaa doručovatelia Slovenskej pošty.Objednávky do zahraničia vybavujeVÚZ – PI SR; Slovenská pošta, a. s.,Stredisko predplatného tlače,Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214,e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk;do ČR aj RIKA (Popradská 55,821 06 Bratislava 214) a VÚZ – PI SR.Cena dvojčísla: 4 €pre zahraničie: 4,20 € bez DPH, 5 € s DPHToto dvojčíslo vyšlo v júni 2010© VÚZ – PI SR, Bratislava 2010Za obsahovú správnosť inzerciezodpovedá jej objednávateľ

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKU100 rokov od narodenia prof. Jozefa Čabelku,nestora zvárania v Československua zakladateľa Výskumného ústavu zváračského>Dr. h. c., prof. Dr. Ing., Ing. ESSA JozefČabelka, DrSc.Vynikajúci odborník, vedec,vysokoškolský pedagóg a organizátorDr. h. c., prof. Dr. Ing., Ing.ESSA, Jozef Čabelka, DrSc., akademikSAV a člen korešpondentČSAV, sa narodil 15. februára 1910v mestečku Holíč na Záhorí. Neľahkámladosť po strate rodičov ho užv šestnástich rokoch naučila usilovnea tvrdo pracovať. Rodinné zázemiemu v tom čase v Holíči vytváralasestra Mária.Po absolvovaní základnej školyv Holíči úspešne ukončil v roku1928 Reálne gymnázium v Hodonínea nastúpil na Vysoké učení technickév Brne, kde absolvoval strojnéinžinierstvo konštrukčného smeru(1928), neskôr aj elektrotechnickýsilnoprúdový odbor (1932). Počasštúdia zanietene spolupracoval soznámymi odborníkmi z oblasti metalurgie,neskoršími profesormi KarlomRyskom a Františkom Píškom,ktorí ho odporučili do laboratóriaprof. Alberta Portevina v Paríži, metalurgasvetového mena, aby si rozšírilvedomosti z oblasti metalografiea zvárania. Po ročnej praxi nastúpilv Paríži na Vysokú školu zváračskú(École Supérieure de SoudageAutogène – ESSA), kde po úspešnomabsolvovaní dostal diplom Ing.ESSA (inžinier – zvárač).A. Leroy, Ing. EPCI., riaditeľ Zváračskéhoústavu (Institut de Soudure)a Vysokej školy zváračskej v Paríži,v článku „Zváranie, prameň novýchmetalurgických poznatkov“ uverejnenomv Zváračskom zborníkuz roku 1960, vydanom k 50. výročiunarodenia prof. J. Čabelku, píše: „...prof. Čabelka patril v rokoch 1936 –1937 k siedmemu ročníku absolventova spomienka na toto obdobie mioživuje v pamäti húževnatosť nášhožiaka v dennej práci, jeho vždy živúvedeckú zvedavosť a jeho presvedčenieo budúcnosti tejto ešte mladejtechniky v čase, keď zváranie, niez hľadiska technologického, ale vedeckého,viac problémov nanášaloako riešilo“. V závere článku uvádza:„... pociťujem hrdosť pri myšlienke,že úsilie, ktorým bolo predchnutéštúdium v Paríži a ktoré sa vo Francúzskutak osvedčilo, našlo dôstojnépokračovanie na dráhe zvolenejjedným z našich žiakov (J. Čabelka),aby položil základy k vzniku a rozvojutakého pozoruhodného ústavu,akým je Výskumný ústav zváračskýv Bratislave“.Po získaní praktických skúsenostív zahraničí, v závodoch Air-Liquidea Babcock-Wilcox, sa vrátil do Československaa nastúpil ako inžinierv Báňské a hutní společnosti v Bohumíne(Drátovna Bohumín), kde bolpoverený vybudovaním oddeleniana výrobu prídavných materiálov nazváranie kovov. Pre túto úlohu malIng. J. Čabelka odborné, technickéi osobné predpoklady (nazývali hoaj „prominentný expert zvárania“)a preto mu bola s podporou zamestnávateľaumožnená študijná cestado Švédska, kde pôsobil v laboratóriácha v závode firmy ESAB v Göteborgu,ako aj do Nemecka, kdeštudoval „kovoznalectvo“ a problematikuzvárania v Königshütte,Bismarckhütte a v Kruppových závodoch.V Kruppových závodochsme my, čerství absolventi Inžinierskehozváračského inštitútu, boliv roku 1967 na záver postgraduálnehoštúdia s prof. J. Čabelkom naodbornej exkurzii a z nášho prijatiabolo zrejmé, že si ho ešte stálenesmierne vážia. Niekoľkokrát malk odborným informáciám sprievodcovpoznámky, ako napríklad „... jaby som to takto nerobil, mám iné názoryna riešenie tohto technickéhoproblému“. Je známe, že Kruppovezávody patrili medzi tie, ktoré sa podeštrukciách lodí Liberty (lode USAdovážajúce počas II. svetovej vojnyzbrane a ďalšiu techniku do Európy)Cena The James F. Lincoln Arc WeldingFoundation udelená prof. J. Čabelkovi v roku1947 na Ohio State University za „... thescientific progress of Arc Welding inengineering design and practice” – vedeckýprogres oblúkového zvárania v navrhovanía inžinierskej praxiPrvé číslo časopisu Sváranie vydané v roku1951 (neskôr Zváranie a od roku 1993Zváranie-Svařování)ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 51

100 rokov od narodenia prof. Jozefa Čabelku, nestora zváraniav Československu a zakladateľa Výskumného ústavu zváračskéhopresvedčili na vlastných zváranýchkonštrukciách o pravdivosti Čabelkovejteórie zvariteľnosti mäkkýchkonštrukčných uhlíkových ocelí.Z obdobia činnosti J. Čabelku v Bohumínepochádzajú aj známe elektródyBH 60 a neskoršie PANCÉŘpre potreby armády. Koncom 30-tych rokov z obavy pred zabratímpohraničia Nemeckom bola výrobaz Bohumína premiestnená do bývalejtextilnej továrne firmy Henrych voVamberku.K plnému rozvoju výroby prídavnýchmateriálov na zváranie kovov došloaž v podniku Železárny Vamberk (od50-tych rokov do roku 1990 ŽelezárnyAntonína Zápotockého, dnesESAB Vamberk, s. r. o.), kde vybudovaljednu z najmodernejšie vybavenýchelektródovní na svete a preBáň skou a hutní společnost zaviedolnový druh výroby obalených elektródna zváranie ocelí a výrobu tavív(vtedy sa používal termín „tavidlá“)na tvrdé spájkovanie liatiny a neželeznýchkovov, najmä pre potrebyopravárenstva. Vtedajšie ŽelezárnyVamberk sa postupne stali najväčšímvýrobcom prídavných materiálovna zváranie v strednej Európea Ing. J. Čabelku poverili vedenímvýroby. Tu odskúšal aj hydraulickýlis na lisovanie obalov elektród firmyStroje slévárny J. Vltavského z Rakovníka.Svoje teoretické vedomosti v odborezvárania, získané v cudzine, vedelJ. Čabelka, ako prevádzkovýinžinier, vždy účelne aplikovať priDiplom a medaila GRAND PRIX udelenáodporovému zváraciemu lisu VÚS 1000 nasvetovej výstave EXPO´58 v Bruseliriešení problémov výroby a operatívnychvlastností prídavných materiálov.Ako materiálový odborník vedelzase aplikovať najhlbšie štúdiumotázok fyzikálno-metalurgickéhocharakteru, úzko súvisiacich s tepelnoukinetikou zváracieho procesu.Známy je jeho výrok na adresu výrobcov„...vy mi garantujete materiál(kov) a ja kvalitu zvárania“.V roku 1942 menovali J. Čabelku zamimoriadneho profesora a v roku1947 za riadneho profesora Slovenskejvysokej školy technickej(dnes Slovenská technická univerzita– STU) v Bratislave pre odbormechanickej technológie. TerajšiaFakulta elektrotechniky a informatikySTU ho v svojich análoch uvádzaaj ako dekana fakulty v rokoch 1946až 1947 (vtedy to bol „Odbor strojnéhoa elektrotechnického inžinierstva“).Ešte počas zamestnania voVamberku sa prof. J. Čabelka zaoberalvlastnou skúšobnou metódou,ktorou by mohol predísť problémommetalurgickej zvariteľnosti mäkkýchkonštrukčných uhlíkových ocelí. Zajeho vyriešenie získal v roku 1945doktorát technických vied a na medzinárodnejsúťaži v USA v novembri1947 na Ohio State Universityv Clevelande Lincolnovu cenu (TheJames F. Lincoln Arc Welding Foundation)za „... the scientific progressof Arc Welding in engineering designand practice“.V roku 1945 poverili J. Čabelku funkciounámestníka generálneho riaditeľaKovorobných a strojárskych závodovna Slovensku, ktorú zastávalaž do roku 1949. V tých rokoch nastalipriaznivé podmienky pre realizáciuplánov prof. J. Čabelku, ktorémal pripravené ako nutný predpokladpre technický a priemyselnýrozvoj štátu.Možnosti, ktoré poskytlo vtedajšiezriadenie, aby podporilo čo najintenzívnejšietechnický pokrok a rozvojpriemyslu (Zváračský sborník,roč. IX, 1960, č. 2), prof. J. Čabelkavyužil plnou mierou a položil spoľahlivézáklady pre rýchly rozvoj zváraniakomplexným vybavením ústavu,ktorý bude schopný riešiť akýkoľvekzváračský problém. Prof. J. Čabelkatak rozvinul svoju progresivitu s plnouzodpovednosťou pokrokovéhotechnika, ktorý správne chápe dôležitosťa nutnosť riešenia a vývoja novýchvýrobných metód. Jeho smelé,niekedy priam revolučné, myšlienkyznamenali často úplný zvrat v dovtedajšíchkonzervatívnych výrobnýchprocesoch. Hoci sa spočiatku kritizovali,ako nereálne a nesplniteľné,postupne sa predsa len uskutočnili.Oficiálny návrh na zriadenie Výskumnéhoústavu zváračského(VÚZ) formuloval prof. J. Čabelkauž 1. februára 1947 listom na Ministerstvopriemyslu v Prahe. Návrhsa opieral o odporúčanie Československéhozväzu pre zváraciutechniku, členmi ktorého boli okremprof. J. Čabelku ďalší vysokoškolskíprofesori František Píšek, FrantišekFaltus, Vojtěch Jareš, Zedník, LadislavCigánek a zástupcovia podnikovČeskoslovenské hutě, Československézávody kovodělnéa strojné a Oblastné riaditeľstvo KovopriemysluBratislava. Funkcie zriaďovateľaVÚZ sa ujali Československéhutě a Československé závodykovodělné a strojné. Zbor povereníkovna svojom 43. zasadnutí, 4.mája 1948, zmenil svoje rozhodnutiez decembra 1946 a odsúhlasil,aby sa VÚZ zriadil ako ústav celoštátny.V prvý decembrový deň roku1949 prišlo k oficiálnemu prevzatiudovtedajšieho majetku VÚZ Českoslovenkýmihutěmi od Povereníctvapriemyslu a obchodu. Za Československéhutě protokol podpísalipoverení štatutárni predstaviteliaprofesori SVŠT Bratislava Jozef Čabelkaa Ondrej Puchner.V roku 1949 prof. J. Čabelka začínabudovať areál a vybavenie Výskumnéhoústavu zváračskéhov Bratislave, na projektovaní a výstavbektorého sa podieľali predo-52 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKUKolektív pracovníkov VÚZ odmenený štátnoucenou za vývoj lisu – sediaci zľava: J. Rajniak,J. Čabelka, M. Vltavský, stojaci zľava: J. Pravda,S. Valovič, V. Bystrický, J. Páleník, J. Slovákvšetkým Hutný projekt Bratislavaa Priemstav Bratislava.V roku 1952 VÚZ prebral zodpovednosťza výchovu odborníkov nazváranie – prof. J. Čabelka pôsobilv tej dobe ako riaditeľ VÚZ a súčasneako vedúci Katedry mechanickejtechnológie (založenej v roku 1950transformáciou Ústavu mechanickejtechnológie) na Strojníckej fakulteSVŠT – čo vytváralo priaznivé podmienkyna všestrannú pedagogickúa vedecko-výskumnú spoluprácuústavu a vysokej školy. Katedramala v určitom období takmer stozamestnancov a bola vlastne menšímvýskumným ústavom, ktorý bolschopný veľmi pružne reagovať napožiadavky priemyslu a kvalitneriešiť zadané technické problémy.Po vzniku Strojárskotechnologickejfakulty SVŠT (v súčasnosti Materiálovotechnologickáfakulta STU)v Trnave v roku 1986, pokračovalaspolupráca s VÚZ Bratislava predovšetkýmprostredníctvom novovzniknutých samostatných katedierzvárania, zlievania, tvárnenia a materiálov.Okrem založenia a vybudovaniaVÚZ položil prof. J. Čabelka základyaj terajšiemu Ústavu materiálova mechaniky strojov SAV v Bratislave(ÚMMS, pôvodne Ústav kovovýchmateriálov, jeho riaditeľom bolv rokoch 1953 – 1978). Vybudoval ajpavilón v súčasnosti pomenovanýpo ňom a patriaci SjF STU na Pionierskejul. v Bratislave. Nové budovyÚMMS SAV a SjF STU architektonickyúplne zapadli do komplexuVÚZ Bratislava.Kolektív pracovníkov Katedry fyzikálnej metalurgie, zvárania a zlievania Strojníckej fakulty SVŠT naoslave 65. výročia narodenia prof. Jozefa ČabelkuČestný doktorát Technische Hochschule Otovon Guericke v Magdeburgu udelený prof.J. Čabelkovi v roku 1958Prof. J. Čabelka (v určitom obdobísa častejšie používal vedecký titulakademik) založil už v roku 1949špecializované nadstavbové štúdiumna výchovu inžinierov – zváračovpri SVŠT Bratislava. Išlo o vôbecprvé postgraduálne štúdium v Československu.Postupne sa nazývaloInžiniersky zváračský náukobeh,Inžiniersky zváračský inštitút a nakoniecPostgraduálne štúdium zvárania.Okrem toho zásluhou prof. J.Čabelku vznikli aj ďalšie nadstavbovéštúdiá, ako Postgraduálne štúdiumfyziky kovov a Postgraduálneštúdium tvárnenia. Budovu SjF STUna Pionierskej ul. v Bratislave koncipovaltak, aby sa tam mohli ubytovaťaj študenti a doktorandi (v tom časesa nazývali ašpiranti) týchto postgraduálnychštúdií. Ich absolventisa žiaľ z univerzít i technickej praxetak v SR, ako aj ČR vytrácajú (najmäz dôvodov vyššieho veku) a ichnáhrada môže byť zložitým spoločenskýmproblémom.Koncom roka 1951 založil prof. J. Čabelkaodborný časopis Sváranie (neskôrnazvaný Zváranie a od roku1993 Zváranie-Svařování), ako časopisčeských a slovenských zváračskýchodborníkov, so značným podielomaj zahraničných príspevkov.V roku 1962 boli na návrh prof. J. Čabelkuv rámci Medzinárodnej zváračskejkonferencie na zámku v Smoleniciachpoložené základy prvéhoMedzinárodného študentského kolokviazvárania na svete. Neskôrv rámci neho vznikol Koordinačnývýbor pre výchovu inžinierov zváračovRVHP. Za posledného predsedutohto výboru zvolili účastníci kolok-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 53

100 rokov od narodenia prof. Jozefa Čabelku, nestora zváraniav Československu a zakladateľa Výskumného ústavu zváračskéhoŠtátne vyznamenanie Rad Ľudovíta ŠtúraI. triedy, zapožičané prof. J. Čabelkoviin memoriam prezidentom SR MichalomKováčom v roku 1997via konaného v Magdeburgu v roku1990, vedúceho Československejdelegácie, prof. Milana Turňu – poslednéhoašpiranta prof. J. Čabelku.Uvedeného kolokvia sa v tom časev rámci československej delegáciezúčastnil aj terajší dekan MtF STUprof. Oliver Moravčík.Výskumný ústav zváračský patril medziabsolútnu európsku špičku v oblastizvárania a Európa dominovalav tomto odbore aj vo svete. Ústav sav roku 1956 stal členom celosvetovejzváračskej inštitúcie InternationalInstitute of Welding / InternationalInstitite de Soudure (IIW / IIS – Medzinárodnýzváračský inštitút, ktorýniekoľko desaťročí používal angličtinua francúzštinu ako rokovací jazyka tiež názov v obidvoch jazykoch –dnes len IIW), a to ako predstaviteľza Československo. Vo VÚZ Bratislava,v spolupráci najmä so SVŠT Bratislava,ale aj s inými vysokými školamitechnického zamerania (dnesuniverzitami) a podnikmi v Československu,vyrástli vynikajúce osobnostivedy a techniky. Dosiahli sa pozoruhodnévýsledky v oblasti výskumua vývoja materiálov, technológie zváraniaa príbuzných procesov, vývojazváracích strojov a zariadení, prídavnýchmateriálov. V roku 1958 (v časeukončenia výstavby areálu ústavupodľa základného projektu) získalústav GRAND PRIX na svetovej výstaveEXPO´58 v Bruseli za odporovýzvárací lis VÚS 1000, ktoréhohlavným konštruktérom bol Ing. MilanVltavský.Z hľadiska dlhoročného svetovéhouznania VÚZ treba ešte spomenúť,že Ing. Ján Škriniar, CSc. (riaditeľVÚZ v rokoch 1968 až 1987) sa, akojediný z predstaviteľov technickejobce v rámci štátov RVHP (t. j. bývaléhovýchodného bloku), stal prezidentomIIW. Ďalší pracovníci ústavuboli v rôznom období významnýmifunkcionármi odborných komisií,študijných skupín a výborov IIW.V roku 1987 bol prijatý štatút Medailyakademika Čabelku, najvyššiehovyznamenania udeľovaného domácimaj zahraničným zváračským odborníkomza vynikajúce výsledky vozváraní. Udeľuje ju generálny riaditeľVÚZ – PI SR a predseda Slovenskejzváračskej spoločnosti. Doterazbolo touto medailou ocenených 96odborníkov, medzi nimi napr. akademikB. E. Paton, riaditeľ Institutuelektrosvarki im. E. O. Patona v Kyjeve;Prof. Dr. Fukuhisa Matsuda, NaoyaUniversity, Japonsko; John Bernardvan den Brug, NIL, Holandsko;Prof. Ing. Peter Seyfahrt, SLV Rostock,SRN; Dr. Bertil Pekkari, ESABAB, Götenborg, Švédsko, nedávnyprezident IIW; Prof. Ing. Tibor Konkoly,DrSc., TU Budapešť a Ing. TimJessop, Spojené kráľovstvo, súčasnýprezident EWF.Úspešné riešenie rôznych zváračskýcha metalurgických problémovvlastnou cestou prinieslo prof. J. Čabelkoviv celom technickom sveteuznanie a vynikajúcu povesť. Za jehomimoriadne pracovné úspechy hovyznamenali mnohé domáce i zahraničnéinštitúcie, univerzity a vedeckéakadémie (okrem ceny Lincoln WeldingFoundation to boli napr. pamätnémedaily Akademie der Wissenschaftender DDR, Technische HochschuleOto von Guericke v Magdeburgu,Českého vysokého učení technickéhov Prahe; Vysokého učení technickéhov Brne, Institutu K. M. Kalininav Leningrade).Bol ocenený aj najvyššími štátnymivyznamenaniami – napr. v roku 1952Štátnou cenou ČSR, 1959 Vyznamenanímza vynikajúcu prácu, v roku1980 Radom práce ČSSR a v roku1996 mu prezident SR Michal Kováčzapožičal štátne vyznamenanie RadĽudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.Prof. J. Čabelka sa zaradil medzipedagógov s rozsiahlou publikačnoučinnosťou a stal sa vedcoma výskumníkom s pozoruhodnýmiprogresívnymi myšlienkami, ktorémali ďalekosiahly význam pre modernéhutníctvo a strojárstvo. Jeautorom a spoluautorom mnohýchknižných publikácií a článkov v odbornýchčasopisoch (napr. z oblastináuky o materiáloch, zvariteľnosti,strojárskych technológií, niektoréboli vydané aj v zahraničí) a rad vysokoškolskýchučebníc. Výsledkysvojich prác si prof. J. Čabelka nenechávallen pre seba, ale usilovalsa o ich rozširovanie medzi mladýmitechnikmi a celou technickou verejnosťou.V plnej miere sa preto zasadzovalza organizovanie kongresova konferencií, vydávanie odbornýchzváračských časopisov a odbornejliteratúry, za čo mu aj po rokochpatrí úcta a uznanie. Bol skutočnouosobnosťou, ktorú by sme si malitrvale patrične vážiť a pripomínať.História zvárania čoraz častejšievolá po dôkladnom spracovaní, abyskutočné osobnosti z oblastizvárania poznala aj mladšiagenerácia.

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKUProf. Jozef Čabelka – zakladateľ Ústavumateriálov a mechaniky strojov SAVAj keď prof. J. Čabelku poznámepredovšetkým ako profe->sora Slovenskej vysokej školy technickeja zakladateľa VýskumnéhoProf. Ing. ESSA. Dr. tech. Dr.h.c. Jozef Čabelka,DrSc. vo svojej pracovni v Ústave kovovýchmateriálov SAVústavu zváračského v Bratislave,jeho osobnosť zanechala významnývplyv aj na formovaní Slovenskejakadémie vied. Prof. J. Čabelka založilv roku 1953 tzv. Laboratóriumpre strojnícku a hutnícku technológiuSAV, neskorší Ústav fyziky kovovSAV a od roku 1968 Ústav kovovýchmateriálov SAV. Ten sa potom v roku1980 zlúčil s Ústavom mechanikystrojov SAV, a tak vznikol dnešnýÚstav materiálov a mechaniky strojovSAV (ÚMMS SAV).VizionárProf. J. Čabelka tak v jednej lokalitea na malom priestore spojil základnýa aplikovaný výskum bezprostrednenapojený na vysokoškolské vzdelávanie.Realizoval tak s predstihomdesaťročí v oblasti vývoja kovovýchmateriálov koncept, ktorý sa v mnohýchvedných oblastiach stále ibahľadá. Produktom tohto konceptuFúzny reaktor ITER a kompozitný materiál jehodivertora s medenou matricou vystužený kontinuálnymiwolfrámovými vláknami vyvinutý naÚMMS SAV v rámci integrovaného projektu6. RP EÚ ExtreMatKompozit Al-B vyvinutý v ÚMMS SAVbola výchova niekoľkých generáciíodborníkov, ktorí následne prinieslia stále prinášajú do oblasti fyzikálnejmetalurgie, zvárania a zlievaniadôležité impulzy, s významným dopadomna rozvoj vedy i priemyslunielen v rámci bývalého Československa,resp. dnešného Slovenska,ale aj pre projekty celoeurópskehovýznamu. Dnes môžeme bezpochybyvidieť v prof. J. Čabelkovi ozajstnéhovizionára vedy, ktorý vo viacerýchsmeroch predbehol svojudobu. Mal výnimočný dar hľadieť dobudúcnosti a vycítiť oblasti a problémy,riešenie ktorých prinesie spoločnostia samotnej vede skutočnýprospech. Bola to nielen rodiacasa oblasť zvárania, ktorá sa stávalajednou z prevratných oblastí technologickéhopokroku, ale aj právevznikajúca oblasť výskumu kompozitnýchmateriálov. Prvou z nich nasmerovalčinnosť Výskumného ústavuzváračského a tú druhú urobilpredmetom záujmu a inšpirácie pracovníkovSAV. Prof. J. Čabelka bolnepochybne technológ par excellence.Bola to práve táto hodnotováorientácia, ktorá stála na počiatkuväčšiny úspechov, ktoré dosiahol.Pevné presvedčenie, že materiál jepotrebné najprv vyrobiť v dostatočnommnožstve a kvalite a až potomho možno podrobiť ozajstnému vedeckémuskúmaniu, stálo pri zrodeviacerých technológií, ktoré opäťpredbehli dobu a ešte i dnes ich využívamepri vedeckej práci a riešeníeurópskych projektov.Technológiepre raketoplányV počiatkoch dnešného ÚMMS SAVstál prof. J. Čabelka pri zrode technológiedifúzneho spájania, ktorou sapodarilo pripraviť viaceré typy kompozitnýchmateriálov spevnenýchkontinuálnymi vláknami. Bol to najmäkompozitný materiál s kovovoumatricou spevnenou volfrámovýmidrôtmi, ktorý dnes zažíva ozajstnúrenesanciu ako materiál s vysokouštruktúrnou stabilitou a nízkym koeficientomrozťažnosti a je vážnymkandidátom na stavbu fúznych reaktorovnajnovšej generácie. Uvedenýkompozit sa stal súčasťou riešeniaintegrovaného projektu 6. RP EÚExtreMat „Materials for Extreme Environments“a zohral v ňom jednuz kľúčových úloh. ÚMMS SAV v rámciprojektu plnil úlohu koordinátorajedného zo štyroch subprojektov,v rámci ktorého spolupracoval s takýmipartnermi ako Siemens AG,Mníchov (Nemecko); Max Planck Institutefor Plasma Physics, GarchingTechnológia plazmového striekania a príklady aplikácií: biokompatibilný povlak titánového zubného implantátu a oteruvzdorné keramické povlakysúčiastok textilných strojovZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 55

Prof. Jozef Čabelka – zakladateľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV(Nemecko); Swiss Federal Laboratoriesfor Materials Research and TestingEMPA, Thun (Švajčiarsko) a ďalšími13 partnerskými inštitúciami zošiestich európskych krajín. Technológiadifúzneho spájania našlaďalej uplatnenie pri príprave kompozitus hliníkovou matricou spevnenoubórovými vláknami. V časeprísneho technologického embargaa spustenej železnej opony takv ÚMMS SAV vznikal materiál s mernouhmotnosťou hliníka, s pevnosťouprevyšujúcou 1400 MPa a modulompružnosti 260 GPa. Bol to tenmateriál, ktorý Američania použilina výrobu rámov pre svoju flotilu raketoplánov.V súvislosti s prípravoukompozitných materiálov difúznymspájaním sa osvedčila progresívnatechnológia plazmového striekania,ktorá slúžila na prípravu kompozitnýchmonovrstiev a kompozitnýchgradientných povlakov. Jej zavedenieďalej znamenalo významný pokrokaj v ochrane súčiastok predúčinkami vysokej teploty, zvýšenieodolnosti voči abrázii, renováciiopotrebovaných plôch a vytváraniebiokompatibilných vrstiev na aplikáciuzubných implantátov.Ďalšou technológiou bolo rozvinutiemetód a postupov práškovej metalurgie,základom ktorých bola kúpaizostatického lisu Quintus fy ASEA.Toto unikátne zariadenie (je v spoločnomužívaní ÚMMS SAV a MtFSTU v Trnave) je v prevádzke dodnes.Pomocou izostatického lisovania sariešili tak významné projekty akonapr. vývoj novej generácie nástrojovýchocelí v spolupráci s Technickouuniverzitou vo Viedni a spoločnosťouBöhler Uddeholm KG, vývojUsmernená kryštalizácia intermetalických zliatin – štruktúra intermetalickej zliatiny Ni3Al a turbínoválopatka vyrobená usmernenou kryštalizáciouPrvá veľkosériová aplikácia penového hliníka na svete. Ročne sa vyrobí technológiou vyvinutou naÚMMS SAV až 200 000 ks absorpčných členov slúžiacich na ochranu posádky pred zadnýmnárazom, ktoré sa v Bratislave montujú do luxusných vozidiel Audi Q7Výstuha dutého hliníkového rámu športového kabrioletu Ferrari z penového hliníka vyvinutá v ÚMMSSAV vyrábaná v sériovosti 6 000 ks ročnečasticového kompozitu Cu-W s gradientnouštruktúrou v rámci projektuExtreMat a mnohé ďalšie.Od železničných vozňovpo kabrioletyPrášková metalurgia sa stala základomaj pre oblasť výskumu a prípravykovových pien, v ktorej ÚMMSSAV zaujíma popredné miesto vosvete. Ústav sa v tejto oblasti presadilnajmä vďaka úspešnému vývojusvetovo unikátnej technológie výrobypenového hliníka spevňovanímpráškovo-metalurgicky vyrobenéhopolotovaru. V rámci spolupráce sosvojimi priemyselnými partnermi sav posledných rokoch podarilo pracovníkomústavu zaviesť veľkosériovúvýrobu viacerých inovovanýchvýrobkov z penového hliníka, akýmisú napr. deformačné členy zostavynárazníka železničných vozňov, výstuhyrámov športových kabrioletovFerrari, absorpčné členy slúžiace naochranu posádky pred zadným nárazommontované do luxusných vozidielAudi Q7 a mnohé ďalšie. Spomínanýnárazník sa považuje zaprvú sériovou aplikáciu penovéhohliníka v železničných vagónoch nasvete a ústav za ňu získal prestížneocenenie Ministerstva hospodárstvaSR „Inovatívny čin roka 2007“.Z ďalších potenciálnych aplikáciípenového hliníka sa v súčasnostijavia najperspektívnejšie predovšetkýmunikátne výhrevné a chladiacepanely využívajúce penovýhliník ako veľmi efektívny výmenníktepla. V roku 2007 bol ústavu udelenýeurópsky patent na technológiuich výroby (EP1611262). V súčasnostiústav rieši projekt financovanýagentúrou APVV, ktorý je zameranýna vývoj panelu na stropné chladeniea stenové vykurovanie interiéru.Základom vyvíjaného inovatívnehoriešenia je použitie penového hliníka,v ktorom je integrovaná medenárúrka slúžiaca na rozvádzanie vykurovacieho/chladiacehomédia. Penovýhliník v stenových a stropnýchpaneloch, v kombinácii s tenkouvrstvou omietky, je svetovo unikátnymriešením. Rovnomernosť rozloženiateploty v paneli, zvýšenie jehoplošného sálavého výkonu a značnéskrátenie reakčného času pri zmeneteploty média sú prednosti, ktoré sažiadnym z doterajších technickýchriešení dosiahnuť nedali.Ďalšou oblasťou je príprava kompozitovpripravených z práškovýchzmesí hliníka a spevňujúcej fázyprietlačným lisovaním za tepla. Tátotechnológia umožňuje lisovať profilyz rôznych nekonvenčných hliníkovýchzliatin, kompozitov ale aj56 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKUDeformačné členy zostavy nárazníka železničných vozňov z penového hliníka, krúžok slúžiaci na nastavovanie polohy vačkového hriadeľa motorov BMWa elektrické klzné kontakty trolejbusov – príklady úspešných aplikácií progresívnych materiálov vyvinutých v ÚMMS SAVz hliníkových odpadov, ktoré sa zoštandardne odlievaných polotovarovlisovať nedajú. Najvýznamnejšímpredstaviteľom týchto materiálov,ktoré našli významné praktickéuplatnenie, je materiál na statorovýkrúžok slúžiaci na nastavovaniepolohy vačkového hriadeľa automobilovéhomotora BMW. Priemyselnávýroba tohto materiálu vyvinutéhov ÚMMS SAV v sériovosti900 tisíc kusov statorových krúžkovročne bola zavedená v spoločnostiSapa Profily a.s. v Žiari nadHronom.Významné využitie našla práškovámetalurgia aj pri kompaktovanírýchlostuhnutých častíc hliníkovýchzliatin a ultrajemnýchhliníkových práškov. Týmito technikamije možné pripraviť materiáls vynikajúcimi mechanickýmivlastnosťami. Aj pri dlhodobej expozíciina teplote 300 °C reprodukovateľnedosahujú pevnosti nad250 MPa, čím viac ako dvojnásobneprevyšujú možnosti súčasnýchhliníkových zliatin. V danej oblastisa ÚMMS SAV stal zodpovednýmriešiteľom projektu 6. RP EÚ v rámcischémy MNT-ERANET s názvomHIGHTEMAL „Nanoštruktúrne hliníkovéprofily určené pre vysokoteplotnéaplikácie“, na riešení ktoréhospolupracuje s Fyzikálnymústavom SAV, spoločnosťou SapaProfily a. s. Žiar nad Hronom, s TUvo Viedni a rakúskou spoločnosťouNMD GmbH, St. Pantaleon.Infiltrované grafityMimoriadne úspešným konceptomna prípravu kompozitov sa od počiatkustala technológia tlakovej infiltrácie.V priebehu rokov sa ukázalo,že ju možno využiť na prípravucelého radu unikátnych materiálov,ktoré nachádzajú cestu k spotrebiteľovi.Medzi najznámejšie patriagrafity infiltrované meďou a antimónom,ktoré sa používajú ako klznékontakty na trolejové vedeniaVýhrevný/chladiaci panel vyvinutý v ÚMMS SAV využívajúci penový hliník ako veľmi efektívnyvýmenník tepla. Na spodných obrázkoch je porovnanie rozloženia teploty v inovovanom chladiacompaneli vyrobenom z penového hliníka (vľavo) a v štandardnom sadrokartónovom paneli sintegrovanou rúrkou slúžiacou na rozvádzanie chladiaceho média (vpravo)ÚMMS SAV v 80-tych rokoch vyvinul unikátnu technológiu tlakovej infiltrácie za účelom výrobynových kompozitných materiálovZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 57

Prof. Jozef Čabelka – zakladateľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAVVysokotlakové autoklávy slúžiace na tlakovú infiltráciu pórovitých materiálov kovovou taveninou:vľavo – autokláv postavený v 80-tych rokoch v experimentálnej hale ÚMMS SAV na Patrónke avpravo – autokláv určený na veľkosériovú výrobu nových typov klzných, meďou impregnovaných,uhlíkových kontaktov na zbernice elektrického prúdu elektrických lokomotív, električiek a trolejbusovvyrobený na zákazku spoločnosti Elektrokarbon a. s. Topoľčany v roku 2008a upchávky rotujúcich hriadeľov.ÚMMS SAV vyrobil a dodal svojmupartnerovi Elektrokarbon a. s. Topoľčanyunikátne technologické zariadenieurčené na výrobu novýchtypov klzných, meďou impregnovaných,uhlíkových kontaktov nazbernice elektrického prúdu elektrickýchlokomotív, električiek a trolejbusovs max. rozmermi 1 350mm x 60 mm x 55 mm. Ide o jedinézariadenie svojho druhu na svetea poskytuje slovenskému výrobcovivýznamný technologický náskokpred konkurenciou.Technológia tlakovej infiltrácie saosvedčila aj pri príprave kompozitus medenou matricou spevnenouvysokomodulovými uhlíkovými vláknami.Uvedený materiál vyniká kombináciouvysokej tepelnej vodivosti(takmer dvojnásobok v porovnanís čistou meďou) a extrémne nízkehokoeficientu teplotnej dĺžkovej rozťažnosti(1 x 10-6 K -1 ), ktorá ho predurčujeako chladič na aplikácie výkonovejelektrotechniky.Výnimočnou aplikáciou je projektriešený spoločne so švédskym partneromzameraný na prípravu keramickýchplatní infiltrovaných olovom,ktoré nachádzajú uplatneniepri vývoji nových typov akumulátorovpre automobilový priemysel.V rámci tejto spolupráce sa vyrobilia úspešne otestovali v reálnych prevádzkovýchpodmienkach prototypynových akumulátorov do elektromobilov,ktoré obsahujú veľmitenké kovokeramické anódy vyrobenétechnológiou infiltrácie. V súčasnostiústav zabezpečuje výrobukompozitných anód a vyvinutá technológiasa adaptuje za účelom zavedeniaveľkosériovej výroby anódv rozsahu až niekoľkých miliónovkusov ročne.Táto technológia sa stala taktiež základompre dva projekty 7. RP EÚ.V projekte SILTRANS “Micro andNanocrystalline Silicide – RefractoryMetals FGM for Materials Innovationin Transport Applications” s rozpočtom4,28 mil. EUR je ÚMMS SAV koordinátorom.V rámci projektu chcespolu s ďalšími 7 významnými partnerminapr. EADS, TUW, EPFL, IFAMprispieť k vývoju materiálu na vysokoteplotnéaplikácie na báze silicidovťažko taviteľných kovov. Pracovnáoblasť nového materiálu by malabyť 100 – 150 °C nad možnou hornouteplotou využitia niklových superzliatin.V projekte MATRANS „Micro andNanocrystalline Functionally GradedMaterials for Transport Applications”je ÚMMS SAV spoluriešiteľskou organizáciou,ktorá má na starosti prípravusúčiastok z kompozitu Cu-Al 2O 3tlakovou infiltráciou.InšpirátorMorfológia silicidu MoSi2 vyvíjaného v rámciprojektu 7. RP EÚ SILTRANS, ktorý ÚMMS SAVkoordinujeNemenej významnou technológiou,vznik ktorej inšpiroval prof.J. Čabelka, je usmernená kryštalizácia.Táto umožnila vstup ústavudo oblasti niklových superzliatina intermetalických zliatin. Skúsenostizískané v uvedených oblastiachumožnili ústavu etablovať saako pracovisko európskeho významu,výsledkom čoho bola účasťna riešení integrovaného projektu6 RP EÚ IMPRESS „IntermetallicMaterials Processing in Relationto Earth and Space Solidification”,v ktorom ústav koordinoval činnosťpracovnej skupiny „Fundamentalsof Solidification of Intermetallicsfor Turbine Blade Applications”.ÚMMS SAV v súčasnosti budujevýznamné partnerské vzťahy a vytváraspoločné projekty s významnýmispoločnosťami energetickéhosektora na Slovensku.Vďaka vybudovaným základom jednes ÚMMS SAV významnou a váženouvedeckou inštitúciou nielenna Slovensku, ale aj v zahraničí. Jevedúcou organizáciou Centra excelenciena výskum a vývoj konštrukčnýchkompozitných materiálov prestrojárske, stavebné a medicínskeaplikácie, v ktorom je združených6 významných výskumných organizáciíz bratislavského kraja. Ďalejje členom centra excelencie prenanoštruktúrne materiály NANO-SMART. Svoju budúcnosť vidí najmäv spolupráci s domácou podnikateľskousférou. Za tým účelom budujes použitím prostriedkov zo štrukturálnychfondov detašované pracoviskov Žiari nad Hronom, ktoré máambíciu stať sa centrom transferupoznatkov a technológie pre spracovateľovhliníka v tomto regióne.Veľmi úspešný koncept rozvoja ústavuumožnil vyrásť významnej generáciislovenských odborníkov, ktorí sizískali uznanie v rámci Európy a SevernejAmeriky. Išlo najmä o A. Havaldu,F. Králika, A. Schweighoffera,S. Kúdelu, L. Táborského, P. Šeba,K. Kováčovú, J. Ivana, D. Matejkua A. Polakoviča.Dielo prof. J. Čabelku prináša aj súčasnejspoločnosti dôležité posolstvo.Je ním skúsenosť, že dôslednýmvyužitím získaných poznatkova skúseností je možné výrazne zlepšiťvlastnosti konvenčných materiálova tým im dodať významnú pridanúhodnotu. Ich cena sa pritomzmnohonásobí a to vďaka jedinémuvkladu, ktorým je poznanie. Cena kilogramuhliníka je asi 1 EURO; pokiaľsa predá ako penový hliník, ktorýneobsahuje nič viac len vzduch takjeho kilogramová cena vzrastie na 30EURO. To je nepochybne cesta prednešné Slovensko. O tom, žesa to dá, sa na ÚMMS SAV

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKUDoc. Ing. Dušan Čabelka, PhD.„Otec mal talent na prácu s ľuďmi“Dnes vnímame štúdium v zahraničí, alebo aspoňkrátky semestrálny pobyt počas vysokej školy na zahraničnejuniverzite, takmer ako samozrejmosť, Vášotec postgraduálne študoval na renomovanej parížskejuniverzite, kde by mu iste boli radi poskytli vynikajúcezázemie pre ďalšiu prácu. On sa však napriektomu rozhodol vrátiť a žiť naďalej v Československu.Netúžil zostať „vonku“?Prakticky ani nie, pretože všetko, čo robil, robil práve preČeskoslovensko. Koniec koncov už ako mladý muž pôsobilnajprv ako mimoriadny a neskôr ako riadny profesorna dnešnej Slovenskej technickej univerzite (vtedyešte Slovenskej vysokej škole technickej), na ktorejsa stal už šesť rokov po jej založení, v roku 1937, prednostomÚstavu mechanickej technológie na Odborestrojného a elektrotechnického inžinierstva SVŠT (dnesStrojárska fakulta STU, pozn. red.). Pričom je potrebnépodotknúť, že v tom čase žil a pracoval v Čechách, v Bohumínea neskôr vo Vamberku.Mal len 29 rokov, keď vypukla 2. svetová vojna, nezľakolsa ani vtedy a doslova Nemcom spred nosauchmatol plány na najnovší druh tanku...Ako expert dosť často chodieval do plzenskej Škodovky,kde sa dostal ku kompletnej dokumentácii najmodernejšíchnemeckých tankov Tiger. S pomocou brata ich cezIstanbul prepašoval do Londýna a prijatie dokumentáciebolo potvrdené cez rádio BBC pod krycím menom „Tichávoda“. Za bývalého režimu sa však k týmto kontaktomnemohol priznávať.Ako si Váš otec spätne spomínal na pašovanie týchtoplánov? Určite to nebola žiadna hračka celú vec naplánovať,nieto ešte zrealizovať...On si bol vedomý toho, že treba pomáhať republike. Existujúvšak aj takí ľudia, ktorí ho označujú za kolaboranta,Doc. Ing. Dušan Čabelka, PhD.Profesor Čabelka patril k tým zriedkavým ľuďom,>ktorí napriek tomu, že v živote dosiahli veľké úspechy,nikdy nezabúdali na tých, ktorým šťastie až tak neprialo.Kvôli dobe, v akej žil, však aj on zakúsil mnohé príkoria.Úctu k nemu ale určite vzbudí aj fakt, že ani vtedysa nevzdal a neodišiel do zahraničia, kde by mu po profesijnejstránke bolo možno, alebo takmer určite, lepšie.Mohol to spraviť, ale rozhodol sa zostať a vďaka nemustojí aj dnešný Výskumný ústav zváračský – Priemyselnýinštitút SR. O jeho zakladateľovi sme sa porozprávalis jeho synom, doc. Ing. Dušanom Čabelkom, PhD.Aká spomienka sa Vám vynorí v hlave, keď začujetemeno Vášho otca?To je dosť ťažké povedať, pretože v práci trávil veľmi veľačasu, takže v podstate práve tá jeho časová zaneprázdnenosťsa objaví ako prvá. Ale otec pre mňa ostane vždystarostlivým otcom, ktorý chcel pre rodinu len to najlepšie.Váš otec stratil rodičov, keď mal len 16 rokov, napriektomu dokázal v živote veľa. Húževnatosť a možno ažzaťatosť mal teda v povahe?On bol skôr tvrdohlavý, čo si zaumienil, to i presadil a držalsa hesla: „keď ma vyhodia dverami, vrátim sa cezokno“.Doc. Ing. Dušan Čabelka, PhD.Narodil sa 2. apríla v roku 1940 v Rychnove nad Kněžnouv Českej republike, kde vtedy pracoval jeho otec. Po oslobodenísa presťahovali do Bratislavy, kde absolvoval po základnejškole Priemyselnú školu strojnícku a po jej úspešnomukončení navštevoval v rokoch 1958 – 1963 Strojnícku fakultuVysokej školy technickej. V roku 1964 absolvoval postgraduálneštúdium fyziky kovov a súčasne pracoval v rokoch1964 – 1977 v Elektrotechnickom ústave SAV, kde ako samostatnývedecký pracovník riešil problematiku supravodivýchmateriálov na báze Nb 3Sn. V rokoch 1966 – 1969 získalnajprv jednoročné štipendium do Veľkej Británie na ImperialCollege a na základe dosiahnutých výsledkov (M. Phil.)mu Atómová komisia vo Veľkej Británii udelila štipendiumna ďalšie dva roky s cieľom ukončiť štúdium supravodivýchmateriálov získaním titulu PhD. Žiaľ mesiac pred obhájenímdiplomovej práce ho po obsadení republiky vojskami Varšavskejzmluvy odvolali okamžite domov a napriek sľubomo možnosti obhájenia diplomovej práce na Imperial Collegemu návrat do Veľkej Británie nepovolili. Prácu mohol obhájiťaž v roku 1970 v Brne. V roku 1976 prešiel do Ústavu kovovýchmateriálov SAV (dnes Ústav materiálov a mechanikystrojov), kde sa venoval štúdiu kompozitných materiálova kde končil vo funkcii zástupcu riaditeľa v roku 1996, v roku1992 získal docentúru na STU. V rokoch 1996 až 2001 pracovalv Slovnafte v podniku Metalchem ako expert pre stykso zahraničnými firmami z Holandska, USA a Japonska počasrekonštrukcie Slovnaftu. Od roku 2001 až do odchodudo dôchodku v roku 2006 pracoval vo Výskumnom ústavezváračskom. Doc. Dušan Čabelka je autorom, resp. spoluautorom,6 patentov a 12 odborných článkov.ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 59

Doc. Ing. Dušan Čabelka, PhD.„Otec mal talent na prácu s ľuďmi“Čo sa dá u vášho otca, profesora Čabelku, pokladaťza prvý impulz na stavbu VÚZ?Ešte počas obdobia, keď pôsobil ako vedúci katedry navtedajšej SVŠT, patrilo do jeho učebných osnov aj zváranie.Vyučoval totiž technológie a ako odborník na zváraniechcel vybudovať pracovisko zamerané práve týmtosmerom. Keď sa potom dostal na Oblastné riaditeľstvopriemyslu, začal sa pripravovať na pozdvihnutie zničenéhoSlovenska, ktoré nutne potrebovalo obnovu. Práveto bol jeden z dôvodov založenia Výskumného ústavuzváračského.Približne začiatok 50-tych rokov, dovolenka v Rajeckých Tepliciachkeď pracoval s Nemcamiv Plzni. Avšak už nepoznajútú druhú časťskutočnosti, že koncomvojny, keď sa Nemci dozvedeli,že práve on malzásluhu na strate plánov,vydali na neho zatykačs okamžitým trestomsmrti zastrelením.V dôsledku ukončeniavojny nedošlo k jeho vykonaniu.Ako sa mu vôbec podariloutajiť, že nazmiznutí strategickýchinformácií má najväčšípodiel?Mal talent na prácus ľuďmi. On si vedel ajNemcov získať tak, abyvyzeral v ich očiach akodôveryhodný človek.Len tak sa mohol dostaťk významným informáciám,ako napr. k plánomna výrobu tanku.Ako sa na túto činnosťpo vojne pozerali v socialistickomČeskoslovensku?Vzhľadom na situáciuMladý Jozef Čabelka v slováckom kroji sa otec nemohol priznať,že spolupracovals britskou rozviedkou. V rodine sa v tom čase objavovaliproblémy, jeden brat, ktorý sa podieľal na pašovaníspomínaných dokumentov, účastník SNP, bol odsúdenýna banícke práce v Ostrave, druhý brat bol vysťahovanýz Bratislavy v rámci akcie „B“.Rozprával váš otec niekedy o týchto udalostiach?O tomto ani nie, rád spomínal na dobrodružné a veselépríhody. Napríklad, ako raz ťahali z hory zraneného partizánav koryte a vojenskej hliadke povedali, že idú zo zabíjačkya nesú divú sviňu a podobne.Ako sa mu podarilo presvedčiť kompetentných ľudí, žepráve Bratislava bude najvhodnejším miestom na postavenietakéhoto ústavu? Hlavným mestom bola Praha,určite by mali radi takéto zariadenie práve tam...Samozrejme, hlavným záujmom vtedajšej vlády bolo vybudovanieústavu v Prahe, príp. v Čechách. Nakoľko bolotec Slovák, v tom čase žil a pracoval v Bratislave, taksvojou tvrdohlavosťou presadil založenie inštitúcie právetu. Koniec koncov, z dôvodu presadenia si svojich plánov,polovicu pracovnej doby strávil i tak v Prahe. Ránojazdil tam a večer zase späť.Otca ste si teda veľmi neužili...To veru nie. Keď sme s ním chceli stráviť dovolenku, muselisme ísť do zahraničia, odkiaľ ho nemohli len tak ľahkoodvolať. Ak sme cestovali v rámci Československa,zväčša už na druhý deň išiel naspäť do práce...Ale s otcom sme si i veľa „užili“, napr. keď z jednej zosvojich častých služobných ciest z Prahy prišiel domovcelý obviazaný – „...čo sa stalo? Nič sa nestalo, spadolna mňa stroj...“ Až po mesiaci – dvoch sme sa dozvedeli,že havarovali s malým lietadlom – aerotaxi v Moste.Parkovisko pred ústavom, na dnešné pomery kapacitnenie veľmi rozsiahle, mu vraj nechceli dovoliťs argumentom – kedy bude toľko ľudí chodiť autom,aby ho využili?Presne tak, všetci sa mu smiali, na čo mu to vraj bude,keď v tom čase bolo v Bratislave len niekoľko áut. Podobnesi presadil aj súčasnú výšku budovy, ktorú muchceli obmedziť na maximálne dve – tri podlažia kvôliblízkemu letisku...Predvídavosť mu teda nechýbala...On chcel predovšetkým prepojiť vedu, výskum, praxa pedagogiku do jedného celku. Jednotlivé zložky predstavovali:Výskumný ústav zváračský, Slovenská akadémiavied a Katedra mechanickej technológie pri SVŠT(dnešnej STU). Tým dosiahol, že všetky tieto tri ustanovizneboli vybudované vedľa seba v jednom areáli. Takodborníci, ktorí tu pracovali, mohli všetky najnovšie získanépoznatky okamžite predniesť študentom. Vedci totižmuseli študovať zahraničnú literatúru, aby držali krokso svetom. Tá sa zháňala ťažko, ale vždy sa k nej dostaliskôr, ako ostatní pedagógovia, ktorí pôsobili len na vysokejškole.Profesor Čabelka pôsobil dlhé roky aj ako pedagóg,našiel uspokojenie aj na tejto pozícii?Určite áno. On rád učil a nakoniec ho to aj zachránilo,keď musel z ústavu odísť. Na učiteľskej stoličke bolčlovekom na svojom mieste, lebo mohol nielen učiť,ale aj pomáhať ľuďom. Neraz sa totiž stalo, že detiniektorých ľudí nemohli študovať, tak ich dostal semdo VÚZ-u a odtiaľto mohli študovať aspoň diaľkovo. Pí-60 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKULincolnova cena. Ako prijal váš otec správu, že ju dostal?Respektíve, ako ju vnímal aj v neskoršom období?On ju dostal prakticky ako kolektívnu cenu. Celý problémkrehnutia lodí riešili traja alebo štyria vo svete a onbol jeden z nich. Okrem toho, veľmi sa s ňou vychvaľovaťnemohol, lebo okamžite, ako sa vedenie štátu dozvedelo,že vyhral túto cenu, tlačili na neho, aby peniazeurýchlene previedol do Československa. Nemohol si juísť dokonca ani osobne prevziať. Nakoniec si práve svojoutvrdohlavosťou vydobyl, že peniaze sa sem dostanúv podobe strojov vhodných len pre VÚZ.Z konca 40-tych rokov v kancelárii na Oblastnom riaditeľstve priemysluv Bratislavesal tiež knihy, skriptá, ktoré boli určené predovšetkýmštudentom.Profesor Čabelka mal za sebou nejeden zahraničnýpobyt, či už ako študent, či ako odborník vo zváraní.Zvykol porovnávať podmienky doma a v zahraničí?Respektíve snažil sa úrovňou približovať zahraničnýmpracoviskám?Určite, že sa snažil, keď videl, že niekde to ide lepšie akou nás. Preto pomáhal aj pracovníkom ústavu aj akadémiechodiť do zahraničia na kongresy alebo krátkodobéštudijné pobyty, ktoré v tom čase bolo prakticky takmernemožné absolvovať. Ale on to vždy nejako dokázal presadiť.Nechcel však, aby ľudia len chodili na konferencie,príspevky si predsa mohli prečítať aj v zborníku. Dôležitéboli rozhovory v zákulisí, kde mnohí zahraniční vedciposkytli viac podstatných informácií ako v prednáške čiv zborníku. Okrem toho otvoril ústav i pre zahraničnýchštudentov, ktorí si tu mohli robiť postgraduálne štúdiuma po jeho skončení zostali s ústavom naďalej v kontakte.Počas jeho pôsobenia vo VÚZ prebehla v ústave návštevanajvyšších predstaviteľov ZSSR – Chruščovaa Bulganina, ako spomínal váš otec na túto udalosť?To bola skutočne výnimočná pocta. Návšteva sa udialatesne po vybudovaní ústavu, trávu v parčíku ťahalitakmer pinzetami, aby sa už zazelenala, nechýbala anislivovica prestretá na valcovacej stolici, ktorej sa Chruščovale vzdal – hoci bolo o ňom známe, že si rád vypil,lebo sa bál, že by ho mohli otráviť. Avšak pamätámsi, že pred otcom vtedy povedal: „skladám klobúk preddielom, ktoré ste za takú krátku dobu vybudovali“. VÚZpredstavoval veľkú konkurenciu Patonovmu ústavu naUkrajine (Institut elektrosvarki im. E. O. Patona, Kyjev,Ukrajina, pozn. redakcie). Účastníkom tohto sprievodubol i prezident Novotný, ktorý nemal dobrý vzťah k Slovenskua veľmi ťažko niesol skutočnosť, že práve slovenskýústav bol takto vyznamenaný.Počas jeho pôsobenia v ústave vládol v Československudobre známy režim, dotkli sa ho výrazne nejakéobmedzenia?Z takýchto vecí si on ťažkú hlavu nikdy nerobil. Samozrejme,„hádzali mu polená pod nohy“, ale on bol typčloveka, ktorého nemohlo zlomiť prakticky nič a vždy sinašiel svoju cestu.Váš otec bol držiteľom mnohých cien, jednou z nich bolaV správach o jeho živote sa môžeme dočítať aj takéveci, že suma tejto ceny predstavovala vtedy ohromnúčiastku dvestotisíc dolárov. Neľutoval niekedy, žesi ich nemohol viac užiť, ale musel ich investovať?Žil v takom režimea nemohol s týmnič robiť. Jedine, žeby ušiel, ale to zasenechcel, lebo k Slovenskumal vzťaha chcel zmeniť jehoprevažne agrárnycharakter na priemyselný.Rodina zo začiatku 50 rokov, tak istov Rajeckých TepliciachAko vyzerala spoluprácas Vašímotcom? Bol typ dominantnéhočloveka,alebo skôr „tímovéhohráča“?Otec rád nechalsvojich kolegov,ktorí pracovali nariešení problému,aby o ňom i samotníinformovali. Netlačil sa na výslnie sám – on, ktorý veciriadil, ale nevidel do všetkého detailne, nemal problémvyzdvihnúť svojich kolegov, dokonca i študentov, ak bolido nejakého projektu úzko zaangažovaní.Mal nejakú predstavu o tom, do akej miery sa rozvetvíoblasť zvárania, keď zakladal VÚZ? Akú mal predstavuo ústave, keď s ním začínal?Keď niekto niečo zakladá, nerozmýšľa hneď o tom, žebude zamestnávať tisíc ľudí. Aj on začal s málom a postupne,ako pribúdali výskumné projekty, rozširovali saaj pracoviská.Po odchode z VÚZ v roku 1961 profesor Čabelka pokračovalako profesor na STU. Snažil sa naďalej kooperovaťs ústavom, aby mohol študentom sprístupňovaťnajnovšie informácie?Ako som spomínal, otec bol vysokoškolským profesorom,ktorý neustále zdôrazňoval nutnosť prepojenia školys praxou a to bolo jeho životným krédom. Keďže mal zakázanévstupovať na pôdu VÚZ-u, pamätám si, ako mnohípracovníci VÚZ-u tajne chodili za ním na katedru, napr.i sám riaditeľ Škriniar, kde si vymieňali navzájom aktuálneinformácie a ďalšie pre pedagogiku potrebné poznatkyčerpal i z jeho novozaloženého Ústavu kovovýchmateriálov, ktorého riaditeľom sa

Stále živé spomienkySpomínajú Ing. Milan Lipa, CSc. a Ing. Július Lombardini, CSc.Profesor Čabelka za roky, ktoré strávil ako prednášateľza katedrou, či ako riaditeľ Výskumnéhoústavu zváračského, utkvel v spomienkach mnohýchsvojich bývalých študentov a spolupracovníkov. Keďsa tieto spomienky začnú vynárať, hovoria rečou, ktorápotvrdzuje, že naozaj išlo o mimoriadneho človeka.Áno, bol to prísny a náročný šéf, ale aj láskavý muž,ktorý ak mohol, pomohol...> Čudná protekciaML: Pán profesor ako vedúci katedry mi zveril aj prednáškyna Slovenskej vysokej škole technickej. Takýchto prípadovbolo vtedy viac, lebo na katedrách bol nedostatok prednášateľov.Vypomáhali teda externisti. Prednášal som aj predmetNáuka o materiáloch. A čo viac! Medzi poslucháčmi bolaj jeho syn – Dušan (neskôr docent). Deň pred skúškou mapán profesor imperatívne oslovil: „Včera som Dušana preskúšal,v žiadnom prípade nie je spôsobilý urobiť skúšku.“A odišiel preč. Nastal teda pravý opak toho, čomu sa hovoríprotekcia. Neposlúchnuť by bolo riskantné – mal som zlúnoc. Na skúšku chodilo vždy desať – dvanásť poslucháčova študenti vždy veľmi citlivo vnímali hodnotenie, zvlášť keďvedeli „kto je kto“. V diplomacii som bol diletant, ale azdasa mi podarilo nájsť riešenie. Pred všetkými poslucháčmisom Dušanovi povedal: „Vy ste Čabelkov syn. Vy musíteurobiť skúšku na jednotku a toto na jednotku nie je. Príďteešte raz!“ Na druhý deň mi Čabelkov šofér povedal: „PaniČabelková plakala a Čabelka sa smial.“moderná pesnička. Tak hádal – zašeu miesic za obuak.Nie, pán profesor, odpovedal som – správne je to byuotma jak... každý si domyslí (smiech).JL: Ako šéf vedel byť prísny, na druhej strane malv sebe toľko ľudskosti, že keď sme jednali aj s návštevníkmiz cudzích krajín, vybavili sme oficiálnu stránku,ale doprial nám aj spoločenské vyžitie.Vľavo Ing. M. Lipa, CSc. so závesnou švovou zváračkou, vpravov klobúku usmiaty prof. Čabelka, asi rok 1960Ako si spomínate na svoje prvé stretnutie s prof. Čabelkom?Ing. Milan Lipa, CSc. (ML): Profesor Čabelka ma akoštudenta na vysokej škole učil dva predmety – náukuo materiáloch a metalografiu. Popri učení však vykonávalaj veľa iných funkcií, preto ho často zastupovali,hlavne Ing. Štefan Horváth, ktorý neskôr taktiež prešieldo Výskumného ústavu zváračského ako vedúcidnešnej Divízie prídavných materiálov. Na profesoraČabelku si ale veľmi dobre spomínam pokiaľ ide o skúšanie,na prvej skúške ma totiž vyhodil (smiech). Boloto cez prázdniny, keď pracoval pri Dunaji na nejakomriaditeľstve a my, jeho študenti, sme s ním mali taký dohovor,že ak chceme mať u neho skúšku, telefonicky samu ohlásime. Ja som mu zavolal a myslel som si, že midá skúšku snáď za týždeň, ale on mi povedal – tak dneso tretej – a samozrejme, že som vyletel (smiech).Ing. Július Lombardini, CSc. (JL): Profesor Čabelkama učil a bol prvý, ktorý ma vyhodil zo skúšky (smiech).Bol to predmet Náuka o materiáli, ktorý sa mi zhodouokolností stal nakoniec doslova životným osudom.Akú mal povahu? Bol to družný, spoločenský človek,alebo skôr hĺbavý vedec zahľadený do svojichprojektov?ML: Bol to veľmi spoločenský človek a vedel sa zabaviť,ale napriek tomu, čo dosiahol, sa nikdy nepovyšoval.Ako Záhoráka sme ho ako študenti neraz „dopaľovali“,napríklad ja som sa ho spýtal, ako sa povie po záhorácky„Zašiel mesiac za obláčik“ – to bola vtedy veľmiAko zvykol riešiť konflikty? Vo veľkom podniku ichvznikalo určite dosť...ML: Nepamätám sa, že by býval veľmi tvrdý, ale neznášal,keď sa mu ľudia podlizovali, takých neznášal. Mysme ale boli, určite aj vďaka nemu, výnimoční v tom, žekeď aj prišli nejaké politické nepríjemnosti, vedel to zahraťdo autu, vedel nás vytiahnuť aj zo zlej situácie. Napríkladv tom čase začala byť nepríjemná náboženskáotázka, ale on vyslovene ignoroval všetky tieto udania.Na výslovný konflikt si spomínam len na jeden a sícekomunisti nasadili do ústavu kádrovníka, ktorý tam robilveľkú „paseku“ – priamo označoval ľudí, ktorí podľaneho neboli vhodní, aby pracovali vo Výskumnom ústavezváračskom. Profesor Čabelka si ma vtedy zavolala varoval nás, aby sme ktorúsi záležitosť dali do poriadku,aby sme jedného kolegu upozornili, na čo a hlavnena koho si má dávať pozor – vyslovene nás varovalpred možnými problémami. Vedel, komu môže dôverovaťa komu nie.JL: Hneď zo začiatku bolo vo Výskumnom ústave zváračskomtaké dobré prostredie, že dlhú dobu ani nemuselriešiť nejaké spory, to až neskôr, keď už ústav fungovalnaplno.Čím si dokázal získať ľudí? Osobná charizma, profesionálnyprístup k práci, alebo oboje?62 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKUML: On mal veľkú osobnú charizmu, ale bol aj veľkýmprofesionálom a nedajbože, aby ho niekto oklamal. Akošéf tiež kládol vysoké nároky na zamestnancov, nie razchcel mať niečo hotové z hodiny na hodinu a tam sa užpotom nediskutovalo, v tom bol neoblomný.JL: Bol aj šéfom katedry, takže často prichádzal do stykus mladými absolventmi, jeho asistenti zase poznaliľudí a tak postupne si on okolo seba nabaľoval spolupracovníkov,ktorí tvorili také generačné vrstvy. Prvágenerácia, to boli starší páni, ktorých stiahol k sebehlavne z Čiech, potom prišla generácia, do ktorej patrímja a neskôr ešte mladšia a niektorí dosluhujú dodnes.Mal v sebe ohromnú pozitívnu energiu.Keby ste ho mali charakterizovať jedným-dvoma slovami,ktoré by to boli?ML: Dodnes nemá páru. My sme sa všetci od neho učilia jemu môžeme poďakovať za to, kam sme to dotiahli.On nás priviedol do medzinárodných spoločnostía tým nám otvoril dvere do sveta. Napríklad v porovnanís Patonovým inštitútom na Ukrajine (Institut elektrosvarkiim. E. O. Patona, Kyjev, Ukrajina, pozn. redakcie)sme my mali výhodnejšiu pozíciu, lebo hoci poodbornej stránke boli pracovníci toho ústavu na veľmivysokej úrovni, chýbala im jazyková vybavenosť, s čímvýskumníci z VÚZ-u problémy nemali.JL: Vysoký odborník a človek dobrého srdca. Mnohokrátsa totiž staral o ľudí v ústave nielen po profesionálnej,ale aj po ľudsko-súkromnej stránke, čo môžemBusta prof. Čabelku, ktorú nechal zhotoviť Ing. PilárikAká vlastnosť ho podľa Vás predurčila za úspešnéhovedca a manažéra?ML: Tých vlastností bolo viac. V prvom rade bol výbornýmorganizátorom, mal dar predvídavosti, vedel okoloseba zhromaždiť perspektívnych pracovníkov a navyše,v zložitých politických podmienkach si vedel nájsťsprávnu cestu k realizácii výstavby ústavu a k jeho ďalšiemurozširovaniu.Zľava 1. pilot, Ing. Július Zeke, CSc., prof. J. Čabelka, manželkavtedajšieho prezidenta IIW pani Oehlerová, Ing. Jozef Adamka, PhD., Ing.Ladislav Lányi, CSc., 2. pilot, prof. I. Hrivňák, Ing. M. Lipa, CSc. navýročnom zasadnutí IIW v Toronte v roku 1972potvrdiť z mojich vlastných skúseností. Mojím spolužiakomna postgraduálnom štúdiu bol aj brat mojej budúcejmanželky, ktorú profesor Čabelka poznal skôr akoja. Polovicu ich súrodencov počas vtedajších perzekúciíbuď zavreli do väzenia alebo vyhodili z práce a topostihlo aj moju budúcu manželku, ktorá vyštudovalaprávo. Dokonca ani profesorovi Čabelkovi sa nepodarilozaobstarať jej dobrú prácu, tak jej ponúkol aspoňpost upratovačky vo Výskumnom ústave zváračskoma po dvoch týždňoch ju neoficiálne preradil do administratívy,naďalej však zostala vedená ako upratovačka.Neváhal vynaložiť námahu a čas, ak mohol človekupomôcť.JL: On mal dosť tvrdý začiatok, ktorý ho dobre pripravilna ďalšie obdobie. Koncom tridsiatych rokov končilštúdium v Brne, nastúpil do Banskej a hutnej spoločnostiv Bohumíne – táto firma vlastnila aj Třínecké železiarne.V Bohumíne mala spoločnosť drôtovňu a keďRehabilitáciaKeď v roku 1968 prebiehali rehabilitácie ľudí, ktorých komunistickýrežim v predošlých rokoch odsúdil, došlo aj naprofesora Čabelku. Postarali sa o to jeho bývalí študentia spolupracovníci z Výskumného ústavu zváračského, ktorípozbierali dostatok podpisov (nie od hocikoho, ale len odvysokoškolsky vzdelaných pracovníkov VÚZ-u, ktorí s nímpracovali a jeho bývalých študentov – chceli sa tak vyhnúťobvineniu, že pozbierali robotníkov a dali im žiadosť podpísať),aby mohli úspešne pokus o rehabilitáciu uskutočniť.Profesor Čabelka, keď jeho samého nahovárali, aby požiadalo rehabilitáciu, mohol potom s hrdosťou odpovedať –netreba, o to sa už postarali moji študenti...ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 63

Stále živé spomienkyKolektív zváračského kurzu – spodný rad prvý zľava Ing. J. Lombardini, CSc.,v strede s klobúkom v ruke prof. J. Čabelkasa rozhodli, že zavedú výrobu zváracích elektród, ktorésa dovtedy len dovážali, bol to práve mladý inžinierČabelka, ktorého poslali na štúdium do Paríža na postgraduálneštúdium zvárania, aby získal potrebné vedomostina rozbehnutie tejto výroby. Po návrate sa stalhlavným zriaďovateľom novej elektródovne, ale eštepred dokončením „prišiel Mníchov“. Poliaci vtedy anektovaličasť Sliezska vrátane Bohumína. Okamžite prišielpríkaz všetko demontovať a presťahovať do Vamberka,kde firma získala nové priestory. Okrem výroby, na ktorúdostali licenciu od švédskej firmy Kjellberg, zriadil ajskúšobňu a kurz zváračov. Neskôr začal vyvíjať a vyrábaťvlastné elektródy, organizoval vedecké seminárea systematické vzdelávanie vo zváraní. Na tie pomeryvznikol teda pomerne komplexný zváračský inštitúta tiež idea o založení zváračského ústavu ešte väčšiehorozsahu, keď sa celá situácia upokojí.Zaujímavá príhoda, ktorá vás napadne hneď pri prvejmyšlienke na neho?ML: Leteli sme na medzinárodné zasadnutie IIW do Torontav roku 1969. Vtedy už profesor Čabelka nebol riaditeľomústavu, ale išiel tam za SVŠT a letela s namiaj manželka prezidenta IIW, pani Oehlerová, s ktorousme sa dobre poznali. Leteli sme aj nad Niagarskýmivodopádmi, kde sa pár rokov predtým stala veľká haváriaa dokonca aj New York bol vtedy bez elektrinya ona mi hovorí – Milan, vieš, že sa potom narodilo zadeväť mesiacov veľa detí? Veď čo mali tí ľudia v noci robiť,keď bola tma? Ja som, samozrejme, celú konverzáciuautomaticky prekladal a ona sa vtedy zľakla – Milana ty si preložil všetko, čo som povedala? Ja na to,že áno a ona na to – a čo si teraz o mne ten starý pánvzadu pomyslí? Ja som bez premýšľania pretlmočil ajtúto vetu. Čabelka, ktorý hovoril len po francúzsky, vtedyvyskočil – a čo si tá stará baba o mne myslí...? Tak tobolo veľmi milé, ale tú „starú babu“ som si už veru netrúfolpreložiť (smiech).JL: Príhod je veľa. Popri výstavbe Výskumného ústavuzváračského sa veľmi ľudsky nezabúdal pozerať ajna jeho pracovníkov a na ministerstve zháňal peniazeaj na výstavbu bytoviek pre zamestnancov ústavu. Tobola veľká vec, lebo dostať byt krátko po vojne bolo veľmiťažké, ak nie nemožné. Tak vznikli bytovky v Krasňanocha potom aj v Ružinove. Okrem toho podniky v tomčase boli veľmi prepolitizované. Ale on si to vedel takzariadiť, že keď mal dostať nového kádrovníka, prišielna to miesto slušný človek. Ale existuje aj veľa veselýchpríhod. Školu som končil na jeseň v roku 1949 a keďsom si bol dať uzavrieť index, stretol som cestou z dekanátusvojho dobrého kamaráta Ing. Ferdinanda Záhoranského,ktorý bol u profesora Čabelku asistentom.Dali sme sa do reči a keď zistil, že ešte nemám vyhliadnutézamestnanie, navrhol mi, aby som si podal žiadosťk profesorovi Čabelkovi, ktorý práve zakladal Výskumnýústav zváračský. Tak som sa prihlásil a hneď sa mi ajprihodila veľmi zaujímavá príhoda. Začal som chodiť naprednášky postgraduálneho štúdia, keď si ma zavolaldo kancelárie a ukázal mi list z Povereníctva priemyslu,že ma nemajú prijať na postgraduál. Nevedel som prečo,ale on mi navrhol zaobstarať si z hocijakého úradnéhoorgánu odporúčanie,že somna štúdium vhodnýa list z povereníctvavraj budemearchivovať v smetnomkoši (smiech).Ja som mal strýkana Národnom výborev Žiline a tenmi poslal takú óduna moju dokonalosť,že sa profesorČabelka až zasmial,keď to videla všetko bolo v poriadku.Ako ste sa pozeralina skončenieIng. J. Lombardini, CSc.činnosti profesora Čabelku vo Výskumnom ústavezváračskom?ML: My sme sa nikdy nedozvedeli, prečo musel odísť. Prišliza ním páni z Prahy, že už nie je riaditeľom a z hodinyna hodinu musel odísť. My sme sa to dozvedeli v priebehudopoludnia a veru sa to hneď prejavilo. Nálada v ústavesa okamžite zhoršila, lebo veľká väčšina ľudí stála zaním. Našlo sa zopár takých, ktorí proti nemu brojili, alevedeli sme, ktorí sú to. Keď potom prišiel rok 1968, takpráve tých straníkov, ktorí sa postavili proti nemu, povyhadzovaliz komunistickej strany a tiež sme nevedeli, ktoza tým stojí. Dostali tak zaslúženú odplatu.JL: Pod jeho vedením sme sa odborne zdokonaľovalia vytvárali si príjemné pracovné prostredie. VÚZ sa stalznámym nielen doma, ale vypracoval sa na úroveň medzinárodneuznávaného vedeckého pracoviska a menoČabelka sa stalo známe aj v zahraničných odbornýchkruhoch, z čoho sme aj my, jeho spolupracovníci, ťažili.Smutné bolo, že sa napriek dobrým pomerom vo Výskumnomústave zváračskom našla skupina politickyzaštítených pracovníkov, ktorí sa postarali o to, že profesorČabelka bol zbavený funkcie riaditeľa a vylúčenýz ústavu. Svoju činnosť potom zameral len na prácuv SAV a na vysokoškolskej katedre. Občas sme ho potomviacerí bývalí spolupracovníci navštevovali,aby videl, že sme mu zostali vďační a nezabudli

100. VÝROČIE NARODENIA PROF. JOZEFA ČABELKUProfesor Jozef Čabelka – stručný životopis1910 profesor Čabelka sa narodil v Holíči1916 nastúpil do základnej školy v Holíči1928 absolvoval Reálne gymnázium v Hodoníne1928 – 1932 poslucháč Strojníckej fakulty Vysokéhoučení technického v Brne1932 – 1934 poslucháč Elektrotechnickej fakulty Vysokéhoučení technického v Brne1934 – 1937 École supérieure de soudure autogènev Paríži1937 – 1939 inžinier v Drátovne Bohumín1939 – 1945 vedúci v Elektrodrôtovni vo Vamberku1943 – 1976 vymenovaný za prednostu Ústavu mechanickejtechnológie na Odbore strojnéhoa elektrotechnického inžinierstvaSVŠT – OSEI (dnes Katedra fyzikálnejmetalurgie zváranie a zlievania na Strojárskejfakulte a Elektrotechnickej fakulteSTU)1942 – 1978 profesor SVŠT v Bratislave1946 – 1947 dekan OSEI1947 – 1948 prodekan OSEI1946 – 1949 námestník generálneho riaditeľa Kovorobnýcha strojárskych závodov na Slovensku1949 – 1961 riaditeľ Výskumného ústavu zváračskéhov Bratislave1952 založil spoločný časopis slovenskýchi českých zváračských odborníkov –Svarovanie, ktorý dodnes vychádzas názvom Zváranie-Svařování1965 – 1968 prodekan Strojníckej fakulty SVŠT1953 – 1979 externý riaditeľ Ústavu kovových materiálovSAV v Bratislave1987 profesor Čabelka zomrel v BratislavePoznámka:Ústav mechanickej technológie na Odbore strojného a elektrotechnickéhoinžinierstva SVŠT sa v roku 1950 mení na Katedru mechanickej technológie,ktorá sa neskôr mení na Katedru fyzikálnej metalurgie zvárania a zlievaniaStrojníckej fakulty SVŠT, kde funkciu vedúceho katedry vykonával prof.Čabelka až do roku 1976.Návšteva prof. Čabelku v IndiiBusta profesora Čabelku, umiestnená vo VÚZ – PI SRVedecké pocty a vyznamenania udelenéprofesorovi Jozefovi ČabelkoviPrvá cena pre vedu Lincoln Welding Foundation, Cleveland, USA, 1947Cena mesta Bratislavy, 1949Čestné uznanie mesta Bratislavy, 1950Laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda, 1952Cena 1. stupňa I. Dimitrova, 1957Pamätná medaila Českého vysokého učení technického, Praha, 1957ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 65

Profesor Jozef Čabelka – stručný životopisČestné uznanie Technische HochschuleOto von Geuricka, Magdeburg, 1950Čestné uznanie Technische HochschuleOto von Geuricka, Magdeburg, 1958Čestné uznanie Prvej brnenskej strojárne, Brno, 1959Vyznamenanie za vynikajúcu prácu ČSSR, 1959Čestné uznanie SAV, Bratislava, 1960Pamätná medaila SVŠT, Bratislava, 1963Pamätná medaila VUT, Brno, 1963Čestné uznanie za budovanie školy SVŠT,Bratislava, 1963Čestné uznanie SAV, Bratislava, 1964Čestné uznanie vysokej školy Moskovskij gasudarstvennyjtechničeskij universitet imeni N. E. Baumana,1966Zlatá medaila SVŠT, Bratislava, 1969Pamätná medaila VÚZ, Bratislava, 1969Zlatá medaila A. Stodolu SAV, Bratislava, 1970Čestné uznanie SjF SVŠT, Bratislava, 1970Čestné uznanie Slovenskej vysokej školy technickej,Bratislava, 1970Pamätná medaila Vysokého učení technického,Brno, 1970Pamätná medaila Vysokej školy technickej,Košice, 1970Čestné uznanie Slovenských energetických strojární,Bratislava, 1974Ďakovný list SES Tlmače, 1974Pamätná medaila Leningradského kolektívu InštitútuK. M. Kalinina, 1974Pamätný list a medaila Akademie der Wissenschaftender DDR, 1975Pamätná medaila Dekanátu Strojníckej fakultyVysokého učení technického, Brno, 1975Pamätná medaila Vysokej školy technickej,Košice, 1975Pamätná medaila Vysokej školy banskej, Ostrava, 1975Pamätná medaila Výskumného ústavu zváračského,Bratislava, 1975Pamätný list SMZ Dubnica nad Váhom, 1975Pamätný list Dekanátu Strojníckej fakulty SVŠT,Bratislava, 1975Pamätný list žiakov postgraduálneho štúdia IZI, 1975Pamätný list VUKOV, Prešov, 1975Pamätná medaila Vysokej školy technickej,Liberec, 1975Vyznamenanie od Československej zváračskejspoločnosti, Praha, 1975Pamätný list pri DVT SRS, Ljubljana, 1976Zlatá medaila Slovenskej akadémie vied,Bratislava 1977Čestné uznanie Slovenskej akadémie vied,Bratislava, 1978Rad práce, Praha, 1980Rad Ľudovíta Štúra, in memoriam, 1997Návšteva prezidenta Novotného – na fotke prof. J. Čabelka, prezidentA. Novotný, predseda vlády V. ŠirokýProf. J. Čabelka, N. S. ChruščovNávšteva čínskej delegácie v ústave v druhej polovici päťdesiatych rokov66 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

ODBORNÉ ČLÁNKYVývoj mikroštruktúry a návrh hodnoteniaprecipitačných zmien v oceli typu T24vplyvom creepovej exploatácieThe influence of creep conditions to microstructure evolutionand proposal of precipitation changes assessment in the T24 steelPETER ZIFČÁK – PETER BRZIAK – MIROSLAV BALOG – JÁN BOŠANSKÝ – MILAN SRNKAIng. P. Zifčák, PhD. – Ing. P. Brziak, PhD., Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR (Welding Research Institute – Industrial Instituteof SR), Bratislava, brziakp@vuz.sk – Ing. M. Balog, PhD., Ústav anorganickej chémie SAV (Institute of Inorganic Chemistry, Slovak Academy ofSciences), Bratislava – prof. Ing. J. Bošanský, PhD., IBOK a. s., Bratislava – Ing. M. Srnka, Železiarne Podbrezová a. s., SlovenskoV predloženom článku sa detailne študujú mikroštruktúrne zmeny v oceli typu T24 vplyvom creepovejexploatácie Materiál rúry T24 (Ø114,3 x 13 mm) bol vyrobený v podmienkach Železiarní Podbrezová, a. s. Predmetná oceľ sa podrobila creepovej skúške pri teplote 575 °C a konštantnom zaťažení 140 MPa s časom dolomu 12 609 h Mikroštruktúra materiálu v stave pred a po creepe bola detailne študovaná metódamisvetelnej mikroskopie, rastrovacej elektrónovej mikroskopie a transmisnej elektrónovej mikroskopie Mikroštruktúra materiálu po creepe bola študovaná v troch miestach creepového telieska: lomový povrch,oblasť vzdialená 0,5 – 1 mm od lomového povrchu a hlava Cieľom bolo študovať vplyv testovacej teplotya lokálnych napätí na prebiehajúce zmeny v mikroštruktúre Vo východzom materiáli sa identifikovali karbidyM 23C 6precipitujúce na hraniciach zŕn a M 7C 3prevažne na hraniciach subzŕn V materiáli po creepovej skúškeprecipitovali karbidy M 6C po hraniciach zŕn, zatiaľ čo M 2C boli rozložené vo vnútri zŕn Vo všetkýchsledovaných stavoch boli prítomné disperzné MX karbidy, ktoré precipitujú v matrici Zistilo sa, že karbidyM 7C 3, M 6C, M 2C menia svoju veľkosť, pričom ich chemické zloženie sa mení minimálne vplyvom creepovejskúšky Naopak M 23C 6sú rozmerovo stabilnejšie pričom ich chemické zloženie sa mení počas creepovejskúšky výraznejšie Na základe vykonaných experimentov bol navrhnutý postup analýzy štrukturálnych zmien– precipitácie sekundárnych karbidických fáz v oceliach typu T24The present paper deals with the microstructure evaluation of T24 steel during creep exposition. Material ofT24 pipe’s diameter 114.3 x 13 mm was made by Železiarne Podbrezová a.s. The given steel was subjectedto the creep test under constant load 140 MPa and temperature 575 °C with time to rupture 12 609 hours. Themicrostructure of as – received and as – crept material was studied in detail by means of light microscopy,scanning electron microscopy and transmission electron microscopy. Microstructure of the material aftercreep test was studied in three sections of the creep sample as follows: fracture surface, area in distant0,5 – 1 mm from the fracture surface and head. The aim was to study the influence of both testingtemperature and local stresses on the micro-structural changes. In as – received material, carbide phasesM 23C 6were found to precipitates along the grain boundaries and M 7C 3mainly along the sub-grain boundaries.The precipitation of the new carbide phases was observed in the material after the creep test. Carbides M 6Cprecipitated along the grain boundaries while M 2C were distributed inside of the grains. In the all studiedstates fine dispersion MX matrix carbides were observed. The sizes of M 7C 3, M 6C and M 2C particle carbideshave changed evidently and their chemical compositions have changed slightly during the creep test. On thecontrary carbides M 23C 6are more dimensioned stable but their chemical composition has changedsignificantly during the creep test. New evaluation’s methods of secondary phase precipitation in steel T24were designed.>Požiadavky na zníženie cenyenergetických zariadení a zvýšenieich účinnosti viedli k vývojunových typov feritických ocelí. Vývojchemického zloženia týchto novýchocelí vychádza z celosvetovejpotreby modernizovať klasické fosílneelektrárne a tým zvýšiť ich prevádzkovúživotnosť, tepelnú účinnosťa redukciu emisií, najmä CO 2,SO 2a oxidov dusíka. [1].Pre súčasnú energetiku je charakteristickáteplota pary na vstupedo turbíny 540 – 565 °C. V poslednýchrokoch však dochádza k zvyšovaniuteploty pracovného médianad 565 °C. V niektorých prípadochsa využíva vodná para s teplotouaž 600 °C. V prípade použitia paryv stave superkritických parametrov(610 °C/30 MPa) v porovnaní so súčasnýmiparametrami vodnej pary(540 °C/180 MPa) je možné dosiahnuťzvýšenie účinnosti energetickýchzariadení až o 8 % pri súčasnom zníženíemisií CO 2až o 20 % [2, 3].Na využívanie vodnej pary akoenergo nosiča pri takýchto extrémnychpodmienkach je nutné zlepšiťvlastnosti samotných komponentovenergetických zariadení. Z tohtodôvodu sa pozornosť materiálovéhovýskumu orientovala na vývojZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 67

Vývoj mikroštruktúry a návrh hodnotenia precipitačných zmienv oceli typu T24 vplyvom creepovej exploatácieObr. 1 Poloha analyzovaných rezov v creepovom telieskuFig. 1 Positions of studied sections in creep specimenFS (Fracture surface) – LP (lomový povrch creepového telieska);Section 1/ Rez 1 – Je to rez vzdialený od lomového povrchu (LP) cca 0,5 – 1 mm. Napätiea deformácia je v tomto reze menšia v porovnaní so stavom v reze LP.Section 2/ Rez 2 – Je to oblasť v závite creepového telieska, kde nedošlo k deformácii materiálu.nových typov ocelí so zlepšenýmivlastnosťami [4].Súčasným produktom výskumuv skupine nízkolegovaných ocelí sú tritypy ocelí, ktoré vychádzajú zo štandardnéhochemického zloženia oceleT22 (2.25Cr1Mo). Tieto nové ocelesú známe pod komerčným označenímT23, TEMPALOY F-2W a T24.Prednosť týchto ocelí spočíva v ichpomerne nízkom obsahu Cr a slabejprekaliteľnosti vďaka nízkemu obsahuuhlíka. V porovnaní s pôvodnými2.25Cr1Mo oceľami dosahujú novovyvinuté ocele (T23, T24, TEMPA-LOY F-2W) vyššiu žiarupevnosť. Novétypy ocelí sú predurčené na zváranemembránových stien prehrievačovpary bez predhrevu, a keď je to možnéaj bez tepelného spracovania (popúšťania)po zváraní [5, 6].Aby sa zaručila bezpečnosť prevádzkovaniatýchto materiálovv energetických zariadeniach dôležitéje poznať ich životnosť, ktoráje determinovaná creepovými vlastnosťamimateriálu. Jeden zo spôsobov,ako zvýšiť úroveň hodnoteniaživotnosti žiarupevných materiálovje štúdium mikroštruktúrnych zmienvplyvom creepovej exploatácie [7].Predložená práca sa preto venujehodnoteniu zmien precipitátov karbidickýchfáz, a to zmien v ich chemickomzložení a veľkosti vplyvomcreepovej skúšky. Bola navrhnutádetailná metodika hodnotenia takýchtozmien v oceli T24.1 MATERIÁLY A POUŽITÉEXPERIMENTÁLNE METODIKYVýroba tavby modelovej ocele triedyT24 sa realizovala v technologickomslede EAF (elektrická oblúkovápec), LF (pánvová pec) a CC (kontinuálneodlievanie). Pri výrobe ocelesa použila titánová dezoxidácias následným mimopecným spracovanímvo vákuovacom zariadenía odliatím do kokíl.Chemické zloženie modelovej tavbyje uvedené v tab. 1. Obsah vodíkaprekročil hranicu stanovenú ASTM.Pripravená modelová oceľ triedy T24bola podrobená tepelnému spracovaniuuvedenému v tab. 2. Creepovéskúšky boli vykonané pri teplote575 °C. Detailná mikroštruktúrnaanalýza sa robila na creepovom teliesku,ktoré sa skúšalo pri parametroch575 °C/140 MPa. K pretrhnutiucreepového telieska pri uvedenýchparametroch došlo po 12 609 hodinách(tab. 2).Mikroštruktúra materiálu T24 preda po creepe bola študovaná metódamisvetelnej mikroskopie, rastrovacejelektrónovej mikroskopie a transmisnejelektrónovej mikroskopie. Zmenyv mikroštruktúre po creepe boli študovanév rôznych častiach creepovéhotelieska (obr. 1).Štúdium karbidickej fázy sa uskutočnilopomocou uhlíkových replík.Po naparení tenkej uhlíkovej vrstvyna metalograficky pripravenú vzorkusa táto elektrolyticky odleptalaz povrchu vzoriek pomocou 4 %HNO 3pri parametroch odleptávaniaT = 20 °C, U = 8-10 V a I

ODBORNÉ ČLÁNKYTab. 1 Chemické zloženie skúmanej ocele T24 a pre porovnanie aj chemické zloženie podľa ASTMTab. 1 Chemical composition of investigated steel T24 and for comparison composition ranges according to ASTMTavbaCastModelová oceľModel steelASTMChemické zloženie (hm%)Chemical composition (wt %)C Mn Si P S Cr Mo Ti Ni V Nb B N H0,07 0,33 0,17 0,008 0,002 2,54 0,97 0,067 0,39 0,23 0,008 0,003 90 ppm 7,0 ppm0,05↓0,10,3↓0,70,15↓0,45max.0,02max.0,012,2↓2,60,7↓1,10,06↓0,1–0,2↓0,3–0,0015↓0,007max.120 ppmmax.2 ppmTab. 2 Experimentálny materiál, ktorý sa podrobil detailnej mikroštruktúrnej analýzeTab. 2 Experimental material subjected to the detail microstructe analysisPred creepomBefore creepPo creepeAfter creepMateriál T 24Material T24RúraTube(114,3x13 mm)Zlomené creepové telieskoFractured creep sampleTepelné spracovanie / skúšobné podmienkyHeat treatment / test conditionsBez austenitizácie po kontinuálnom odlievaní,chladnutie na vzduchu:Without austenization after rolling cooling:free on air heat treatment: 750°C/1,5 h575°C/140MPa/12 609 hObr. 2a Mikroštruktúra dokumentovaná TEMFig. 2a Microstructure obtained by TEMObr. 2b Mapa analyzovaných karbidovFig. 2b Map of carbides distributionObr. 3a Ukážka merania veľkosti častíc – spracovanie obrázku pooddelení vzájomne sa dotýkajúcich častícFig. 3a Demonstration of particle size measurement – picture after split upparticlesvanie fotografie pred meraním veľkostičastíc je dokumentované naobr. 3a. V prípade, ak sa častice navzájomprekrývali, boli od seba oddelené.Vyhodnotená veľkosť častícpodľa ASTM E112 v programe IPP jena obr. 3b.Zachovaním častíc jedného typu(napr. M 2C čierna legenda naobr. 3b) sa odmeria veľkosť častíczvolenej fázy.2 ANALÝZA VÝSLEDKOV2.1 Mikroštruktúrna analýzaMikroštruktúru materiálu modelovejtavby pred a po creepovej skúškedokumentujú obr. 4, 5, a 6.Mikroštruktúra východzieho materiálupred creepom je bainitická (obr.4a, 5a a 6a). Veľkosť pôvodného austenitickéhozrna je 36,5 μm. Vo vnútriObr. 3b Ukážka merania veľkosti častíc – výstupný obrázok z meraniaveľkosti častíc v programe IPP podľa ASTM 112, farby sú podľa veľkostičastíc v analyzovanej plocheFig. 3b Demonstration of particle size measurement – picture aftermeasurement in the programme IPP according ASTM E112primárneho austenitického zrna je vidieťlatky (dosky) bainitu (obr. 4a, 5aa 6a). Bainitické latky (dosky) majúpretiahnutý nepravidelný tvar.Mikroštruktúra po creepe sa významnenelíši od predchádzajúcej klasifikácievýchodiskové stavu. Výraznejšia jevšak precipitácia vo vnútri a na hraniciachzŕn, ako v stave pred creepom(obr. 6). Zo vzájomného porovnaniamikroštruktúr pred a po creepe vyplý-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 69

Vývoj mikroštruktúry a návrh hodnotenia precipitačných zmienv oceli typu T24 vplyvom creepovej exploatáciePred creepom / Before creepPo creepe / After creepObr. 4a Východiskový stavFig. 4a As-receivedObr. 4b Rez 2Fig. 4b Section 2Obr. 4c Rez 1Fig. 4c Section 1Obr. 4 Typická mikroštruktúra materiálu vzoriek pred a po creepe dokumentovaná svetelným mikroskopom (SM)Fig. 4 Characteristic microstructure before and after creep observed by light microscopy (LM)Obr. 5a Východiskový stavFig. 5a As- receivedObr. 5b Lomový povrch (LP)Fig. 5b Fracture surface (FS)Obr. 5c Lomový povrch (LP)Fig. 5c Fracture surface (FS)Obr. 5 Typická mikroštruktúra materiálu vzoriek pred a po creepe dokumentovaná rastrovacím elektrónovým mikroskopom (REM)Fig. 5 Characteristic microstructure before and after creep observed by scaning electron microscopy (SEM)Obr. 6a Východiskový stavFig. 6a As- receivedObr. 6b Rez 2Fig. 6b Section 2Obr. 6c Lomový povrchFig. 6c Fracture surface (FS)Obr. 6 Typická mikroštruktúra materiálu vzoriek pred a po creepe dokumentovaná transmisným elektrónovým mikroskopom (TEM)Fig. 6 Characteristic microstructure before and after creep observed by transmision electron microscopy (TEM)va, že dôsledkom creepovej exploatáciesa vo vnútri zŕn formovali subzrnás vlastnými hranicami a výraznou precipitáciou(označené šípkami na obr.4b, 4c, 5b, 6b a 6c). Subzrná často vytváraliparalelné hranice, pripomínajúcehranice dvojčiat (obr. 4b, 5b, 6ba 6c), alebo paralelné hranice oddeľujúcejednotlivé bloky v zrne (obr. 4c).Okrem toho v reze 1 a na lomovejploche (po creepe) bola zaznamenanáprítomnosť kavít na hraniciach zŕna subzŕn (obr. 4c a 5c).2.2 Precipitácia, chemické zloženie a veľkosť karbidických fázVýsledky fázovej analýzy v materiálipred creepom sú dokumentovanéna obr. 7. Častice na báze Fe-Cra Cr-Fe boli identifikované metódouelektrónovej difrakcie ako karbidyM 23C 6a M 7C 3. Častice M 23C 6sa nachádzajúprevažne na hraniciachpôvodných austenitických zŕn a hraniciachsubzŕn. Pozorované karbidyM 23C 6majú zväčša oválny tvar a sú70 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

ODBORNÉ ČLÁNKYväčšie ako karbidy M 7C 3rozloženéprevažne na hraniciach subzŕn.Častice M 7C 3sú jemné a tiež majúoválny tvar.Detailné chemické zloženie identifikovanýchfáz v stave pred creepomje uvedené v tab. 3.Do skupiny karbidov pozorovanýchpred creepom (M 23C 6a M 7C 3) vstupujúpo creepe ďalšie karbidy a tona báze Mo-Fe (M 6C) a na báze Mo-Cr (M 2C). Detailné chemické zloženiesledovaných karbidických fáz jeuvedené v tab. 4. Karbidy M 6C súhrubé častice s oválnym až nepravidelnýmtvarom (obr. 8, 9 a 10). Vylučujúsa po hraniciach zŕn a subzŕn.Jemné karbidy M 2C sa vylučujúv matrici a majú paličkovitý alebooválny tvar.Jemné častice MX boli identifikovanévo všetkých skúmaných stavoch.Ich priemerná veľkosť bolacca 20 – 30 nm s chemickým zloženímcca 80 hm. % V + zvyšok hm. %Cr, Fe, Mo.Veľkostná distribúcia všetkých karbidickýchčastíc v rámci analyzovanejplochy na vzorkách pred a pocreepových testoch je graficky dokumentovanána obr. 11.Približne rovnaké zastúpenie najhrubšíchkarbidov (ASTM 18, 19)sa pozorovalo vo východzom stavea v stave po creepe v oblasti lomovéhopovrchu (rez LP, rez 1). Okremtoho v závislosti od lokálnej deformáciesa v oblasti lomu (rez LP,rez 1) pozorovali hrubšie karbidy(ASTM 18, 19, 20) v porovnaní s rezom2. Na druhej strane so vzrastajúcouvzdialenosťou od LP sav štruktúre (rez 1 a rez 2) zväčšujepodiel menších častíc (ASTM 22, 23a 24). Podiel menších častíc sa zvýšilaj v porovnaní s východiskovýmstavom (obr. 11).Veľkostná distribúcia karbidickýchčastíc jedného typu je dokumentovanána obr. 12 až obr. 15. Veľ kosť kar-Tab. 3 Chemické zloženie precipitátov v materiáli pred creepom (východiskový stav)Tab. 3 Chemical composition of precipitates before creep (as-received conditions)VzorkaSamplePred creepomBefor creepFázaPhaseZloženie (hm%)Composition (wt.%)Fe Cr Mo VM 23C 6(Fe-Cr) 57,72 31,84 7,68 1,86M 7C 3(Cr-Fe) 34,64 51 8,52 5,84Tab. 4 Chemické zloženie precipitátov v materiáli po creepe (zvýraznené sú majoritné množstvá prvkov)Tab. 4 Chemical composition of precipitates after creep (the majority elements are highlighted)AnalýzyAnalysesLomový povrchFracture surfaceRez 1Section 1Rez 2Section 2FázaPhaseChemické zloženie (hm%)Chemical composition (wt.%)Fe Cr Mo VM 6C (Mo-Fe) 41,38 9,22 44,55 4,84M 2C (Mo-Cr) 1,23 19,49 62,00 17,27M 23C 6(Fe-Cr) 51,00 39,84 6,75 2,41M 7C 3(Cr-Fe) 35,25 55,90 4,92 4,75M 6C (Mo-Fe) 44,6 7,74 43,16 4,24M 2C (Mo-Cr) 1,32 20,19 60,12 18,37M 23C 6(Fe-Cr) 51,92 40,80 5,51 1,76M 6C (Mo-Fe) 43,07 7,71 45,43 3,58M 2C (Mo-Cr) 0,93 17,22 65,53 16,08M 23C 6(Fe-Cr) 52,57 36,24 8,014 2,12Obr. 7 Rozloženie karbidov v materiáli pred creepomFig. 7 Carbides distribution in as-received materialObr. 8 Rozloženie karbidov na lomovom povrchu po creepeFig. 8 Carbides distribution on fracture surface (FS) after creepObr. 9 Rozloženie karbidov v reze 1 po creepeFig. 9 Carbides distribution in section 1 after creepObr. 10 Rozloženie karbidov v reze 2 (hlava) po creepeFig. 10 Carbides distribution in section 2 (head) after creepZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 71

Vývoj mikroštruktúry a návrh hodnotenia precipitačných zmienv oceli typu T24 vplyvom creepovej exploatácieObr. 11 Veľkosť precipitátov v materiále pred a po creepe v závislosti naich množstve v uhlíkovej replikeFig. 11 Precipitates size before and after creep in dependence theiramount in carbon replicasAmount (pcs) – Množstvo, Particle size according to ASTM – Počet častícpodľa ASTM, FS (Fracture surface) – LP (lomový povrch creepovéhotelieska), Section 1 – Rez 1, Section 2 – Rez 2, As-received – Pôvodný stavbidov M 23C 6(obr. 12) a M 7C 3(obr. 13)sa merala na vzorkách pred a po creepe.Veľkosť karbidov M 6C (obr. 14)a M 2C (obr. 15) sa merala iba navzorkách po creepe, vzhľadom nato, že ich precipitácia je podmienenácreepovou expozíciou.V prípade karbidu M 23C 6sa nameralorovnaké zastúpenie najhrubšíchkarbidov (ASTM 18) v stave predcree pom a po creepe len v reze 2(obr. 12). Na druhej strane sa zvýšilpodiel menších častíc (ASTM 21, 22,23 a 24) vo všetkých študovaných rezochv porovnaní s východiskovýmstavom. Dôvodom takéhoto správaniaje pravdepodobnerozpúšťanietýchto častíc(obr. 12).V karbide M 7C 3(obr. 13) mali v oblastiLP najväčšiezastúpenie častices menším rozmerom(ASTM23). V porovnanís východiskovýmmateriálom sav oblasti lomovéhopovrchu (rezLP, rez 1) nameralnižší podiel hrubýchčastíc M7C3(ASTM 20, 21).Najhrubšie karbidy(ASTM 19) savyskytovali iba vo východzom stave.To znamená, že v dôsledku creepovejexploatácie došlo k výraznémurozpúšťaniu fázy M 7C 3.Naopak zhrubnutie, resp. vyšší podielhrubších karbidov v oblasti lomovéhopovrchu sa pozoroval v prípadekarbidu M 6C (ASTM 18, 19a 20) (obr. 14) a v prípade karbiduM 2C (ASTM 21, 22 a 23) (obr. 15)v porovnaní s veľkosťou uvedenýchkarbidov nameranou v reze 2.2.3 Diskusia k dosiahnutýmvýsledkomVýsledky meraní, chemického zloženiaa veľkosti identifikovaných fázmožno zhrnúť takto:Ukázalo sa, že v karbide M 23C 6rastie obsah Cr na úkor Fe pravdepodobnev dôsledku zvýšenej lokálnejdeformácie počas creepovejexploatácie. Obsah Mo sa významnenemení, čo platí aj o veľkostičastíc v materiáli po creepe v porovnanís východiskovým materiálom(obr. 16). Minimálne rozdielyvo veľkosti M 23C 6pred a po creepeObr. 12 Veľkosť karbidov M 23C 6v materiáli pred a po creepovej expozíciipri teplote 575°CFig. 12 The size of M 23C 6carbides in as-received condition and aftercreep exposure at 575°CObr. 13 Veľkosť karbidov M 7C 3v materiáli pred a po creepovej expozíciipri teplote 575°CFig. 13 The size of M 7C 3carbides in as-received condition and after creepexposure at 575°CObr. 14 Veľkosť karbidov M 6C v materiáli pred a po creepovej expozícii priteplote 575°CFig. 14 The size of M 6C carbides in as-received condition and after creepexposure at 575°CObr. 15 Veľkosť karbidov M 2C v materiáli pred a po creepovej expozícii priteplote 575°CFig. 15 The size of M 2C carbides in as-received condition and after creepexposure at 575°C72 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

ODBORNÉ ČLÁNKYObr. 16 Chemické zloženie a priemerná veľkosť karbidov M 23C 6pred a pocreepeFig. 16 The chemical composition and average size of M 23C 6carbidesbefore and after creepContent (wt %) – Obsah (hm%), As-received – Pôvodný stav, Section 2 –Rez 2, Section 1 – Rez 1, Average size according to ASTM – Priemernáveľkosť podľa ASTMObr. 17 Chemické zloženie a priemerná veľkosť karbidov M 7C 3pred a pocreepeFig. 17 The chemical composition and average size of M 7C 3carbidesbefore and after creepObr. 18 Chemické zloženie a priemerná veľkosť karbidov M 6C pred a pocreepeFig. 18 The chemical composition and average size of M 6C carbides aftercreepObr. 19 Chemické zloženie a priemerná veľkosť karbidov M 2C pred a pocreepeFig. 19 The chemical composition and average size of M 2C carbides aftercreepsvedčia o vysokej rozmerovej stabilitetohto karbidu. Vplyvom tejtovlastnosti M 23C 6budú zohrávať dôležitúúlohu proti zotavovaniu štruktúry,kde bránia pohybu dislokáciia ďalšiemu narastaniu bainitickýchlatiek (subzŕn). Takéto správanieM 23C 6sa spája s prítomnosťou bóruv oceli T24, aj keď nie je úplne známe,akým mechanizmom prebiehatento proces [9, 10].V prípade M 7C 3bol zaznamenanýpokles priemernej veľkosti častícna vzorkách po creepe v porovnanís východiskovým stavom. Toznamená, že dochádza k ich rozpúšťaniuvplyvom creepovej exploatácie.Proces rozpúšťania je navyšepodporovaný aj narastajúcouúrovňou lokálnej deformácie (napätí)(obr. 17). So zmenou priemernejveľkosti M 7C 3nedochádza k významnýmzmenám v chemickomzložení tejto fázy, t. j. k zmene obsahuCr, Fe a Mo (obr. 17).Počas creepovej exploatácie došlok následnej precipitácii ďalších karbidickýchfáz M 2C a M 6C.V prípade M 6C a M 2C sa potvrdilohrubnutie častíc vplyvom narastajúcejlokálnej deformácie (napätí)pričom nedošlo k výraznej zmeneich chemického zloženia, t. j. v zmeneobsahu Mo, Fe, Cr a V (obr. 18a 19).Na materiáli T24, konvenkčne tepelnespracovanom (austenitizácia+ popustenie), skúšanom v podmienkachcreepu pri rovnakej teplote575 °C sa potvrdilo, že časticeM 2C a M 6C sa začnú vylučovať v časovomrozmedzí 3 000 až 7 000 hod[7]. Vyprecipitovanie nových častícje sprevádzané ich rastom a následnýmhrubnutím vplyvom dlhšejcreepovej expozície. Tento jav ječasto spájaný s degradáciou creepovýchvlastností feritických žiarupevnýchmateriálov, v ktorých dochádzak ochudobňovaniu matriceo Mo a následnému substitučnémuodpevneniu tuhého roztoku [10, 11].Môžme predpokladať, že hrubnutiečastíc M 6C a M 2C je podmienenénielen narastajúcou úrovňou lokálnychnapätí, ale aj dlhšou creepovouexpozíciou.Meranie veľkosti častíc ďalej ukázalo,že najhrubšie karbidy (ASTM 18)sa pozorovali v stave pred aj pocree pe (obr. 11). Separátnym meranímjednotlivých fáz sme zistili, ževeľ kosť ASTM 18 dosahujú karbidyM 23C 6(pôvodný stav a rez 1) (obr. 12)a karbidy M 6C (obr. 14). Na základemeraní veľkosti častíc a predpoklade,že M 6C hrubnú nielen vplyvomnarastajúcich lokálnych napätí(obr. 18), ale aj vplyvom dlhšej creepovejexpozície [10, 11] sa javí, žeM 6C dosiahli po creepovej exploatácii(575 °C/140 MPa/12 609 h) rovnakúveľkosť ako M 23C 6vo východzomstave, ktoré sa vplyvom creepu postupnerozpúšťajú (obr. 16).V obidvoch prípadoch sa precipitáciaM 23C 6a M 6C realizuje na hraniciachpôvodných austenitických zŕna hraniciach subzŕn.Z uvedených meraní je teda evidentnývplyv tepelno-mechanického namáhaniapočas creepovej skúškyna chemické zloženie a veľkostnúdistribúciu precipitátov v oceliachtriedy T24.Meranie veľkosti častíc sekundárnychfáz ukázalo, že v dôsled-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 73

Vývoj mikroštruktúry a návrh hodnotenia precipitačných zmienv oceli typu T24 vplyvom creepovej exploatácieku cree povej exploatácie dochádzak ich zmenám. Na základedosiahnutých výsledkov a získanýchskúseností na charakterizáciuprecipitačných zmien ocele T24v podmienkach creepu je nutnédodržať presný metodický postupprípravy a vyhodnotenia všetkýchvzoriek. To znamená:1. Pri príprave uhlíkových replík jenevyhnutnou podmienkou dodržaťrovnaké časy leptania materiálus presnosťou na 1 sekundu,t. j. cca 20 s v prípade leptaniaocele T24 v 4 % Nitalu.2. Vybrať reprezentatívnu oblasťmikroštruktúry na vzorkách preda po creepe a náhodným spôsobomidentifikovať a analyzovaťchemické zloženie min. 20častíc z každej skupiny prítomnýchfáz.3. Merania urobiť v reze 1 a v reze 2,ako je zobrazené na obr. 1. Kvôlispresneniu je možné vykonaťďalšie merania na rezoch nachádzajúcichsa medzi rezom 1 a rezom2.4. Stanoviť priemernú hodnotu zistenéhochemického zloženia,priemernú veľkosť častíc (z min.20 identifikovaných pre jednufázu). Tieto hodnoty reprezentujúpriemerné chemické zloženie/veľkostidanej fázy v reze 1,v reze 2 a vo východzom materiáli.Tieto údaje číselne vyjadrujú stavmateriálu v terciálnej oblasti svojejživotnosti.Výsledky meraní v ďalších rezochmajú tiež svoj význam, nielen z pohľaduvzájomného porovnania.Týmto spôsobom vytvoríme istýpriebeh hrubnutia, rozpúšťania fázv závislosti od lokálnej deformácie(napätí). Takýto prístup umožnílepšie eliminovať rozdiely vo vlastnostiachmikroštruktúry reálnychkomponentov, ktoré sú výsledkomfluktuácie teplôt a napätí, čím sasúčasne zvýši presnosť hodnoteniaživotnosti.ZÁVERPripravená modelová tavba oceleT24 bola termomechanicky spracovanáa následne skúšaná v podmienkachcreepu pri teplote 575 °Ca napätí 140 MPa. K pretrhnutiu testovanéhotelieska došlo po 12 609 h.Pokiaľ ide o precipitáciu sekundárnychfáz sa zistilo, že:– východzí materiál pred creepomobsahoval karbidy na báze M 23C 6a M 7C 3,– materiál po creepe obsahovalkarbidy na báze M 23C 6, M 7C 3,M 6C a M 2C,– disperzné častice MX boli identifikovanévo všetkých skúmanýchstavoch,– karbidy M 7C 3sa rozpúšťajú, pričomich chemické zloženie samení minimálne vplyvom creepovejexploatácie aj vplyvom rôznejúrovne lokálnej deformácie (napätí).Naopak M 23C 6sú rozmerovostabilnejšie a chemické zloženiesa mení výraznejšie vplyvomcreepu a vplyvom lokálnej deformácie(napätí),– karbidy M 6C, M 2C hrubnú s rastúcouúrovňou lokálnych napätí,pričom ich chemické zloženie samení minimálne,– najväčšie rozmery častíc (ASTM18)sa namerali na karbidoch M 23C 6v stave pred aj po creepe a karbidochM 6C v oblasti lomovej plochy,– v obidvoch prípadoch (M 23C 6ajM 6C) sa precipitácia realizuje nahraniciach pôvodných austenitickýchzŕn a hraniciach subzŕn.Karbidy M 7C 3precipitujú prevažnena hraniciach subzŕn a karbidyM 2C a MX v matrici.CONCLUSIONSThe prepared model melt of T24steel was thermomechanically treatedand subsequently tested in creepconditions at 575°C and 140 MPastress. The test specimen rupturedafter 12 609 h.As far as the precipitation of secondaryphases is concerned, it hasbeen found out that:– the initial material prior to creepcontained carbides on M 23C 6andM 7C 3basis,– The material after creep containedcarbides on M 23C 6, M 7C 3,M 6C and M 2C basis,– MX dispersion particles were identifiedin all investigated conditions,– M 7C 3carbides are dissolvedwhereas their chemical compositionchanges minimum due tocreep exploitation and also dueto the effect of different level oflocal strain (stresses). On thecontrary, M 23C 6are more stablefrom the viewpoint of their sizeand their chemical compositionis changed more expressivelydue to the effect of creep and theeffect of local strain (stresses),– M 6C and M 2C carbides coarsenwith increasing level of local stresseswhereas their chemical compositionis changed only a little,– The highest size of particles(ASTM18) was measured in M 23C 6carbides in the condition prior toand also after creep and in M 6Ccarbides in the region of fracturedsurface,– In both cases (M 23C 6and alsoM 6C) the precipitation occurs onboundaries of original austeniticgrains and boundaries of subgrains.M 7C 3carbides precipitateprevailingly on sub-grain boundariesand M 2C carbides and MX inthe matrix.Literatúra[1] Farrar, J. C. M. – Marshall, A. W.:Smartweld – an overview. Doc.IX-2077, 2003[2] Marlow, B. A.: Advanced SteamTurbines. Proc. Conf. Advances inTurbine Materials, Design anManufacturing, s. 36. Newcastle uponTyne, 1997[3] Kehlohfer, R.: Power engineering,status and trends. Proc. Conf.Materials for Advanced PowerEngineering 1998. s. 3. Eds. J.Lecomte-Becker et al.,Forschungszentrum Jülich GmbH, 1998[4] Fleming, A.: New materials for hightemperature service in powergeneration. OMMI, 2002, vol. 1, Issue 2[5] Foldyna, V. – Koukal, J.: Vývoj ocelípro energetiku a chemickéstrojírenství na bázi 2 až 3 % Cr.Zváranie č. 1-2, s. 3 – 8, 2003[6] Hakl, J. – Vlasák, T. – Brziak, P. –Zifčák, P.: Contribution to theinvestigation of advanced low-alloyP23 steel creep behaviour, Proc.Conf. Materials for Advanced PowerEngineering, 2006, s. 985. Eds. J.Lecomte-Becker et al.,Forschungszentrum Jűlich GmbH, 2006[7] Zifčák, P.: Fyzikálna metalurgiamodifikovaných 2.25Cr1Mo ocelí[Dizertačná práca]. STU MtF Trnava,Bratislava, 2006[8] http://www.mediacy.com/tech/ipuml/ipu1988.q3/0060.html[9] Spiradek, K. – Bauer, R. – Zeiler, G.:Microstructural changes during thecreep deformation of 9 % Cr- steel,Material for advanced powerengineering 1994, Proceedings of the7th Liège Conference, Október 1994,Part I, s. 251 – 262[10] Brziak, P.: Štúdium vplyvu parametrovtepelného spracovania a technológiezvárania na vybrané mechanickéa štruktúrne vlastnosti 9Cr1Mo ocelí[Dizertačná práca]. STU MtF Trnava,Bratislava, 1999[11] Vodárek, V.: Fyzikální metalurgiemodifikovných (9-12%Cr)ocelí. Ostrava, Technická

ODBORNÉ ČLÁNKYNové nástroje simulácie na vzdelávaniea školenie zváračského personáluNew simulation tools in education and training of welding personnelJOHN BIRGER STAV – ERIK ENGHDr. J. B. Stav, Associate Prof., Sør-Trøndelag University College (fakulta univerzity regiónu Sør-Trøndelag), John.B.Stav@hist.no – E. Engh,QM Soft, sales@gm-soft.no, Trondheim, NórskoV článku sa opisuje súčasný stav riešenia projektov iQSim a EuroMECCA riešených s podporou programuLeonardo da Vinci V rámci projektu iQSim sa vyvíja nový typ on-line programov, ktoré zdokonalia súčasnévýcvikové nástroje a študijné metódy v kombinácii s rozvojom nových pedagogických metód Prednosťouon-line simulačných programov je, že študenti a inštruktori môžu dynamicky upravovať základné zváracieparametre, aby vizuálne pochopili tolerančné hranice, ktoré sa objavujú v skutočnej výrobe a aby vypracovalialternatívne spôsoby rozhodovania, na základe ktorých zvládnu aj technické a ekonomické problémy vo výrobe V rámci projektu EuroMECCA sa overuje metóda školenia založená na aktivite poslucháčov (Activity BasedTraining) Základný princíp metódy je v sekvenčnej štruktúre školenia tak, aby sa teoretický obsah priamotýkal následných praktických úloh vo výrobnom procese Učebný obsah prednášaný na školeniach je pritomzaložený na aktivite poslucháčovThe actual results of iQSim and EuroMecca projects performed with a support of Leonardo do Vinci programare discussed. The new type of on-line simulation programmes are developed within iQSim project, whichimprove existing training tools and study paths in combination with development of new pedagogicalmethodologies. The advantage of on-line simulator tools is that students and instructors may dynamical playwith the essential welding parameters in order to visually understand the tolerance window occurring in reallife production, and make up alternative decision routes that may handle both technical and economicalproduction tasks. Activity based training (ABT) method is verified within the EuroMECCA project. Basicprinciples of this method is that the teaching sequence of theoretical content is directly connected with thepractical tasks in production process. The content of the lectures presented during the course is based on theactivity of students.>Moderná spoločnosť je výraznezávislá od zváraných konštrukcií,ako sú napr. mosty, rúrovody,stavby, prepravné zariadeniaatď. Naša bezpečnosť závisí tiež odkvality materiálov, kvalifikácie zváračova sústavného zvyšovania ichzručnosti vzhľadom na vývoj novýchmetód zvárania a nových materiálov.Trvalo udržateľný ekonomickýrast európskeho hospodárstva s obratomviac ako 1,6 miliardy eur ročneje posilnený dostupnosťou približne1 900 000 zváračských špecialistov(pracujúcich priamo v sektore zvárania)s voľným pohybom výrobkov,služieb a osôb a dostupnosťou kvalitnéhoučebného prostredia.Nedostatok adekvátneho matematickéhoa počítačového vybaveniavo vzdelávacom systéme narastáa spôsobuje problémy v chápaníkomplexných oblastí problémovv materiálových vedách. Navyše zaangažovanieštudentov na rozvojivzdelávania v kurzoch s okamžitouodozvou učiteľovi bude predstavovaťrozhodujúci prvok pri tvorbevzdelávacieho prostredia prístupnéhopre všetkých.V tomto článku autori opisujú súčasnýstav vývoja v projekte iQSima EuroMECCA riešeného s podporouprogramu Leonardo da Vinci,v ktorom pripravujú aj ďalšie projekty.Tieto odstránia problémy so študentmi,ktorým chýba základné matematickéa počítačové vybaveniea budú ich stimulovať k zapojeniu sado rozvoja vzdelávania.Výsledkom, ktorý sa predpokladáv projekte iQSim, je nový typ tzv.on-line simulačných nástrojov, ktorézdokonalia súčasné výcvikové postupya štúdijné metódy v kombináciis rozvojom nových pedagogickýchmetód. Prednosťou týchto simulačnýchnástrojov je, že študenti a inštruktorimôžu dynamicky upravovaťzákladné zváracie parametre, aby vizuálnepochopili následné zmeny,ktoré sa objavujú v skutočnej výrobe.Môžu následne vypracovať alternatívnespôsoby rozhodovania, na základektorých zvládnu aj technickéa ekonomické problémy vo výrobe.Strojársky priemysel čoraz častejšievyužíva metódy tradičnej výučbytým, že oddeľuje teoretickú výučbuod praktického výcviku zručností.V takomto pedagogickom procesenasleduje prax po vysvetlení teoretickéhoobsahu.V Smerniciach IIW/EWF pre medzinárodnéhozvárača sa uvádza: “Teoretickévzdelanie poskytnuté študentomsa zameriava na základnépochopenie procesov a správaniesa materiálov vrátane noriem a bezpečnostnýchpredpisov. Témy a kľúčovéslová sa uvádzajú ako “rámec”v opisoch modulov spolu s “cieľom”a “predpokladaným výsledkom”. Poukončení každého modulu sa vykonáteoretická skúška. Potrebný časvýučby a tréningu sa môže líšiť individuálnepodľa schopností študenta.Vyučovacia hodina musí obsahovaťminimálne 50 minút čistého učebnéhočasu. Nie je povinné presnedodržiavať poradie tém uvedenýchv tejto smernici”.Uvedené vyjadrenie však vedie veľmiľahko k tradičnému spôsobu vzdelá-ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 75

Nové nástroje simulácie na vzdelávaniea školenie zváračského personáluvania, pri ktorom sa teoretická náplňprednáša v učebných blokoch, kdesa preberajú všetky teoretické poznatkydaného predmetu oddeleneod praktického výcviku.METÓDA ABTŠkolenie je založené na aktivite poslucháčovABT (Activity Based Training)a využíva, ako vidno na obr. 1,výcvik, ktorý je úzko spojený s praktickýmičinnosťami vo výrobe podľavýrobného postupu vopred definovanejkonštrukcie alebo výrobku.Proces napreduje sekvenčne na základezákazkových listov a poradiapracovných úkonov.Základný princíp spočíva v tom, žeučebný obsah musí byť stále k dispozícii,keď je potrebný a prezentovanýprostredníctvom školení založenýchna vlastnej aktivite poslucháčov. Študentisa zapoja do nových učebnýchblokov tým, že postupujú podľa výrobnéhoplánu, čím sa zabezpečí,aby sa teoretický obsah priamo týkalnásledných praktických úloh v procese.Zdôrazní sa tým význam teórie,ktorá sa týka následných praktickýchúloh a vlastnej aktivity študentovv poznávacích procesoch.Predpokladáme, že sa pritom môžuskombinovať rozličné nové technológievzdelávania s prezentácioumultimediálne bohatého obsahu,čím sa podporí flexibilita, angažovanosťa motivácia vo vzdelávaní.Učebný materiál sa dodá vo formeučebných predmetov v rôznychObr. 1 Zákazkový list obsahuje počet súborov pracovných úkonov. Obrázok znázorňuje len jedensúbor pracovných úkonov v rámci scenára školenia založeného na aktivite poslucháčovOrder – Zákazkový list, Work Package – Výrobná operácia, Start – Začiatok, Theory – Teória,Practical work – Praktický výcvik, End – KoniecFig. 1 A job order contains a number of job packages. In this figure only one job package withinan Activity Based Training scenario is shownObr. 2 Výrobok sa striedavo používa medzi študentmi v priebehu procesu výroby. Po zhotoveníštudentom A na určitom stupni študent B vykoná kontrolu kvality dielca. Študent B následne použijedielec od študenta A vo vlastnej výrobe a potom ho vráti späť študentovi A na nasledovnú kontrolukvalityFig. 2 A product is alternating between students during the fabrication process. When produced bystudent A at a certain stage then student B will carry out the quality control of the part. Student B willthen use the part from A in his own production and then transfer it back to A for the following qualitycontrolmultimediálnych formátoch, avšakštandardizovaných na prezentácieprostredníctvom rôznych vzdelávacíchsystémov tzv. LMS - LearningManagement Systems.Hlavnou myšlienkou ABT je, aby študentmusel zhotoviť výrobok. Týmtovýrobkom môže byť čokoľvek, alemusí byť zhotovený výrobným procesom,ktorý sa skladá z množstvakrokov práce a kontroly.To znamená, že možno využiť dopytmiestneho priemyslu a tieto výrobkymôžu byť súčasťou samotnéhovzdelávania. Prípadne škola môžespolupracovať s miestnym priemyslomako subdodávateľ, ak túto výrobumožno zaradiť do vzdelávaniaa výcviku.Jedným z kľúčových prvkov je zákazkovýlist, ktorý sa vypracuje na základeobjednávky alebo zmluvy, kde sadefinuje výrobok a dodacie podmienky.Zákazkový list sa musí vypracovaťako základ pre učebné a školiaceplány a na plánovanie školiacich aktivít.Ale v správnom ABT kurze má samotnýzákazkový list obsahovať minimálnetieto dokumenty:– dodací plán,– výkresy zostáv,– výkresy zvarov,– zoznamy dielcov a materiálov,– montážne opisy,– odkazy na medzinárodné normy,– odkazy na zmluvné požiadavky,– dokumenty o kontrolách,– dokumenty o nezhode.Hlavná filozofia v rámci výroby je, abyosoba, ktorá vyrába výrobok, nebolaosobou, ktorá vykonáva kontrolukvality rovnakého výrobku. Na vytvorenienovej metódy vo vzdelávaní sazameriame na zavedenie toku fiktívnejvýroby, pričom sa výrobok striedavopoužíva medzi študentmi aleboskupinami študentov (obr. 2).Zavedením takéhoto striedavého používaniavýrobku medzi študentmialebo skupinou študentov sa do vyučovaniavnáša požiadavka zabezpečeniakvality. Striedavým používanímvýrobku medzi skupinami, ako výrobokprechádza procesom výroby,študenti zodpovedajú nielen za kvalituhotového výrobku ale aj za overeniekvality prijatého polotovaru.Metodológia ABT umožňuje vyučujúcemua študentovi sledovať procesvýroby a uplatniť teoretické vedomostipriamo v procese.OSTATNÉ ASPEKTY ABTVyššie uvedené princípy sa úspešnezaviedli v rôznych kurzoch v obdobíriešenia projektu MECCA. Jed-76 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

ODBORNÉ ČLÁNKYným z úspešných princípov bolo, žesa poskytli teoretické vedomosti a vprípade potreby sa pre študentovodprezentovali a zároveň sa aktualizovali.Ďalším princípom bolo, že sasledoval blokový sekvenčný prístup,v ktorom logicky vstupovali vzdelávaciea výcvikové bloky a po nichnasledoval proces výroby.Avšak opísaný logický prístup tiežposkytuje možnosť vyjadriť a prediskutovaťdôsledky aktivity v jednomz výrobných procesov na ostatnéprocesy. Pri diskusii o týchto dôsledkochmôže inštruktor vysvetliťlogické súvislosti a tak sa študentinaučia hľadieť vo výrobnom procesedopredu, aby videli následky svojichprebiehajúcich rozhodnutí. V živejsituácii vo výrobe sa tiež naučia pracovaťs previazanými rozhodnutiami,pričom musia vyjadriť svoj názorna práve prijaté rozhodnutie a jehonásledky pre ďalšie etapy výroby,pričom ich súčasné rozhodnutie samožno bude musieť zmeniť kvôli vyhodnoteniuneskorších dôsledkov.NIEKOĽKO PRÍKLADOVZ PRAXEObr. 3 Ukážka simulácie geometrie zvaru. Zvolil sa úkos tvaru X a užívateľ môže posúvať jazdca vktoromkoľvek smere na dynamické znázornenie dôsledkov. Prídavné charakteristiky sú výdavky najeden meter zvaru, plocha prierezu, atď.Fig. 3 Showing the simulation window for simulation of the weld geometry. An X-Bevel has beenselected and the user may drag the sliders in any direction in order to dynamically see theconsequences. Additional features are the calculation of weld requirements per meter weld, crosssection area and so onObr. 4 Ukážka simulácie dohrevu a výpočet dĺžky času ochladzovania medzi 800 a 500 °C a tvrdostiFig. 4 Demonstration of postheat simulation and calculation of cooling time duration between 800and 500 °C and hardness1. Na výrobnej linke sa má vyrobiť kotol,ktorý má špeciálne požiadavkyna tvrdosť materiálu. V stanovenompostupe zvárania (WPS) ješpecifikovaná hodnota CE IIW, ktorámá byť maximálne 0,35 %. WPSsa vypracoval na základe predchádzajúcejkvalifikácie postupu zváraniaWPAR, kde je v technickomliste o materiáli uvedené chemickézloženie materiálu s následnýmuvedením hodnoty CE IIW. Avšakkeď sa materiál dopraví do výroby,zistí sa, že sa obdržal materiáls mierne odlišným chemickýmzložením, ale v rámci rovnakej skupinymateriálov, ako je definovanév príslušnej ISO norme.Vzniká otázka: Aké dôsledky prinesiezmena chemického zloženiapre výrobcu?2. V lodenici sa majú zhotoviť nakonštrukcii paluby kútové zvarydĺžky približne 2 500 metrov. Projektanttejto konštrukcie zadefinovalrozmer zvaru 6 mm. Avšakzváračský inžinier si uvedomil, žepostačí rozmer 5 mm.Vzniká otázka: Aké budú ekonomickédôsledky pri znížení rozmeruo 1 mm?3. Na výrobnej linke sa má vyrobiťniekoľko tlakových nádob na vysokýtlak z 50 mm hrubých oceľovýchplechov. Projektant rozhodol,že úkos má byť tvaru V s koreňovoumedzerou 2 mm, výškoušpičky 8 mm a uhlom skosenia 57stupňov.Vzniká otázka: Aké budú náklady,ak bude celková dĺžka zvaru200 m?Podobné otázky možno jednoduchoklásť a zodpovedať ich pomocou novéhosimulačného nástroja, ktorý savyvinul prostredníctvom projektu iQ-Sim, v rámci ktorého je v súčasnostivyrobený prvý prototyp.Na využitie simulátora v triede existujeviacero spôsobov. Uvádzame niekoľkopríkladov zo scenárov výcviku:1. Poskytnúť otázky zamerané navýpočet alebo otázky typu „čoak“. Vyučujúci použije simulátora spracuje premenné veličiny navýpočet riešenia.ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 77

Nové nástroje simulácie na vzdelávaniea školenie zváračského personálu2. Iniciovať reakciu študentov v triedeza účelom aktívneho poznávania.Aký je najdôležitejší faktor navýpočet hospodárnosti pri danomspôsobe zvárania? Vyučujúci použijesimulátor na spracovanie údajova stimuláciu študentov. Spoločneprediskutujú výsledky a možnévplyvy zmeny premenných veličínna kvalitu a ekonomiku výroby.3. Vyučujúci položí študentom otázkytypu „čo ak“. Študenti meniapremenné veličiny, definujú geometriu(obr. 3) a musia prediskutovaťrôzne možnosti riešenia.4. Vyučujúci kladie otázky, ktoré súvisias následkami zlého dosadaniadielcov. Aké budú následkyna nasledovnú operáciu vo výrobe?Simulácie, ktoré sa týkajúobjemu zvárania a výpočtov zváracíchnákladov sú cenné na preukázaniedôsledkov a vplyvu určitýchvlastností vo výrobe.5. Vyučujúci kladie otázky, ktoré satýkajú dôsledkov výberu premennýchveličín na tvrdosť, ako možnoovplyvniť tvrdosť zváraním sozvolenými premennými veličinami(obr. 4). Potom nasleduje skúškatvrdosti na overenie simulácie.Simulácia geometrie vplýva priamona výpočet nákladov. Vyučujúcialebo študenti sa môžu dynamickya neprerušovane pohybovať medzirozličnými simulačnými službami navyhodnotenie dôsledkov rozhodnutí.ZÁVERProstredníctvom projektov programuLeonardo da Vinci a projektovceloživotného vzdelávania sa vyvinulinové pedagogické metódya nové digitálne nástroje na vzdelávanie.Prednosťou simulačných onlinenástrojov a služieb je, že študentia inštruktori sa dynamicky “hrajú”so základnými zváracími parametrami,aby vizuálne pochopili hranice,v ktorých sa pohybujú v reálnej výrobea vytvárajú alternatívne rozhodnutia,ktoré umožnia riešiť technickéaj ekonomické úlohy vo výrobe.K dispozícii je nová flexibilná on-lineslužba, ktorá študentovi umožňujeukladať, vyhľadať a porovnať výsledkysimulácií. Pre každý zvolený spôsobzvárania sa musí zvoliť množstvoparametrov ako prúd, napätie,hrúbka, typ materiálu, atď. V určitomrozsahu týchto parametrov existujeich vzájomná závislosť, pretoich nemožno voliť nezávisle. Na dosiahnutienajlepšej technickej kvalitya efektivity je rozhodujúca najlepšiavoľba výrobných parametrov. Nazáklade tohto prístupu scenáre školeniahlbšie preniknú do reálnehoprostredia v priemyselnej výrobe.CONCLUSIONSThrough different projects withinLeonardo da Vinci program and LifeLong Learning projects new pedagogicalmethodologies and newdigital tools have been developed.These tools may stimulate the studentsfor further learning activities.Online simulator tools and serviceshave the advantage that studentsand instructors use learning activitieswhere they “play” dynamically withthe essential welding parameters inorder to visually understand the tolerancewindow occurring in real lifeproduction facilities, and make upalternative decision routes that mayhandle both technical and economicalproduction tasks. A new flexibleservice is available online which enablesstudent to store, retrieve andcompare the results from the simulations.For each selected weldingprocess a number of parameters likecurrent, voltage, thickness, materialtype, etc. must be selected. It iswithin a certain span a dependencybetween these parameters, wherebythey may not be selected independently.Thus, it is critical to adjustthese welding parameters in the bestpossible way to obtain the best technicalquality, and the most cost efficientproduction solution. And thetraining scenarios will through thisapproach come closer to thereal life environment in thefabrication industry.

ODBORNÉ ČLÁNKYNumerické simulace svařování – 2. část,průmyslové příkladyNumerical welding simulation – Part 2, examples from industryMAREK SLOVÁČEK – JOSEF TEJCIng. M. Slováček, Ph.D. – Ing. J. Tejc, MECAS ESI, s. r. o, Plzeň, Česká republika, marek.slovacek@mecasesi.czPříklady numerických simulací svařování Svařování jednoduchého T spoje Predikce deformace skluzovéhonosníku po svaření Rozdíl v numerické simulaci svařování programem SYSWELD a WELD PLANNERExamples of numerical welding simulations, welding of single T joint, prediction of distortion of sliding girderin as-welded condition, differences in numerical welding simulation by SYSWELD and WELD PLANNERprograms are outlined.Numerická simulace se již stalauznávanou podporou při>analýzách a optimalizacích běhemnávrhu technologií svařování. V rukoutechnologa a specialisty na numerickésimulace se stávají numerickéanalýzy mocným nástrojem,který umožní optimalizovat processvařování, snížit náklady na vývoj,urychlit vývoj a minimalizovat vznikzmetků, tzn. omezit deformace konstrukcípo svařování nebo predikovatkritická místa nebezpečná kevzniku vad, jak během svařování,tak i během provozu svařované konstrukce.Článek přímo navazuje na předchozíprvní část, kde byly uvedeny motivačnífaktory pro využití numerickýchsimulací svařování, dále bylypopsány možnosti a metody řešení,rozdělení numerických simulacísvařování dle požadovaných cílůa byly popsány jak potřebné vstupníparametry tak výsledky řešení.V článku bude uvedeno několik průmyslovýchpříkladů řešení numerickýchsimulací svařování.SVAŘENÍ T SPOJENa příkladu svařování jednoduchéhoT spoje budou demonstrovány mož-Obr. 1 Výpočetní 3D modelFig. 1 Computation 3D modelObr. 2 Teplotní pole během procesu svařováníFig. 2 Temperature field during welding processObr. 3 Redukované napětí po svařeníFig. 3 Reduced stress in as-welded conditionObr. 4 Výsledné distorze (mm) po svařeníFig. 4 Resulting distortions (mm) in as-welded conditionZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 79

Numerické simulace svařování – 2. část, průmyslové příkladyObr. 5 Rozložení martenzitu po svařeníFig. 5 Distribution of martensite in as-welded conditionObr. 6 Rozložení tvrdosti HV po svařeníFig. 6 Distribution of hardness HV in as-welded conditionObr. 7 Skluzový nosníkFig. 7 Sliding girderObr. 8 Výpočtový model nosníkuFig. 8 Computation model of girderObr. 9 Rozložení bainituFig. 9 Bainite distributionObr. 10 Rozložení redukovaného zbytkového napětíFig. 10 Distribution of reduced residual stressnosti programu SYSWELD, tzn. plnéhotransientního řešení. Obě deskyv T spoji jsou z materiálu St09G2S(C max. 0.12, Si 0.5-0.8, Mn 1.3-1.7,Ni max. 0.3, Cr max. 0.3). Jejichtloušťka je 15 mm. Přídavný mate riálje totožný jako základní. Svařování jeprovedeno automatem pod tavidlembez předehřevu. Na obr. 1 je uvedenvýpočtový model, který byl vytvořenz prostorových 3D elementů s velmijemnou oblastí konečných prvkůve svaru a okolí. Obr. 2 znázorňujeteplotní pole během svařování. Červenékontury na obr. 2 znázorňujíroztavenou oblast. Redukovanénapětí dle Misese je znázorněno naobr. 3. Je zřejmé, že maximální hodnotynapětí jsou v tepelně ovlivněnéoblasti, velikost maximálního redukovanéhonapětí je 655 MPa. Uvedenénapětí lze porovnat s naměřenýmihodnotami meze kluzu a pevnostipro příslušnou strukturu materiálu.Výsledné distorze, resp. deformaceT spoje jsou uvedeny na obr. 4. Velikostmaximální deformace ve směrux je 5,17 mm (obr. 4). Výsledná strukturave svaru a tepelně ovlivněnéoblasti je směs bainitu a martenzitu(obr. 5). Maximální množství bainituje 67 % a martenzitu je 17 %. Výslednávypočtená maximální tvrdost je276 HV (obr. 6).SVAŘENÍ SKLUZOVÉHONOSNÍKUCílem numerické simulace svařování80 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

ODBORNÉ ČLÁNKYbyla predikce deformace skluzovéhonosníku po svaření. Skluzový nosníks délkou 10 m je vyroben z oceliS355J2G3 a duplexní oceli 1.4462.Svarový spoj obsahuje 7 svarovýchhousenek. Nosník a výpočtový modelje uveden na obr. 7 a 8. Numerickásimulace svařování byla provedenadvěma způsoby, a to modernítransientní „macro bead“ metodouprogramem SYSWELD a metodou„smršťování“ programem WELDPLANNER. Rozložení bainitu ve svarua okolí v materiálu S355J2G3je uvedeno na obr. 9. Redukovanézbytkové napětí po svařování je uvedenona obr. 10. Celková deformaceskluzového nosníku vypočtenav programu SYSWELD je uvedenana obr. 11, na obr. 12 je uvedena celkovádeformace skluzového nosníkuvypočtená v programu WELD PLAN-NER. V tab. 1 je uvedeno porovnánívypočtených deformací programemSYSWELD a WELD PLANNER.Rozdíl v numerické simulaci svařováníprogramem SYSWELD a WELDPLANNER je v kvalitě a kvantitě výsledkůa délce řešení. ProgramemSYSWELD obdržíme, tzv. kompletnívýsledky, tzn. výsledné deformace,zbytkové napětí, materiálovoustrukturu, tvrdost struktury atd.Ovšem celé řešení, tzn. příprava výpočtovéhomodelu, zadání všechpotřebných vstupních parametrůvčetně vyhledání a přípravy materiálovýchvlastností a přípravy tepelnéhozdroje, výpočtový čas počítačea vyhodnocení výsledků trvalo4 pracovní dny (48 hodin trvalo pouzenumerické řešení). Provedení numerickéanalýzy programem WELDPLANNER je výrazně jednodušší,co do přípravy výpočtového modelu,výpočtového času počítače (několikminut) a vyhodnocení výsledků.Celá analýza programem WELDPLANNER byla provedena běhemjednoho pracovního dne. Ovšemvýsledkem jsou pouze deformacekonstrukce, parametry jako je materiálovástruktura, zbytková napětíči tvrdost jsou programem WELDPLANNER zanedbány.Po svaření skluzového nosníku(obr. 13) byla naměřena deformacea ta velmi dobře odpovídala s vypočtenýmihodnotami.Numerická simulace skluzovéhonosníku z hlediska velikosti a náročnostianalýzy na přípravu výpočtovéhomodelu, zadání vstupních data délku výpočtového času lze zařaditjako středně obtížnou.Numerická analýza byla provedenapro společnost Umoe Schat-Hardings. r. o jako zhodnocení stávajícíhostavu výroby. Pomocí numerickýchsimulací bylo provedeno i testovánízměn v technologii svařování (změnasvařovací sekvence a upnutí),tyto změny ale nevedly k výraznémusnížení deformací, což vedlo k závěru,že je potřeba změnit konstrukcinosníku, hlavně umístění svarovéhospoje. Na základě provedených analýzbude provedena optimalizacekonstrukce tak, aby svarový spoj bylumístěn blíže neutrální ose skluzovéhonosníku, a tak se snížili celkovédeformace po svařování.ZÁVĚRCílem článku bylo ukázat využitínumerických analýz svařovánív praxi. V kombinaci s experimentálnímměřením jsou velmi silnýmnástrojem během přípravy výroby,velice pružně reagují na změnyv technologickém postupu, dáleredukují množství experimentálníchzkoušek, což má za následeksnížení nákladů a samozřejmě zvyšováníkvality, spolehlivosti a konkurenceschopnostivyráběnýchsvařovaných konstruk čních celků.V přípravě je ještě třetí část, kdebude detailně rozebrána jedna numerickáanalýza, včetně přípravymodelu, tepelného zdroje, svařenískutečného testovacího kusu s rozboremvýsledků a porovnání vypočtenýcha naměřených hodnot.CONCLUSIONSThe objective of the paper was toshow the exploitation of numericalanalyses of welding in practice.In combination with experimentalmeasurement they representa strong tool during productionpreparation, they react flexibly onthe changes in technological procedure,furthermore they reduce thenumber of experimental tests whatresults in decrease of costs and, ofcourse, increase of quality, reliabilityand competitiveness of manufacturedstructural complexes.The third part is in progress whereone numerical analysis will be analysedin detail including preparationof model, heat source, welding ofreal test piece together with the analysisof results and comparisonof computed and measuredvalues.

XXXVII. medzinárodná konferenciaZVÁRANIE 2009Tradičnú každoročnú, v poradí už XXX-VII. medzinárodnú konferenciu ZVÁ-RANIE 2009 pripravila Slovenskázváračská spoločnosť (SZS) a Západoslovenskáregionálna skupina SZSv spolupráci s Katedrou zvárania, Ústavomvýrobných technológií Materiálovotechnologickejfakulty STU, Trnava,a Výskumného ústavu zváračského –Priemyselného inštitútu SR, Bratislava.Konferencia sa konala v TatranskejLomnici 4. – 6. novembra 2009 v rámci„Týždňa vedy a techniky na Slovenskuv roku 2009“ organizovaného Ministerstvomškolstva SR.Konferencie sa zúčastnilo temer 100zváračských odborníkov.Na konferencii odzneli prednášky poprednýchodborných pracovníkovz Českej republiky, Nórska, Poľska,Ukrajiny a Slovenska pracujúcich v oblastivýskumu, vývoja, výroby, normalizácie,legislatívy a ekonómie, a to v piatichtematických okruhoch a v rámcifiremných prezentácií (uvádza sa ajstručná anotácia prednášok):Otvorenie konferencie – zľava prof. Ing. Pavel Blaškovitš, DrSc., predseda SZS; Ing. Peter Klamo,generálny riaditeľ VÚZ – PI SR; Ing. Jozef Hornig, predseda Západoslovenskej regionálnej skupinySZS, Ing. Pavel Flégl, SVV, s. r. o., Praha a Anatolij A. Kajdalov, Institut elektrosvarki im. E. O.Patona, KyjevTematický okruh: Pokrok vozváračských technológiách• Choppery – nová kategória zdrojovprúdu. Janota, M., konzultant –Wagner, P., ESAB Slovakia, s. r. o.,BratislavaInvertorové zdroje prúdu spínané na sekundárnomvinutí, tzv. chopery – novétypy zdrojov zváracieho prúdu. Opisobvodov choperu a vysvetlenie funkcie.Vlastnosti zváracích choperov a ichporovnanie s vlastnosťami klasickýchzdrojov. Elektromagnetická kompatibilitachoperov. Príklady zváracích zariadenína báze choperu z produkcie ESAB.• Využitie elektrónovolúčovýchtechnológií pri zváraní Al zliatina ich kombinácií. Bachár, A. – Kolenič,F. – Blažíček, P. – Dřímal, D.,Prvá zváračská, a. s., BratislavaProblémy pri elektrónovolúčovom zváranítlakovo liatych hliníkových zliatinAlSi12 náchylných na vznik pórovitostizvarového kovu. Použitie technologickýchpohybov elektrónového lúčaa viacnásobných prechodov pozdĺžzvaru. Pou žitie deleného lúča s optimalizovanoudistribúciou energie v jednotlivýchpolohách. Technologické pohybya rozdelenie elektrónového lúčaprostredníctvom počítačom riadenéhovychyľovacieho systému. Metalografickévyhodnotenie.• Využitie elektrónovolúčovéhotechno logického komplexu s výkonomdo 30 kW pri zváraní Tiobežných kolies turbokompresorov.Blažíček, P. – Kolenič, F., Bachár,A. – Dřímal, D., Prvá zváračská,a. s., BratislavaNový typ elektrónovolúčového zváraciehokomplexu s výkonom do 30 kWs urýchľovacím napätím od 30 do 60 kVa zváracím prúdom do 500 mA. Spôsobriadenia a merania na vysokonapäťovejčasti riešené cez opticko-elektricképrevodníky. Elektrónovolúčový kanóns vizuálnym sledovaním zváraciehoprocesu v osi lúča. Príklad využitia elektrónovolúčovéhozvárania turbokompresorovýchobežných kolies z materiáluTiAl6V4 – spoj v strede lopatiek.• Zváranie špeciálnych ocelí diskovýma CO 2laserom. Turňa, M. – Kovačócy,P. – Sahúl, M., Katedra zvárania,ÚVTE, MtF STU, TrnavaZváranie špeciálnych ocelí diskovýma CO 2laserom. Použitie indukčnéhoohrevu. Návrh parametrov a podmienokzvárania. Vyhotovenie spojov. Vyhodnoteniekvality spojov. Experimentálnezváračské práce vykonané nazariadeniach firmy TRUMPF.• Modulárny univerzálny zváracíkomplex PZ AUTOWELD. Kolenič, F.– Faragula, P. – Kováč, Ľ. – Blažíček,P., Prvá zváračská, a. s., BratislavaKomplex PZ-AUTOWELD určený pre zváraniea naváranie nosníkov, platní a rúrmetódami MIG a MAG. Zváranie jednýmalebo paralelne dvomi horákmi. Modulárnezariadenie s možnosťou aj dodatočnéhodoplnenia modulov. Efektívneriešenie výroby v stavebníctve, strojárstve,lodiarstve, chemickom priemysle,napr. žeriavov, mostových konštrukcií,tlakových a beztlakových nádob.• Technológia delenia vysokopevnýchmateriálov laserom a vodnýmlúčom. Antalová, D. – Barényi,I., Trenčianska univerzita AlexandraDubčeka, TrenčínProgresívne technológie delenia materiálupomocou lasera a vodného lúča.Experimenty s delením ocele 11301,Armox 500 a zliatiny Al. Vzájomné porovnaniekvality rezu (drsnosti) jednotlivýchvzoriek.• Zváranie absorpčných puzdier nauskladnenie vyhoreného jadrovéhopaliva reaktorov typu VVER1000 s použitím laserových technológií.Kolenič, F. – Faragula, P. –Kováč, Ľ. – Dřímal, D., Prvá zváračská,a. s., BratislavaTechnológia zvárania absorpčných puzdier(z nehrdzavejúcej ocele so zvýšenýmobsahom bóru) a uskladnenie vyhorenéhojadrového paliva. VyhovujúceNDT skúšky laserových zvarových spojov(vizuálna, kapilárna a skúška prežarovaním)z hľadiska celistvosti zvarov,štruktúry zvarového kovu a TOO a odol-82 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

AKCIEnosti voči medzikryštálovej korózii. Rozšírenielaserového technologickéhokomplexu o ďalšiu lineárnu os – možnosťzhotovovania zvarov dlhších ako 3 m.Zvýšenie kvality zvarov aplikáciou on-linenavádzania laserového lúča na zvarovúmedzeru operátorom na základe obrazuz CCD kamery a automatizovanejvýškovej adaptivity zváracej hlavice.• Vybrané technologické vlastnostizvárania MIG ovplyvňovanéochrannými atmosférami. Revel,O., C.T.A.S.:R&D Dpt. Air Liquide,Paris, Francúzsko – Mucha, M., AirLiquide Slovakia, Bratislava (prednáškabola v upravenej forme publikovanáv čísle 9-10/2009 časopisuZváranie-Svařování).Vplyv zloženia ochrannej atmosférys rôznym obsahom CO 2v argóne (3,8, 18 a 25 % CO 2) na spôsob prenosukovu oblúkom a s tým spojených aspektovpri zváraní metódou MAG. Podmienkyexperimentov – zdroj prúdu SafMig450S, prídavný materiál N70S priemeru1 mm, poloha zvárania PB, prietok plynu18 l/min, výlet drôtu 15 mm. Vplyv zloženiaochrannej atmosféry na množstvorozstreku kovu a zváračských dymov.Negatívny kvalitatívny vplyv vyššiehomnožstva CO 2v ochrannom plyne.• Čistenie povrchu materiálu predzváraním a súvisiace technológie.Kajdalov, A. A., Institut elektrosvarkiim. E. O. Patona, Kyjev, Ukrajina(v zborníku je v angličtine)Čistenie povrchov konštrukčnýchmateriá lov v metalurgickom a strojárskompriemysle pri výrobe a prevádzkekonštrukcií. Klasifikácia metód čisteniapovrchov. Požiadavky na čistenie kovova zliatin pred zváraním, spájkovaním, pokovovaníma tepelným delením – vrátaneneželezných kovov a žiaruvzdorných materiálov.Materiály a zariadenia na čistenie.Stav normalizácie v tejto oblasti.• Presné zváranie explóziou komponentovkovových konštrukcií –vývoj a praktické aplikácie. Dobrušin,L. D., Institut elektrosvarki im.E. O. Patona, Kyjev, Ukrajina (prednáškav zborníku je v angličtine).Koncepcia presného zvárania explóziouzaložená na metódach a technike minimalizujúcevplyv vlnového efektu naštruktúru zvaru a jeho časti. Nové postupya výrobky. Možnosti a výrobnosťpresného zvárania explóziou – rad príkladovvýrobkov (rovinných aj rotačných).Riešenie niektorých problémovv modernej zváračskej výrobe. Výhodya možnosti presného zvárania explóziouv porovnaní s inými metódami zvárania.• Nové poznatky z oblasti zváraniaexplóziou kombinovaných materiálov.Turňa, M. – Benák, M. – Ondruška,J., Katedra zvárania, ÚVTE,MtF STU, Trnava – Nesvadba, P., Explosia,a. s., Výzkumný ústav průmyslovéchemie, Pardubice, ČeskárepublikaVýsledky prác ÚVTE, MtF STU a Explosia,a. s., v oblasti zvárania kombinovanýchkovov explóziou. Vyhotoveniespojov. Kontrola kvality bimetalova iných kompozitov ultrazvukovou defektoskopiou,metalograficky a rtg. mikroanalýzou.Simulácia zváracieho procesu,meranie deformácií a štruktúrnastabilita zvarových spojov.• Schvaľovanie zváracích materiálovnových značiek na zváranietlakových komponentov jadrovýchenergetických zariadení. Vrbenský,J., Integrita a bezpečnosťoceľových konštrukcií – IBOK, a. s.,BratislavaVymedzenie súvisiacich pojmov. Bezpečnostnénávody a smernice Úradujadrového dozoru SR v oblasti zváraniaa konštrukčných materiálov. Referenčnéznačky zváracích materiálov. Overovanieekvivalentnosti zváracích materiálovnových značiek s referenčnými.Postup schvaľovania nových značiekzváracích materiálov.• Mechanizované oblúkové zváranietaviacou sa hubicou. Kuzmenko,G. V., Institut elektrosvarki im.E. O. Patona, Kyjev, Ukrajina (prednáškav zborníku je v angličtine)Vysoko produktívna metóda oblúkovéhozvárania oceľových tyčí a platní veľkejhrúbky (až 300 mm na jeden prechod)vo vertikálnej polohe (prierezzvaru až 100 000 mm 2 ). Špeciálna zváraciahubica (obdĺžnikového alebo kruhovéhoprierezu) vložená do medzerymedzi zváranými dielcami (medzi tyčamialebo platňami). Hubica vedie podávanýrúrkový plnený drôt a odtavujúcesa vedenie drôtu. Proces nevyžadujeochranu oblúka, zvarového kovu a zvaruochranným plynom alebo tavivom.Elektróda stabilná alebo s rozkyvom,bočné príložky na formovanie prierezuzvaru (schéma podobná schéme elektrotroskovéhozvárania). Typické zloženiezvarového kovu. Opis zariadenia.Aplikácie v priemyselnej výrobe (katódovétyče elektrolyzérov na výrobu hliníka,železničné koľajnice, návary napodvozky železničných vozňov).Tematický okruh: Progresívna výrobazváraných konštrukcií• Formovanie geometrie odliatkov odlievanejzlatiny MAR-M 509 s použitímplazmového oblúka. Orlowicz, A.W. – Trytek, A. – Opiekun, Z. – Mróz,M., Katedra odlewnictwa i spawalnictwa,Politechnika Rzeszowska,Rzeszów, Poľsko – Meško, J., Strojníckafakulta, Žilinská univerzita v Žiline,SjF Žilina (prednáška v zborníkuje v poľštine, v slovenčine bolapublikovaná v čísle 3-4/2010 časopisuZváranie-Svařování)Pretavovanie povrchu odliatkov v tvaredosiek zo zliatiny AlSi7Mg metódouTIG s rýchlosťou pohybu horáka 200 až800 mm/min. Rozmery a mikrotvrdosťhúseníc pretavenia a intenzita opotrebeniaich povrchu trením. Použitie metódystupňovitej regresie na určeniezávislosti rozmerov húseníc, mikrotvrdostia intenzity opotrebenia trením oblastipretavenej metódou TIG od parametrovpretavovania.• Analýza mezních teplotních a deformačníchúčinků na aluminidyželeza. Neumann, H., Technickáuniverzita, Liberec, Česká republikaVynikající odolnost aluminidů železavůči vysokoteplotnímu sulfidačnímua oxidačnímu prostředí. StrukturaPlénum konferencie ZVÁRANIE 2009Videoprojekcia a propagačný panel VÚZ – PI SRZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 83

XXXVII. medzinárodná konferencia ZVÁRANIE 2009Prof. Ing. Pavel Blaškovitš, DrSc., Ing. Ladislav Vehner, PhD., Ing. VladimírUher a prof. Ing. Peter Polák, PhD., počas diskusného fóra „Minulosťa súčasnosť vo zváraní, 60. výročie založenia Výskumného ústavuzváračského“Rokovanie šéfredaktora Ing. Tibora Zajíca a Antoniho W. Orlowiczaz Katedry odlewnictwa i spawalnictwa, Politechniky Rzeszowskej o prípravečlánku do časopisu Zváranie-Svařovánía vlastnosti aluminidů železa – materiálůobtížně svařitelných. Špatné plastickévlastnosti a vysoká prostorová napjatostpříčinou vzniku trhlin v průběhusvařovacího procesu. Analýza dílčíchdějů svařovacího procesu matematickyv simulačním programu SYSWELDa verifikace experimentálně. Analýzasvařovacího procesu programem SYS-WELD a definování kritických parametrůteplotních a deformačních účinkůvedoucích k nepřijatelným defektům vesvarech aluminidu Fe3Al zhotovenýchmetodou TIG. Výsledky analýzy protupé svary včetně postupů svařování.Konečný cíl výzkumu – vypracováníobecných postupů pro určení parametrůsvařovacího procesu a zajištění požadovanékvality svarových spojů předevšíms ohledem na celistvost svarů.• Postup riešenia požiadavky naodporové zváranie konkrétnej súčiastky.Šolopová, Z., KongsbergDriveline Systems, s. r. o., VrábleRiešenie nových zákazníckych požiadavieknielen pri zváraní – otázka úrovnepôvodnej technológie. Zvládnutá a odladenápôvodná technológia – minimálnyprínos akýchkoľvek zmien technológievo výrobe. Riešenie požiadaviek prizváraní podľa princípov PDCA (plan-docheck-act)– významný prínos aj drobnýchzlepšení; možnosť okamžitéhozhodnotenia technických a ekonomickýchprínosov a vylúčenia nevhodnýchalternatív. Príklad celého postupu až pokonkrétne výsledky pri odporovom zváraníradiacej páky automobilu.• Analýzy popraskaných zváranýchoceľových konštrukcií – príkladyz praxe. Bernasovský, P., VÚZ – PISR, BratislavaChyby pri voľbe materiálu a návrhu zváranejkonštrukcie – príčina poškodeniakonštrukcie a ekonomických strát. Príčinyhavárií reálnych príkladov – T-kusana vodíkovom potrubí štiepnej jednotkyKHK; radiačných rúr z Cr-Mn austenitickejocele v procese hydrogenačnejrafinácie palív; skrutkovicového zvarovéhospoja plynovodného potrubia;plechu vysokolegovanej žiaruvzdornejocele 17 255 (AISI 310, resp. 1.4841podľa EN) použitej v plášti cementačnejpece; tenkostenných pozdĺžne zváranýchrúrok teplomerovej objímkyz pozdĺžne zváraných rúrok Ø 11 x 2mm vyrobených z nehrdzavejúcej ocele1.4571 (AISI 316 Ti).• Optimalizácia štruktúry návarupre intenzívne abrazívne opotrebenieza zvýšených teplôt. Čomaj,M., TWS, s. r. o., KošiceAbrazívne opotrebenie dopravnýchciest a rozdeľovacích žľabov bezzvonovejsadzobne vysokej pece pracujúcichza zvýšenej teploty. Výber návarovna báze C-Cr, Mo-Nb a W-V. Opis experimentova radu laboratórnych skúšok.Spôsob kladenia húseníc návaru. Skúškyabrazívneho opotrebenia, metalografickáanalýza karbidickej fázy a vplyvumerného tepla na tvrdosť. Najlepšievýsledky dosiahnuté s návarovým systémomSKA-45-0 (DIN 8555 MR 10-GF-85-GT) (tvrdosť 50 HRC pri 600 °C). Aplikácianávaru na bezzvonovej sadzobni.• Používané technológie zváraniavo zvarovni PSA Trnava. Hvožďara,I. – Petík. L., PCA Slovakia, TrnavaPoužívané technológie: bodové odporovézváranie 94 % (asi 3600 bodovýchzvarov na vozidlo); oblúkové priváraniesvorníkov 2,5 %; odporové výstupkovépriváranie matíc a skrutiek a výstupkovézváranie 2,2 %; oblúkové zváranietaviacou sa elektródou v ochrannýchplynoch (MAG / SbMIG) asi 1,3 %. Zváranéprodukty: karoséria Peugeot 207a karoséria Citroen C3 PICASSO.• Zváranie častí tlakových nádobpod tavivom. Jasenák, J. – Cíferský,T., Katedra zvárania, ÚVTE, MtFSTU, TrnavaVšeobecný opis technológie zváraniapod tavivom používanej pri výrobe tlakovýchzariadení. Vysoko produktívnatechnológia spájania materiálov a výhodnápri zváraní hrubých plechov privýrobe tlakových nádob. Odporúčanápríprava tvaru zvarových plôch. Zváraniedo úzkej medzery.Tematický okruh:Hodnotenie zvarových spojov• Creepové vlastnosti austenitickej žiarupevnejocele (23Cr15Ni6Mn1.5W)a jej zvarových spojov. Paľo, M. – Brziak,P. – Bernasovský, P. – Zifčák, P.,VÚZ – PI SR, Bratislava – Vlasák, T.– Hakl, J., SVUM, a. s., Praha, Českárepublika – Pecha, J., Slovenskéenergetické strojárne, a. s., Tlmače,– Výrostková, A., Ústav materiálovéhovýskumu SAV, KošicePrehľad vývoja materiálov pre vysokéteploty a tlaky – pre komponenty energetickýcha chemických zariadení. Creepovévlastnosti základného materiálua zvariteľnosť austenitickej žiarupevnejocele s obsahom cca 6 hm. % mangánu.Imitácia teplotného cyklu zvárania. Zváranieručným oblúkovým zváraním matchingelektródami Ø 3,2 mm. Mechanickéskúšky. Mikroskopický rozbor.• Zabezpečovanie kvality zvarkovz hľadiska dodržania rozmerova tvarov. Výboh, J., Slávia Tools,a. s., DetvaKvalita zvarkov a zváraných konštrukcií– požiadavky zákazníkov, dodržanierozmerov a tvarov, dovolených tolerancií.Predikcia deformácií. Posúdeniea úprava konštrukčného návrhu zvarkua zváranej konštrukcie. Návrh prípravkov.Možnosti zmenšenia deformácií.Výroba prototypu. Opravy rovnaníma naváraním. Príklady z výroby.Tematický okruh: Súčasný stava predpokladaný vývoj legislatívy• Výročné zasadanie Medzinárodnéhozváračského inštitútu – Singapur.Mráz, Ľ., VÚZ – PI SR, BratislavaObsah a priebeh 62. výročného zasadaniacelosvetovej zváračskej inštitúcie84 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

AKCIEMedzinárodného zváračského inštitútu(International Institute of Welding – IIW)v Singapure (prednáška bola publikovanáv čísle 9-10/2009 časopisu Zváranie-Svařování).• Aktuálne o vzdelávaní, skúšanía osvedčovaní odborníkov vo zváranívo VÚZ – PI SR. Hornig, J., VÚZ– PI SR, BratislavaVýskumný ústav zváračský – Priemyselnýinštitút SR – líder vo vzdelávanía osvedčovaní odborníkov vo zváranív SR v systéme EWF/IIW. Systém vzdelávaniaa osvedčovania svetového významuvypracovaný Európskou zváračskoufederáciou – EWF a prevzatý ajMedzinárodným zváračským inštitútom– IIW. Smernice Medzinárodnej autorizačnejrady (International AuthorisedBoard – IAB) ucelená štruktúra kvalifikačnýchstupňov od výkonných zváračovpo zváračských inžinierov. Zabezpečovanieimplementácie vzdelávaniaa osvedčovania osôb v tomto systémev SR prostredníctvom Autorizovanéhonárodného orgánu vo VÚZ – PI SR(Authorised National Board – ANB) poverenéhozo strany IIW a EWF Významtohto systému – zjednotenie a porovnateľnosťkvalifikácie personálu vo zváranív celosvetovom merítku. Webovoorientovaný databázový systém evidencieosôb vo zváraní WELDER PAS-SPORT MANAGER – WPM.• VÚZ – PI SR – Líder v osvedčovanízváračov plastov v európskommeradle. Tarcsi, A., VÚZ – PI SR,BratislavaProblematika zvárania plastov so zameranímna osvedčovanie zváračovplastov na Slovensku prostredníctvomANB vo VÚZ – PI SR. Krátky prierez vývojav tejto oblasti. Opis súčasnej situácie,pozitíva a negatíva. Objektívne vysvetleniecelého procesu osvedčovaniazváračov plastov na základe platnýchnoriem a aktuálnych dokumentov.• Kvalifikace výrobců železničníchkolejových vozidel podle EN 15085a příprava jednotného evropskéhoregistru firem. Flégl, P., SVV, s. r. o.,Praha, Česká republikaPotřeba založení Evropského koordinačníhovýboru (European Coordination Council)pro aplikaci a interpretaci normyEN 15085-ECC s cílem zajištění koordinacenárodních bezpečnostních orgánůa národních certifikačních orgánů výrobcůželezničních kolejových vozidel.• Skúsenosti s novými digitálnymipomôckami vo vzdelávaní pracovníkovvo zváraní. Stav, J. B.– Engh, E., Faculty of Technology,Sør-Trøndelag University College,Trodheim – Engh, E., QM Soft, Oslo,Nórsko – Mráz, Ľ., VÚZ – PI SR, Bratislava(prednáška v zborníku jev angličtine).Stručný opis nedávno vyvinutej metódyvzdelávania Activity Based Training(ABT) – motivovanie študentov a frekventantovkurzov. Priama väzba teoretickejvýučby a riešenia problémov preprax v strojárskom priemysle. Schémypostupu. Technické prostriedky pretúto metódu. Okamžité zapájanie študentovdo procesu prostredníctvomiPOD a iPhone.Tematický okruh: Opravárenskézváranie a naváranie• Štúdium laserových vrstiev odolnýchvoči abrazívnemu opotrebeniu.Szewczyková, B. – Šimek, M.,MtF STU, TrnavaVytváranie návarov laserom – možnosťzhotovovania tenkých vrstiev požadovanéhokovu na spracovávaný substrát.Prezentácia vytvárania povrchovýchvrstiev laserom tromi prídavnýmimateriálmi vo forme drôtu s priamympridávaním do procesu navárania. Výsledky– základné mechanické, metalurgickéa kvalitatívne vlastnosti. Úžitkovémožnosti vytvorených vrstiev.• Zváranie, naváranie a spájkovanieindukčným ohrevom. Demianová,K. – Pocisková Dimová, K. – Turňa,M., Katedra zvárania, ÚVTE, MtFSTU, TrnavaIndukčný ohrev vhodný na spájkovanie,naváranie, ale aj zváranie. V rámciSR a bývalej ČSFR používanie indukčnéhoohrevu predovšetkým pri spájkovaní.Vybudovanie pracoviska s indukčnýmohrevom na Katedre zvárania, MtFSTU v Trnave. Prvé experimentálne prácez oblasti spájkovania Al, Cu a Al + Al+ Cu pre Thermosolar, s.r.o., Žiar n/H(solárne kolektory). Príprava experimentálnychprác pri naváraní kovovýchpráškov.• Vysokoteplotné spájkovanie nehrdzavejúcichocelí. Augustín, R.– Koleňák, R., Katedra zvárania,ÚVTE, MtF STU, Trnava – Ruža, V.,konzultant, BratislavaCieľom experimentov – určenie základnýchfyzikálno-metalurgických vlastnostívysokoteplotných niklových spájok,detailné preskúmanie štruktúryprechodovej oblasti spájka – základnýmateriál. Rozmery vytvorených difúznychpásiem a ich ovplyvnenie zmenouparametrov spájkovania.V rámci firemných prezentácií odznelitieto príspevky:• Plazmové zváranie v praxi. Remeň,P., MAHE, spol. s r. o., SvitZákladné informácie o plazmovom zváraní.Porovnanie zvárania metódou TIG(zváranie netaviacou sa elektródouv inertnom plyne) s plazmovým zváraním.Zhrnutie výhod a nevýhod plazmovéhozvárania. Zváracie zdroje MAHE ®pre plazmové zváranie.• Rezonančné invertory v zváracejtechnike. Kučera, J., MAHE, spol.s r. o., SvitTechnické riešenia moderných invertorovýchzváracích zdrojov, najmä zdrojovpracujúcich na rezonančom princípe.Porovnanie výhod a nevýhod rezonančnýchtypov invertorov. Zváracie zdrojeMAHE ® s rezonančnou technológiou.Účastníci konferencie si vypočuli aj odbornépríspevky sponzorov konferencie– firiem TÜV SÜD, Bratislava, AirLiguide Welding, Nitra a Micro Step,Bratislava, nie sú však zaradené do CDa zborníka abstraktov.Prvý večer organizátori pripravili diskusnéfórum „Minulosť a súčasnosťvo zváraní, 60. výročie založeniaVýskumného ústavu zváračského“.V úvode diskusného večera odzneli tietopríspevky (nie sú obsiahnuté na CD,sú publikované len v tlačenom zborníkuabstraktov v plnom znení):• Moje skúsenosti s riadením Výskumnéhoústavu zváračského.Škriniar, J., riaditeľ VÚZ v rokoch1968 – 1987 (na konferencii pre neprítomnosťautora prečítal LadislavVehner, bývalý pracovník VÚZ)• Moje skúsenosti s riadením Výskumnéhoústavu zváračského.Uher, V., riaditeľ VÚZ v rokoch 1990– 1992• Výsledky výskumných a vývojovýchprác VÚZ v rokoch 1992 – 1998. Polák,P. 1) – Barborka, J. 2) – Bernasovský,P. 2) – Blaškovitš, P. 3) – Fodrek, P. 1)Šefčík, D. 2) , pracovníci 1) Prvej zváračskej,a. s., Bratislava, 2) VÚZ – PI SR,Bratislava, 3) Materiálovotechnologickejfakulty STU, Trnava.Po vypočutí si týchto 3 príspevkov sarozvinula skutočne živá diskusia poukazujúcahlavne na pozitívne výsledkypráce ústavu, avšak aj na negatívneprvky.Druhý večer firma Mahe, spol. s r. o.,Svit, hlavný sponzor konferencie, pripravilaúčastníkom spoločenské posedenie,bohaté nielen na občerstvenie,ale tiež na odborné diskusie.Počas konferencie sponzori a organizátorivystavovali svoje výrobky a propagovaliaktivity.Konferencia ZVÁRANIE 2009 úspešnezavŕšila popredné odborné akcie roka2009 – bolo ich v tom roku aj s ohľadomna 60. výročie založenie VÚZ naozajviac. Umožnila účastníkom získaťnové poznatky a informácie, uskutočniťpriateľské rozhovory a vášnivé diskusiea stráviť príjemné voľné chvíle v prekrásnejTatranskej Lomnici.Ing. Alojz JajcayPoznámka: Prednášky konferencie sú k dispozíciina CD v slovenskom, resp. českom alebov anglickom jazyku (jedna v poľskom jazyku).Abstrakty prednášok sú prevažne aj v slovenskomaj anglickom jazyku, a to v tlačenom zborníku.CD a tlačený zborník abstraktov a prednášokdiskusného fóra sú k dispozícii na objednávku nasekretariáte SZS, Koceľova 15, 815 94 Bratislava,Ing. Viera Križanová, tel.: +421/(0)2/5020 7637,fax: +421/(0)2/5020 7656, mobil: +421/(0)911/789 879, krizanova@szswelding.eu.ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 85

Strojárska olympiáda 2010 – Mladí strojárisúťažiliRozhodnúť sa pre oblasť, v ktorej nájde človek svoje uplatnenie, môže byťniekedy ťažké, preto sa oplatí investovať čas a záujem do aktivít, ktoré bymohli pomôcť zodpovedať otázku – kam po strednej škole...?Olympiáda v plnom prúdeJednou z takýchto aktivít je určite organizácia Strojárskej olympiády.S týmto nápadom prišla Strojnícka fakulta Slovenskej technickejuniverzity (SjF STU) v Bratislave a doteraz sa jej podarilozorganizovať tri ročníky. Všetkých troch sa v úlohe sponzora zúčastnilaj Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR(VÚZ – PI SR), čím dal jasne najavo, že vedenie mládeže k technickýmvedám mu určite nie je ľahostajný, najmä ak sa v nichmôžu skrývať potenciálni doktorandi, ktorí by mohli byť prínosomnielen technickej obci.Finále tretieho ročníka Strojárskej olympiády sa uskutočnilo 17.februára 2010. Po slávnostnom úvode, v ktorom súťaž otvoril dekanSjF STU prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., sa začali prezentácieprojektov, s ktorými sa študenti gymnázií, priemyselných a odbornýchškôl z celého Slovenska prezentovali s projektmi, vďakaktorým postúpili až do finále. Celkovo sa mohli súťaže zúčastniťv piatich kategóriách – Automobily, lode a spaľovacie motory;Energetické strojárstvo; Mechatronika; Procesná a environmentálnatechnika a Strojárska výroba a manažérstvo kvality.Po oficiálnej časti, počas ktorej si mohli účastníci pozrieť, okreminého, prezentačný stánok VÚZ – PI SR spolu s ponukou študijnýchprogramov SjF STU, nasledovalo toľko očakávané vyhlásenievýsledkov. Nešlo však len o ne. Program spestrila a svojímvýborným spevom doplnila speváčka Mária Čírová, na ktorej nejedenprítomný išiel nielen uši, ale aj oči nechať. Jednotliví víťazia školy, z ktorých títo študenti pochádzali, si však odniesli nemalúfinančnú odmenu a taktiež si mohli odniesť aj ďalšie výhry.Tie pochádzali z tomboly, ktorú už tradične vyžreboval generálnyriaditeľ VÚZ – PI SR, Ing. Peter Klamo a úspešné a zaujímavépodujatie tak dospelo ku svojmu tohtoročnému koncu. Snáď sao rok opäť uvidíme.Mgr. Katarína ČiefováFoto: SjF STU BratislavaAM Team(Applied Mechanic Team)Výskum, návrh, výroba, testovanie, vývoj, marketing, manažment,finančný rast – to všetko v sebe zahŕňa každoročná študentskákonštruktérska súťaž, ktorú organizuje Society of Automotive Engineers(SAE), v ktorej môžu študenti využiť svoje znalosti „v praxi“pri zostrojovaní pretekárskeho auta. To musí spĺňať množstvokritérií, takže rozhoduje nielen rýchlosť. Minulý rok sa skupinaštudentov s takto zostrojenou formulou zúčastnila súťaže FormulaStudent Hockenheim, tento rok ich čaká ďalší z legendárnychokruhov – Silverstone.Zľava prodekan doc. František Urban, PhD., dekan prof. Ľubomír Šooš, PhD.,speváčka Mária Čírová, prodekan doc. Karol Prikkel, PhD.,prorektor prof. Dušan Petráš, PhD., generálny riaditeľ VÚZ – PI SRIng. Peter Klamo, Mgr. Ing. Milada Omachelová, PhD., zprava predsedaAS STU prof. Milan Žalman, PhD., prodekan doc. František Palčák, PhD.Študentská formula AM Team-uZľava doc. Ing. Marián Králik, CSc., prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.,Ing. Peter Klamo86 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

AKCIEFórum ZSVTS 2010 a ocenenie pracovníkovza rok 2009Zlatá medaila ZSVTSNositelia najvyššieho ocenenia, Zlatej medaily ZSVTS, za rok 2009 – zľava Ing. Roland Gindl,Ing. Alojz Jajcay, Ing. Pavol Kyman, Ing. Anton Novotný a Ing. Mojmír ŠeligaZväz slovenských vedeckotechnickýchspoločností (ZSVTS) usporiadal 25. marca2010 už 4. ročník podujatia nazvanéhoFÓRUM ZSVTS.Fórum ZSVTS 2010 bolo o to významnejšie,že sa konalo pri príležitosti 20. výročiazaloženia Zväzu. Cieľ Fóra bola prezentáciaaktivít a zamerania niektorýchodborných spoločností Zväzu, spolkovejčinnosti a vnútrozväzovej spolupráce.V úvode Fóra zhodnotil skutočne úspešnúdvadsaťročnú činnosť predseda zväzudoc. Ing. Ján Lešinský, CSc.Zväz má v súčasnosti 45 odborných spoločnostíz celého spektra vedy a techniky,okrem iného k nim patria Slovenskázváračská spoločnosť (SZS), Slovenskázlievarenská spoločnosť, Slovenská spoločnosťpre tribológiu a tribotechniku,Slovenská strojárska spoločnosť, Slovenskáelektrotechnická spoločnosť, Slovenskáspoločnosť pre oceľové konštrukcie.Z 11 odborných prezentácií prednesenýchna Fóre možno vyzdvihnúť (prednáškysú publikované v plnom znenív zborníku Fóra vydaného Zväzom):– Organizácia zvárania a novinky vo zváraní(autor prof. Ing. Pavel Blaškovitš, DrSc.,predseda SZS), o. i. o práci SZS v Medzinárodnomzváračskom inštitúte – IIW,– Trendy rozvoja informatiky (prof. Ing.Ivan Plander, DrSc., člen Slovenskejspoločnosti aplikovanej kybernetikya informatiky),– Budúcnosť európskej normalizácie(Ing. Andrej Svatík, CSc., člen Slovenskejspoločnosti pre technickú normalizáciu),– Keramika pre energetiku (prof. RNDr.Pavol Šajgalík, DrSc., doc. Ing. ZoltánLenčeš, PhD., členovia Slovenskej silikátovejvedeckotechnickej spoločnosti).Nedeliteľnou časťou Fóra býva aj každoročnéocenenie popredných pracovníkovzväzu a jednotlivých spoločností,ktorí sa významnou mierou zaslúžilio dobré výsledky Zväzu jednak na poliorganizátorskej práce jednak v oblastiodbornej.Zlaté medaily ZSVTS, najvyššie ocenenieZväzu, za rok 2009 získali:• Ing. Roland Gindl, popredný člen Slovenskejbaníckej spoločnosti a Slovenskejspoločnosti pre trhacie a vŕtaciepráce, dlhoročný pracovník orgánovštátnej správy,• Ing. Alojz Jajcay, aktívny člen Slovenskejzváračskej spoločnosti, pracovníkVýskumného ústavu zváračského –Priemyselného inštitútu SR,• Ing. Pavol Kyman, tajomník Územnéhokoordinačného centra ZSVTS v BanskejBystrici, organizátor stredoškolskej odbornejčinnosti a významný publicista,• Ing. Anton Novotný, podpredseda Slovenskejstavebnej vedeckotechnickejspoločnosti, organizátor radu odbornýchakcií a prednášateľ,• Ing. Mojmír Šeliga, člen Slovenskej nukleárnejspoločnosti, pracovník Úradujadrového dozoru SR, zanietený propagátora obhajca bezpečnej a čistej jadrovejenergetiky.Striebornými medailami Zväz ocenil 12pracovníkov, z toho troch členov Slovenskejzváračskej spoločnosti. Čestnéuznania SZVTS získalo 10 pracovníkov,medzi nimi môžeme spomenúť Ing. PavlaRadiča, VÚZ – PI SR a doc. Ing. JúliusaHudáka, PhD., ŽOS Trnava.Slovenská zváračská spoločnosť taktopatrí aj z tohto hľadiska medzi najúspešnejšiespoločnosti Zväzu. Je v poslednýchrokoch veľmi úspešnou aj v celkovomhodnotení činnosti jednotlivých spoločnostíZväzu, pričom sa podľa prísnychpravidiel priznávajú „body“ len za usporiadanievýznamných akcií, napr. kongresov,konferencií, seminárov a kurzov; účasť naveľtrhoch a výstavách; prednáškovú, publikačnúa za vydavateľskú činnosť, propagáciuZväzu a spoločností; a to nielen nanárodnej, ale najmä na medzinárodnejúrovni. Zvlášť sa cenia aj akcie poriadanévzájomnou spoluprácou spoločností Zväzu.Spomedzi viac ako 40 členských spoločnostísa SZS v ostatných rokoch trvaleumiestňuje medzi prvými piatimi. Úmernehodnotenému miestu Zväz priznáva príslušnejspoločnosti aj finančnú podporuzo svojho rozpočtu. SZS takto získala zaostatné roky nemalé prostriedky.RedakciaZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 87

Schweissen & Schneiden 2009 v Essene88Aj v roku 2009 sa14. až 19. septembrav nemeckomEssene, navýstavisku Gruga,uskutočnilanajvýznamnejšiaudalosť vo svetezvárania, konajúcasa raz za štyri roky – sedemnástyročník výstavy Schweissen & Schneiden,nazývaná aj olympiáda zvárania.Organizátorom veľtrhu je významnáNemecká zváračská spoločnosť DVS.Pod záštitou tejto organizácie sa výstavySchweissen & Schneiden uskutočňujúpo celom svete, brány výstaviskaGruga Essen sa znovu otvoria 16. až 21.septembra 2013. História veľtrhu siahaaž do prvej polovice minulého storočiaa prvý ročník veľtrhu sa datuje do roku1952, čím sa zaraďuje medzi najstaršieveľtrhy svojho druhu vo svete.Vystavovatelia a návštevníci si v tomtoročníku veľmi pochvaľovali výročnúzváračskú konferenciu, do ktorej organizátoripo prvýkrát začlenili GTS MesseForum (veľká konferencia zváracej techniky).Prednášky a diskusie blízke praktickýmpožiadavkám sa stretli s veľkýmzáujmom u návštevníkov, rovnako akopavilóny s témami QTI – Quality TestingInternational (Medzinárodné testovaniekvality) a Kleben (adhezívne spájanie).Počas veľtrhu sa uskutočnilo aj národnékolo súťaže Mladý Zvárač, ktoré sa doprogramu veľtrhu zaradilo po prvýkrát.Na výstave sa zúčastnilo celkovo 1 015vystavovateľov zo 42 krajín celého svetavystavujúcich v 18 halách na ploche viacako 100 000 m 2 . Z celého tohto množstvapochádzalo 42,6 % vystavovateľovz Nemecka a 57,4 % zo zahraničia. Porovnanies predchádzajúcim ročníkompodľa počtu vystavovateľov v závislostiod regiónu môžeme vidieť na grafoch.Slovensko zastupovalo iba združenie firiemMicroStep Group®, susedné krajinysa mohli pochváliť vyšším počtomzúčastnených vystavovateľov – Česko8, Maďarsko 5, Poľsko 5, Rakúsko 10,Ukrajina 2. Ako býva zvykom, najviacvystavovateľov – 417 – pochádzalo právez hostiteľskej krajiny. Jediným regiónomso stúpajúcou tendenciou počtuvystavovateľov sa stala Ázia s takmer50 % nárastom, z toho najväčší nárastvystavovateľov, až o 89 %, zaznamenalaČína, ostatné regióny pritom zaznamenali,aj vďaka hospodárskej kríze, miernypokles v počte vystavovateľov. Celkovýpočet vystavovateľov klesol z 1 010na 980. Počet návštevníkov zo 128 krajínvšak opäť presiahol hranicu 60 000.O vystavovateľochZ pohľadu nezávislého pozorovateľatreba poznamenať, že výrobcoviaz Číny sídliaci v hale 1A postupne zvládliuž aj výrobu zložitejších zváracích zariadení,samozrejme neporovnateľnejkvality a za výrazne nižšie ceny.Veľmi zaujímavým stánkom sa prezentovalafirma Böhler Welding Group, ktorýsa skladal z 28 lodných kontajnerovsiahajúcich do výšky 12 metrov, na najvyššomkontajneri firma umiestnila helikoptéruBell 206B. Okrem zaujímavéhostánku predstavila spoločnosť BöhlerWelding Group veľké množstvo prídavnýcha základných materiálov, ako ajplnené elektródy zvárané laserom.Pôsobivým a veľmi dobre reklamnezvládnutým stánkom zaujala firma LincolnElectric. Prezentovala takmer celýsortiment nielen zváracích zariadení, alei prídavných materiálov a ochrannýchpomôcok. Dominantou stánku sa už tradičnestalo robotizované zariadenie nazváranie pod tavivom, ako aj poloautomatickézariadenie na zváranie rúr.Medzi najpríťažlivejšie exponáty naveľtrhu určite patrilo zariadenie firmyESAB Rosio, ktoré do seba skĺbilo výhodyfrikčného (FSV) zvárania a päťosírobotizovaný systém a umožňuje zváraťhliníkové zliatiny zložitých profilov. Nadobudlotak veľký význam hlavne preletecký a automobilový priemysel.Zo skupiny zariadení pracujúcich s koncentrovanýmizdrojmi elektrickej energienás najviac zaujala firma Pro-Beam,ktorá predstavila zariadenie na zváranieelektrickým lúčom. Firma sa prezentovalavzorkami prievarov na oceliachaž do hĺbky 170 mm. Nemenej zaujímavézariadenie predstavila i spoločnosťMesser, ktorá skombinovala delenieplazmou a laserom. Ak ale hovorímeo laseri, určite nesmieme zabudnúť nafirmu Trumpf. Tá predstavila modernizovanérezacie zariadenie TruLaser 3030NEW, ktoré vďaka novému systémuvýmeny dýzy a vylepšenému usporiadaniuzariadení dokáže ušetriť takmer20 % času určeného na prestoje. Ďalšímzaujímavým zariadením sa ukázalobyť TruLaser Robot 5020, čo je vysokoPercentuálne zastúpenie regiónov sveta podľa počtu vystavovateľov v roku 2005 a 2009Hlavný vstup na výstavisko Gruga v Essene (Foto: © MicroStep CDM s.r.o.)ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

AKCIEVýstava Schweissen & Schneiden patrík svetovo najvýznamnejším a najrozsiahlejšímvýstavám zváracej technikya poskytuje v danej oblasti komplexnýprehľad nových trendov a technológií,zostáva teda len dúfať, že sa aj v nasledujúcichrokoch bude tešiť veľkej obľubenielen u vystavovateľov, ale aj u návštevníkov.Ing. Jozef Ondruška, MtF, STU, Trnava3D plazmová technológia MicroStep Group ® kombinovaná s automatickou výmennou jednotkouhlavy horáka Kjellberg (Foto: © MicroStep CDM s.r.o.)Expozícia MicroStep Group ® s 3D plazmovou technológiou v kombinácii so šachtoua polohovadlom na výstave Schweißen und Schneiden 2010 v Essene bola pre návštevníkov veľkýmlákadlom (Foto: © MicroStep CDM s.r.o.)integrovaný systém pre 3D spracovanies jedinečným senzorovým systémomurčeným na detekciu zvarových spojova hrán spájaných dielcov, tzv. TeachLine,použitých u TruLaser Robota 5020.Senzorový systém sa skladá z kamerovéhosystému integrovaného do zváracejoptiky a softvéru, ktorý vyhodnocujesnímky a jeho domovská firma saho rozhodla predstaviť verejnosti po prvýkrátpráve na veľtrhu v Essene.Najviac zástupcov na tomto podujatímali samozrejme oblúkové metódy deleniaa spájania materiálov. Do tejto skupinysa zaraďuje aj združenie slovenskýchfiriem MicroStep Group®, ktoráprezentovala svoje zariadenia na deleniea spracovanie materiálov, avšak firmaprišla aj so zaujímavou novinkouv podobe možnosti odstraňovania problémovsoftvéru na diaľku, pomocou internetu.Pokiaľ išlo o zváracie zdroje, pozornosťsi získali rezonančné invertory,ktoré spájajú v sebe nízku hmotnosť invertorova kvalitu zvaru transformátorovýchusmerňovačov. Ich výhodou v porovnanís klasickými invertormi má byťeliminácia spínacích strát.Firma Fronius prezentovala svoj vynovenýTime Twin proces, t. j. proceszvárania určený na veľmi dlhé zvaryveľkého prierezu s vysokými odtavovacímivýkonmi, ktoré presahujú hodnoty10 kg/hod. Nový impulzný Time Twinproces je charakteristický oddelenýmzváracím potenciálom pre každý drôta synchronizačná jednotka na zdrojochriadi časový priebeh prechodu materiáluna jednotlivých drôtoch, v dôsledkučoho je pohyb drôtov a priebeh prúdovriadený samostatne pre každý oblúk.Fronius tiež predstavil zváracie simulátoryna zváranie v ochranných atmosférach,ktoré sú dobrou investíciou preškoly zvárania.Ďalšou oblasťou, ktoré na veľtrhu nebolomožné obísť, bola robotizácia vo zváraní,firmy sa v rámci tejto témy zaoberalinajmä synchronizáciou viacerýchrobotov na zváranie jedného dielua zrýchlením posuvov, čím sa zefektívnizvárací cyklus.Samostatnou časťou zváracieho cykluje príprava zvarových plôch. Na veľtrhusa týmto problémom zaoberalo veľkémnožstvo spoločností a firiem, medzizaujímavé novinky patrilo zariadenieTruTool TKF 1500 od firmy TRUMPF.Slúži na úpravu zvarových plôch prizváraní tupých spojov, jeho veľkou výhodouje jeho presnosť a rýchlosť práce.Po aplikácii zariadenia na zváranéplochy pracuje samé, pracovník holen kontroluje. Firma SERCO predstavilazariadenie na úpravu naváranýchplôch na vysokú presnosť, pričom zariadeniepracuje priamo na mieste navárania,čím sa úplne odstránili časydemontáže a spätnej montáže renovovanejsúčiastky.Zaujímavo riešené mechanizované zváranierúrkovnícZariadenie Lincoln Electric na zváranie rúr podtavivom s tromi horákmiZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 89

Medzinárodný strojársky veľtrh Nitra 2010Ani svetová finančná a ekonomická kríza nezabránila tomu, aby sa v dňoch25. – 28. mája 2010 mohol na výstavisku Agrokomplex v Nitre konať ďalšíročník podujatia, ktoré skloňuje vo všetkých pádoch takmer každý podnik,zaoberajúci sa strojárstvom v akejkoľvek podobe...Dipl.-Ing. Ales Krajny, IWE, Mgr. Katarína Čiefová, Libuše Kubičková, Ing. Tibor Zajíc, Ing. JozefHornig, Ferenc BenusNa rozdiel od návštevníkov sa pre vystavovateľovzačal Medzinárodný strojárskyveľtrh (MSV) už v pondelok, 24.mája, kedy jednotlivé pavilóny ožili prípravnýmiprácami, stavbou jednotlivýchexpozícií, dovozom menších čiväčších exponátov, skrátka ruchom,ktorý predznamenával snahu zaujať,ale aj potvrdiť a získať. Zaujať návštevníkovveľtrhu, ktorí aj tento rok prišliv hojnom počte, potvrdiť svoju pozíciuna trhu, ale zároveň získať potenciálnychnových partnerov.Výskumný ústav zváračský – Priemyselnýinštitút SR sa na veľtrhu prezentovalv rámci 16. ročníka podujatia EU-ROWELDING, tradičnej súčasti MSVa v pavilóne G, kde sa sústredila technikapráve z oblasti zvárania, vzbudilveľkú pozornosť aktívnou zložkousvojho prezentačného stánku. Tvoril juzvárací trenažér, na ktorom si návštevnícimohli vyskúšať zváranie obalenouelektródou i v ochrannej atmosféreochranných plynov (CO 2). Rýchlo zistili,že to vôbec nie je také jednoduché,ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,tento systém výučby si totiž od budúcichzváračov vyžaduje pevnú rukua dostatok sústredenia na zvládnutiejednotlivých cvičení. O tomto trenažérisme informovali v minulom čísle časopisuZváranie-Svařování.Vo zváračskej spoločnosti však patrilročník 2010 medzi výnimočný aj z inéhodôvodu. Uskutočnilo sa tu totižvalné zhromaždenie Slovenskej zváračskejspoločnosti a tiež voľby dopredsedníctva jej predstavenstva, akoaj voľby predsedníctiev jej pobočiek,o čom sa podrobnejšie môžete dočítaťaj v tomto čísle.MSV 2010 však okrem podujatiaEURO WELDING zastrešil aj mnohéiné výstavy, ako CAST–EX – 16. ročníkmedzinárodnej výstavy zlievania,hutníctva a metalurgie, CHEM-PLAST – 14. ročník medzinárodnejFerenc Benus predvádza zvárací trenažér, vzadu Ing. Ľuboš Mráz, PhD.výstavy plastov a chémie pre strojárstvoa EMA – 10. ročník medzinárodnejvýstavy elektrotechniky, merania,automatizácie a regulácie. Okremnich sa konali rôzne odborné podujatia,ako ELECTRON 2010 – 14. ročníkceloštátnej konferencie pre pracovníkovv elektrotechnických odboroch,KVALITA A SPOĽAHLIVOSŤ TECH-NICKÝCH SYSTÉMOV – 15. ročníkvedeckej konferencie zameranej nakvalitu produkcie, materiálové a technickéaspekty formovania spoľahlivostitechnických systémov, údržbu a diagnostikutechnických systémov, ďalejENGINEERING 2010 – medzinárodnýstrojársky kooperačný deň a medzinárodnákonferencia NOVÉ TREN-DY V KONŠTRUOVANÍ A V TVORBETECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE 2010.Ako každý rok, aj tento sa konala súťažo cenu MSV, získali ju: KOVOSVITMAS, a. s., Sezimovo Ústí, ČR za Portálovévertikálne obrábacie centrum,CNC invest SK s. r. o., Považská Bystricaza Dlhotočivý CNC sústruh a Ing.Ivan Kupčok – DIAGO s. f., Brezno zaLožiskový celok. Ceny sa opäť udeľovaliv kategórii Inovatívny čin roka,ktorý v roku 2007 získal aj Výskumnýústav zváračský – Priemyselný inštitútSR.Ako je teda možné hodnotiť 17. ročníkMSV Nitra 2010? Návštevníkov dozaistauspokojila účasť vyše 450 vystavovateľovz 20 krajín sveta, popri iných90 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

AKCIEaj z Kórejskej republiky, Číny alebo Japonska.Napriek tomu bolo poznať, žestrojársky svet vyviedla kríza z konceptu.Počet vystavovateľov sa zmenšila mnohé firmy, ktoré sa rátali medzistabilných účastníkov, museli svojuúčasť odmietnuť v lepšom prípade lenv tomto roku, v horšom natrvalo. Zostávapreto len dúfať, že do budúcichrokov sa zlepšenie vo svete zváraniaa strojárstva všeobecne prejaví na podobenajväčšieho nitrianskeho veľtrhuv priaznivejších číslach.Mgr. Katarína ČiefováFoto Ing. Tibor ZajícValné zhromaždenie a voľby do orgánovSlovenskej zváračskej spoločnostiUplynuli tri roky od posledných volieb do Slovenskej zváračskejspoločnosti (SZS) a opätovne prišiel čas zvoliť si nové predsedníctvospoločnosti a tiež nového predsedu revíznej komisie a jej členov.Výbor SZS si za miesto konania Valného zhromaždeniaSZS (VZ), ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli aj spomínanévoľby, tento krát zvolil Medzinárodný strojárskyveľtrh 2010 v Nitre, ktorého integrálnou súčasťou je už pomnohé roky Eurowelding – výstava zvárania a technológiípre zváranie.Valné zhromaždenie SZS sa konalo 26. mája 2010 vo výstavnompavilóne K, kde si zúčastnení členovia SZS z ústpredsedu spoločnosti, prof. Ing. Pavla Blaškovitša, DrSc.,mohli vypočuť správu o hospodárení SZS a správu o činnostispoločnosti za uplynulé obdobie s výhľadom do budúcnosti.Keďže predseda revíznej komisie Ing. FrantišekKolenič, PhD., z dôvodu pracovného zaneprázdnenia nebolúčastný na VZ, revíznu správu prečítal člen revíznej komisieIng. Attila Tarcsi. Nasledovala diskusia o činnosti a hospodáreníspoločnosti.Samotným voľbám do SZS predchádzali voľby pracovnéhopredsedníctva a voľby mandátovej, návrhovej a volebnejkomisie.Do mandátovej komisie boli zvolení: predseda Pavel Paulínya členovia Bc. Ján Salaj; Ing. Attila Tarcsi a Mgr. HenrietaVargová.Návrhovú komisiu tvorili predsedkyňa Ing. Katarína Pupákováa členovia Dana Barinová; Ján Ďuračka a Ing. Peter Žúbor,PhD.Volebná komisia pozostávala z predsedu doc. Ing. PetraBernasovského, PhD., a z členov: Ing. Tomáša Ciferského;Bc. Anny Hambálkovej; Ing. Eriky Hodúlovej, PhD.; Ing. MichalaKopčáka; Ing. Jany Országhovej, PhD.; Ing. Jany Rychtárikoveja Aleny Sakalášovej.Predsednícky stôl: zľava doc. Ing. Jozef Jasenák, PhD., Ing. LadislavŠimončič, Ing. Alojz Jajcay, prof. Ing. Pavel Blaškovitš, DrSc.Ing. Pavol Radič predstavuje svoj programZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 91

Valné zhromaždenie a voľby do orgánov Slovenskej zváračskej spoločnostiPredstavujeme nového predsedu Slovenskejzváračskej spoločnosti, Ing. Pavla RadičaNarodil sa v Nitre v roku 1964.Je ženatý a má dve deti.Po zložení maturitných skúšokna Strednej priemyselnejškole strojníckej v Bratislavev roku 1984 začal študovaťna Strojnícko-technologickejfakulte Slovenskej vysokejškoly technickej v Bratislave(dnešná Materiálovotechnologickáfakulta Slovenskej technickej univerzity v Trnave)so zameraním na zváranie, kde mu po úspešnom ukončeníštúdia v roku 1988 udelili titul inžiniera. V tom istomroku nastúpil do Výskumného ústavu zváračského v Bratislave.Tu sa ako vedecko-výskumný pracovník venovaltechnológiám zvárania.V roku 1993 si na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskejtechnickej univerzity v Trnave doplnil štúdiumo pedagogické vzdelanie zamerané na odborné strojárskepredmety. V tom istom roku získal od The Welding Institute,Cambridge titul zváračský technológ TWI.Od roku 1997 pracuje ako vedúci autorizovaného a akreditovanéhocertifikačného orgánu systémov manažérstvaCERTIWELD vo VÚZ – PI SR.Európskym / medzinárodným zváračským inžinierom(EWE/IWE) sa stal v roku 2002 a medzinárodným zváračskýminšpektorom (IWI-C) v roku 2009.Ďalej je držiteľom niekoľkých certifikátov NDT a tiež medzinárodnéhocertifikátu audítora kvality – EOQ. Má zasebou bohatú publikačnú a pedagogickú činnosť.Nakoniec sa VZ prihovorili so svojimi predstavami o budúcomfungovaní spoločnosti obidvaja kandidáti na predsedníckystolec SZS, t. j. predchádzajúci predseda SZS prof. Ing.Pavel Blaškovitš, DrSc., a prvokandidát na uvedenú funkciuIng. Pavol Radič, ktorý doteraz vykonával funkciu predseduPobočky pri VÚZ – PI SR.Nakoľko drvivá väčšina riadnych členov SZS uprednostnilavoľbu korešpondenčnou cestou, mohli sa voľby uskutočniťv relatívne krátkom časovom intervale. Počas voliebúčastníci nezaznamenali žiadne problémy. Voľby prebehlipokojne a demokraticky v súlade s platným Volebným poriadkomSZS schváleným na zasadnutí Výboru SZS dňa4. 5. 2010.Členovia SZS odovzdali 439 volebných lístkov korešpondenčne– z toho 32 volebných lístkov neplatných z dôvoduzlého zaškrtnutia (3), chýbajúcej adresy voliča (20), vrátenépoštou (7) a chýbajúcej pečiatky (2). Priamo na VZ SZSodvolilo 45 členov. Celkový počet platných volebných lístkovbol 452.Výsledky volieb do orgánov SZS:Predseda SZSPodpredseda SZSČlenovia výboru SZS za regiónBratislavyČlenovia výboru SZS za regiónzápadoslovenskýČlenovia výboru SZS za regiónstredoslovenskýČlenovia výboru SZS za regiónvýchodoslovenskýPredseda revíznej komisie SZSČlenovia revíznej komisie SZSIng. Pavol RadičDoc. Ing. Pavol Sejč, PhD.Ing. Iveta PaldanováIng. Viera KrižanováMilan VlčekDoc. Ing. Július Hudák, PhD.Ing. Andrej MašlonkaIng. Jozef GajdošIng. Renáta KozmováLadislav ČopákIng. Katarína PupákováIng. Alojz JajcayIng. Attila TarcsiZa nového predsedu, na ktorého pleciach bude tri roky ležaťzodpovednosť za chod a riadenie SZS, ako jediného občianskehozdruženia v oblasti zvárania a príbuzných technológiína Slovensku, bol zvolený Ing. Pavol Radič.Redakcia92 ZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010

Mnoho rokovstrá vil tento výbornývedeckýpracovník voVýskumnomústave zváračskom,dnesoslavuje krásneživotné jubileum.Narodil sa 2. mája 1925 v Malých Levároch,v okrese Malacky. O dvadsaťrokov neskôr zmaturoval naVyššej priemyselnej škole v Bratislavea nastúpil na Strojnícku fakultuSVŠT v Bratislave, kde v roku 1951získal titul inžiniera. Do Výskumnéhoústavu zváračského, kde v roku1954 absolvoval nadstavbové štúdiumzvárania – Inžiniersky zváračskýinštitút (IZI) pri SVŠT Bratislava,nastúpil na oddelenie zvárania neželeznýchkovov, kde prakticky na zelenejlúke rozbehol riešenie problematikyspájkovania. V období 1955– 1960 pôsobil ako vedúci strediskazvárania a spájkovania neželeznýchkovov, ako štyridsaťšesťročný získalv roku 1966 vedeckú hodnosť kandidátatechnických vied – CSc. a vroku 1973 mu SAV udelila hodnosťvedúci vedecký pracovník I. b.Patril k spoluriešiteľom štátnej úlohyVývoj a výroba titánu a jeho zliatinv ČSSR, ktorá bola ocenená štátnoucenou. Výsledky jeho práce voVÚZ boli spracované a publikovanév odborných článkoch časopisuZváranie v r. 1963, 1964, 1966, 1967,ale aj v mnohých iných periodikáchv Československu (napríklad Zváračskésprávy, Strojírenství) i v zahraničí(napríklad British Welding,Schweisstechnik, Schweissen undSchneiden, Svaročnoje proizvodstvo).Osobitnú pozornosť si zaistezaslúži publikácia Zváranie titánuv ochrane argónu (WTG), ktorú vydalVÚZ v r. 1966 (160 s., 41 obr. a 21tab.) a bola preložená aj do maďarskéhojazyka.Počas svojej aktívnej činnosti vyriešilviac ako 60 výskumno-vývojovýchúloh zameraných najmä napodniky v Čechách a na Morave a vcelkove ôsmich prípadoch jubilantspracoval originálne myšlienky výskumuv podobe československýchpatentov, resp. autorských osvedčenísám, alebo ako spoluautor.Okrem publikovania v odborných domácich(104) i zahraničných (13) časopisochzverejňoval Ing. Ruža dosiahnutévýsledky na prednáškachIZI – SVŠT a MtF STU Trnava, no nerazaj v zahraničí a viacero svojichodborných publikácií zo spájkovaniavydal aj v češtine. V roku 1964 iniciovala založil pri československomJUBILEÁIng. Viliam Ruža, CSc., osemdesiatpäťročnýDoc. Ing. Jan Hakl, CSc.,nestráca elán ani v sedemdesiatkevýbore zvárania ČSVTS v Prahe odbornúskupinu Spájkovanie, ktorejpredsedom zostal až do dnešnéhodňa. Pod jeho vedením organizovalaskupina osem medzinárodnýchkonferencií na rôznych miestachČSSR, ako aj štyri zasadnutia pracovnejskupiny I Al/IIW/IIS, ktorýchsa Ing. V. Ruža zúčastnil ako odbornýzástupca za Československo a vobdobí 1963 – 1979 vypracoval presubkomisiu IA IIW/IIS celkovo osempracovných dokumentov. Za odbornúčinnosť mu udelili vyznamenaniaVÚZ, ČSVTS, SVTS, taktiež bol ocenenýČabelkovou medailou a v roku2004 sa stal držiteľom diplomu Propagátorvedy a techniky ZSVTS.Ing. V. Ruža, CSc. sa aj v súčasnostizapája do aktívneho života písanímčlánkov o spájkovaní do odbornýchčasopisov v spolupráci s doc. Ing. R.Koleňákom, PhD., napísali tiež vysokoškolskéučebné texty Spájkovaniemateriálov (STU Bratislava, 2007,151 s., 119 obr., 61 tab.).Svoju životnú kondíciu si udržiavalaktívnou športovou činnosťou, najmätenisom, až do roku 2008. Doďalších rokov prajú V. Ružovi bývalíaj súčasní spolupracovníci a ostatnázváračská verejnosť hlavne veľazdravia a rodinnej pohody.Vedenie VÚZ – PI SR a redakciaNapriek tomu,že v podstatecelý život prežiltento významnýtechnológv dnešnej Českejrepublike,viazal ho k Slovenskuveľmivrúcny vzťah.Narodil sa 29. 3. 1940 v Prahe a tuv roku 1958 absolvoval Vyššiu priemyselnúškolu strojnícku a nastúpilna Strojnícku fakultu Českého vysokéhoučení technického (ČVUT)v Prahe, kde v roku 1963 získal titulinžiniera. Ako to už u odborníkovjeho formátu býva, nasledovalov podstate celoživotné ďalšie vzdelávanie.Zahŕňalo postgraduál nykurz – Nauka o materiálu a tvářenína Strojníckej fakulte ČVUT a krátkona to postgraduálny kurz na Katedrefyziky kovov na UK v Prahe.Ešte pred jeho dokončením absolvovalašpirantské – dnes doktorandské,štúdium v oblasti Fyzikálnejmetalurgie a medzných stavovmateriálu, ktoré zavŕšil získanímtitulu CSc. po obhájení záverečnejpráce v roku 1980. V roku 1993potom získal titul docenta v odborestrojárska technológia. Po pracovnejstránke strávil sedem rokovako metalurg pre niklové zliatiny vofirme Motorlet v Prahe Jinoniciacha od roku 1969 až dodnes pracujeako vedecký pracovník laboratóriavlastností materiálov pri vysokýchteplotách v SVÚT v Prahe. Dojeho odborného životopisu možnobez váhania zaradiť technológiupresného liatia, liate a tvárnenéniklové zliatiny a ich spájanie. Taktiežsa zaoberal vlastnosťami tvárnenýcha liatych feritických a austenitickýchocelí a vlastnosťamizvarových spojov nízkolegovanýcha feritických ocelí.Ako organizátor sa podpísal pod asidesať konferencií z oblasti presnéholiatia a žiarupevných materiálov. Taktiežsa stal autorom alebo spoluautoromminimálne 80 článkov uverejnenýchv domácich i zahraničnýchčasopisoch, okrem iných aj v časopiseZváranie-Svařování. V konferenčnýchzborníkoch sa na posteprispievateľa ocitol asi stosedemdesiatkráta stal sa držiteľom desiatichpatentov. Doc. Hakl si počas svojhoživota zamiloval okrem svojho rodiskaaj Slovensko, z ktorého navštívilmnoho lokalít a sám tvrdí – „ťažkosa nájde oblasť, kde som nebol“. Doďalšieho osobného aj pracovnéhoživota mu želáme veľa energie a životnéhooptimizmu.RedakciaZVÁRANIE-SVAŘOVÁNÍ | 3-4/2010 93

ISSUE26ZVÁRAČSKÝVEĽTRH V ESSENE2009Celosvetový veľtrhtechnológií spájania smerujek úspechu.Bližšie informácie na strane 2NEWSLETTERNews & Information about the EWF and the IAB/IIWEWF A IIW PODPÍSALILICENČNÚ DOHODUEWF a IIW podpísali licenčnúdohodu dňa 24. novembra2009 v Londýne.Bližšie informácie na strane 2ROZHOVORS NAJLEPŠÍMKOORDINÁTOROMZVÁRANIA V ROKU2008Blahoželanie k udeleniuocenenia „Najlepší koordinátorzvárania 2008“. Reportáž oVašej kariére bude zaujímavýa inšpiratívny pre pracovníkovvo zváraní.Bližšie informácie na strane 3NOVÍ ČLENOVIAEWF/IABNové členské krajiny: Turecko,Indonézia, Južná Kórea, Grécko,EgyptBližšie informácie na strane 3NOVÉ PROJEKTY EWFBolo schválených päť žiadostís účinnou podporou EWF aviacerých jej členských krajín.Bližšie informácie na strane 4EWF-IAB/IIW SECRETARIATAv. Prof. Cavaco Silva, 33TagusPark - Apartado 012P-2741-901 Porto SalvoPORTUGALTel:(+351) 214211351Fax:(+351) 214228122Email: ewf-iab@isq.ptwww.ewf.bewww.iiw-iis.orgEDITORIALJar/leto roku 2009 boli bohaté na medzinárodnéudalosti, ktoré sa zameriavajú na technológie zváraniaa spájania.V máji zorganizoval Taliansky zváračský inštitút (ItalianWelding Institute – IIS) konferenciu EUROJOIN súčasnes Národnými dňami zvárania (NATIONAL WELDINGDAYS). Viac ako 900 osôb navštívilo miesto konaniakonferencie v Lide v Benátkach, kde mali príležitosťzúčastniť sa na prednáškach a prezentácii posterov,prezrieť si výstavu ako aj absolvovať krátke kurzy.Technické zasadania zahŕňali dôsledné diskusie otémach ako napr. zváranie progresívnych základnýchmateriálov a prídavné materiály, spoľahlivosť zváranýchdielcov a konštrukcií, progresívne a zdokonalenébežné spôsoby zvárania, automatizáciu, robotizáciu asnímacie systémy, diagnostiku a NDT zváraných dielcova konštrukcií.Na otváracej slávnosti bolo udelené európskevyznamenanie „najzodpovednejší koordinátor zvárania2008“, ktoré získal pán Igor Juzvisen z Chorvátska,ktorý významnou mierou prispel k aplikácii novýchtechnológií zvárania a spájania a zvýšil účinnosťsystémov vo výrobe zváraných konštrukcií.September bol v znamení najväčšej celosvetovejzváračskej výstavy – veľtrhu v Essene (THE ESSENFAIR), ktorý sa organizuje tradične každé štyri roky odBirds eye view of the Essen Fairroku 1952.V roku 2009 essenský veľtrh Zváranie a rezanie zahŕňalviac ako 1000 výstav zo 42 štátov a viac ako 60 000návštevníkov zo 128 štátov, ktorí si mohli vytvoriťvlastný dojem o súčasnom stave v oblasti technológiíspájania, rezania a povlakovania. Tento 17. veľtrh malnajväčšie zastúpenie najsilnejších vystavovateľov vcelej jeho histórii.V júli sa konalo výročné zasadanie IIW v Singapure, naktorom si opäť experti z oblasti zvárania a spájania zcelého sveta mohli vymeniť know-how, prediskutovaťplány a ... zabaviť sa v radostnom prostredí, ktoréponúka Singapur./„Ekonomický význam zvárania a spájaniav Európe – hodnoty vo výrobe, pridanéhodnoty a zamestnanci” Správa, ktorú financovalaDVS – Nemecká zváračská spoločnosť (DeutscherVerband für Schweißen und verwandte Verfahren)a EWF – Európska federácia pre zváranie, spájanie arezanie (European Federation for Welding, Joining andCutting), je v súčasnosti k dispozícii na webovej stránkeso všeobecným prístupom.P1 P2 P3P4

NEWSLETTERNOVINKYEWF A IIW PODPÍSALOLICENČNÚ DOHODUEWF A IIW OBNOVILOZMLUVU S ISQ24. Novembra v Londýne24. novembra 2009 v Londýnepodpísala EWF a IIW licenčnúdohodu, v ktorej na základezmluvných požiadaviek a podmienokEWF poskytlo IIW nevýhradnúlicenciu v rámci Európy a výhradnúlicenciu mimo Európy na spracovanie,využívanie, ponúkanie na predaj apredaj duševného vlastníctva EWF včase platnosti tejto dohody.U. Dilthey IIW Presidentand Tim Jessop EWF PresidentRovnakého dňa obnovilo EWF aIIW zmluvu s ISQ na manažmentmedzinárodných a európskychsystémov vzdelávania, školenia,kvalifikácie a certifikácie v oblastizvárania.AKCIEJOIN-TRANS 2010– 1. EURÓPSKAKONFERENCIA OSPÁJANÍ A NAVRHOVANÍKOĽAJOVÝCH VOZIDIEL28. – 29. apríl 2010, NemeckoV súvislosti s jednotnou certifikáciouzvárania koľajových vozidiel v rámciEurópy sa uskutoční diskusia avýmena prvých skúseností získanýchs uplatňovaním normy EN 15085.Táto akcia poslúži ako platformapodobná tej, ktorá bola úspešnána národnej konferencii „Spájanie anavrhovanie vo výrobe koľajovýchvozidiel“ (Fügen und Konstruieren imSchienenfahrzeugbau) (Joining anddesigning in rail vehicle construction)v Nemecku od roku 1995.PODROBNEJŠIE INFORMÁCIE:www.jointrans.euZVÁRAČSKÝ VEĽTRH V ESSENE 2009Celosvetový veľtrh technológií spájania na ceste k úspechuESSEN/DÜSSELDORF – „Veľtrh nemôže existovaťbez vystavovateľov, obchodníkov, bez dodávateľova bez tých, ktorí rozhodujú, zákazníkov a predajcov.Preto sú vystavovatelia a návštevníci tí, ktorí zapáliaoheň na olympiáde technológií spájania.“Týmito slovami 13. septembra 2009 privítal profesorHeinrich Flegel, predseda DVS – Nemecká zváračskáspoločnosť (Deutscher Verband für Schweißenund verwandte Verfahren), početných hostí, ktorísledovali privítanie na otváracom zahájení 17.Medzinárodného zváračského veľtrhu v Essene.Celkovo viac ako 1000 vystavovateľov zo 42 štátovpredviedlo najrozsiahlejší sortiment ponuky naveľtrhu od premiéry ESSEN WELDING FAIR v roku1952.Celkom 60 000 obchodníkov pricestovalo doEssenu zo 128 krajín, aby si sami vytvorili svoj vlastnýdojem o súčasnom stave vývoja technológií spájania,rezania a povlakovania.Je pozoruhodné, že m ohutná presvedčivá účasťsa na začiatku veľtrhu z medzinárodného hľadiskapopasovala so stavom celosvetovej ekonomickejkrízy. Podľa hesla: “Čím viac, tým lepšie“, sa stal 17.ESSEN WELDING FAIR najväčšou výstavou všetkýchčias.EUROJOIN 2009Európsky kongres o technológiách spájaniaOkrem toho prebiehali rozhovory o ďalšej spoločnejpráci v Európskej federácii pre zváranie spájanie arezanie – EWF (European Federation for Welding,Joining and Cutting) a Medzinárodnom zváračskominštitúte – IIW (International Institute of Welding) vsúvislosti s ESSEN WELDING FAIR.Ďalšími zahraničnými hosťami na veľtrhu bolitaliansky IIS – Istituto Italiano della Saldatura, tiežčlen IIW, ako aj návštevníci zo Srbska, Rumunska,Kórei a Brazílie. Zúčastnili sa tiež skupiny obchodníkovz USA – z Americkej zváračskej spoločnosti – AWS(American Welding Society) ako aj z Maroka, Indie,Brazílie, Indonézie, Iránu a Taiwanu.Takýto vysoký počet medzinárodných delegácií jasnedokazuje, že partnerstvo DVS, EWF a IIW stojí napevných základoch a výmena skúseností fungujevynikajúco s premostením medzinárodných hraníc.Internacionalita sa okrem toho objavovala tiež votázkach, ktoré sa týkajú kvalifikácie personálu.Najnovšie ponuky z oblasti koncepcie vzdelávaniaa kvalifikácie podľa EWF a IIW sa predkladali vspoločnom výstavnom stánku DVS a GSI, kde bolinepretržite k dispozícii kontaktné osoby z EWF aIIW na diskusiu a riešenie otázok o vzdelávaní acertifikácii podľa medzinárodných smerníc.Siedmy európsky kongres o technológiách spájania EUROJOIN 7 sa konal v Benátkach, Taliansku dňa 21. a 22.mája.Na tomto významnom podujatí zváračskej komunity v Európe sa zúčastnilo viac ako 900 účastníkov. Prítomnábola Európska zváračská federácia – EWF, ktorá predložila niekoľko projektov, vyvíjanú databázu európskehoharmonizovaného skúšania v rámci projektov: Eurodata – databázu on-line skúšania pre harmonizované vzdelávanie,Weldspread – európske modely transferu certifikácie osôbvo zváraní a Railsafe2 – vývoj harmonizovaného systémuvzdelávania, kvalifikácie a certifikácie zváračov železničnýchtratí – fáza 2.Na otváracej slávnosti prezident EWF, pán Tim Jessop,odovzdal európske vyznamenanie „Najzodpovednejšíkoordinátor zvárania 2008“ pánovi Igorovi Juzvisenovi zChorvátska, ktorý významnou mierou prispel k aplikáciinových technológií zvárania a spájania a zvýšil účinnosťsystémov vo výrobe zváraných konštrukcií.

NAJLEPŠÍ KOORDINÁTOR ZVÁRANIA 2008Rozhovor s pánom Igorom JuzvisenomISSUE26Blahoželáme pánovi Igorovi Juzvisenovi za vyznamenanie «Najlepší koordinátor zvárania2008». Reportáž o Vašej kariére bude zaujímavá a inšpiratívna pre ľudí, ktorí pracujú vozváraní. Radi by sme Vám položili niekoľko otázok o Vašom odbornom vývoji, ktorý smerovalk tomuto významnému oceneniu.1. Aké je Vaše pôvodné vzdelanie? Kde a čo ste študovali?Stredoškolské vzdelanie som ukončil v meste Slavonski Brod – sozameraním na matematiku a informatiku. Následne som sa zapísalna strednú odbornú strojársku školu v meste Slavonski Brod, kdesom študoval výrobnú techniku. Keďže v tej dobe mala táto školalen tento študijný odbor, zvyšné technické vzdelanie som dosiaholna Vysokej škole strojárskej a projektovania plavidiel v Záhrebe –študijný odbor – energia výrobných procesov.2. Ako u Vás vznikol záujem o technológiu zvárania?Úplnou náhodou. Ako mladý inžinier som pracoval na stavbe vZáhrebe, kde naša firma vykonávala terénne zváračské práce nastavbe kotolne. Raz nás navštívil náš hlavný manažér na stavbea opýtal sa ma, či by som sa nechcel zapísať do kurzu na získaniediplomu inžiniera EWE. Prijal som túto ponuku, a tak sa to začalo.Spočiatku vzniklo viacero problémov, pretože moje predchádzajúcevzdelanie nijak nesúviselo so zváraním, ale časom po absolvovanítohto kurzu sa mi tento odbor začal čoraz viac páčiť a zváranie jepre mňa zo dňa na deň zaujímavejšie.3. Ktoré bolo Vaše prvé zamestnanie v oblasti zvárania?Po skončení štúdia na vysokej škole v Záhrebe som študoval naKatedre zvárania v Slavonskom Brode. S podporou starších kolegov(technológov zvárania) som sa snažil čo najviac sa dozvedieť ospôsoboch zvárania, zákonoch a normách. Získal som tam základnépoznatky, ktoré som neskôr použil, rozvinul a prispôsobil práci nastavbách.Mojou prvou stavbou bola tepláreň HKW v Homborn-Duisburgu,kde som získal vedomosti o nových oceliach na výrobu kotlova o všetkých problémoch, ktoré vzniknú počas zvárania ako aj opodmienkach staveniska a veľmi náročných úlohách, ktoré trebasplniť v náročných poveternostných podmienkach. Tam somprvýkrát uvidel komponenty kotlov a keďže som v predchádzajúcejfirme pracoval ako projektant kotlových komponentov, bola to premňa tiež nová veľká skúsenosť.NOVÍ ČLENOVIA EWF/IAB• tKoncom roku 2008 sa Turecko stalo uchádzačom o ANB a vjanuári 2009 sa jeho delegáti zúčastnili na zasadaniach IAB aEWF. Následne požiadali o členstvo v EWF a prebieha proces naudelenie plnej autorizácie ANB.• Indonézia a Južná Kórea sa stali členmi IAB a predložili podmienkyprístupu a prechodné opatrenia na zasadaniach v Singapure v júli2009.• Grécko sa stalo členom EWF a v súčasnosti podalo prihlášku oANB.• Egypt prechádza procesom uchádzača o ANB.Prof. Slobodan Krali , Mr. Igor Juzvisen , Prof. Luisa Coutinho4. Ako ste sa vypracoval na súčasnú pozíciu vo Vašej firme?Manažment firmy mi preukázal dôveru tým, že ma vymenovalza vedúceho oddelenia zvárania, čo znamenalo aktívnu účasťna všetkých úsekoch zvárania počnúc školením pracovníkov,organizovaním práce v rámci oddelenia zvárania, na vypracovanípostupov zvárania a sústavnom zavádzaní nových spôsobovzvárania.5. Zmenil diplom I/EWE niečo vo vašej profesii? (Zvýšil sa Váš plat,zodpovednosť, motivácia v dôsledku tejto kvalifikácie? Ako?)Samozrejme. Vzdelávanie na získanie diplomu inžiniera EWE manasmerovalo na ďalšie zdokonaľovanie a vzdelávanie v oblastizvárania a tiež zvýšenie platu je motiváciou pre ďalší rast.6. Je dobre platená profesia vo zváraní? Je to profesia, v ktorejmožno dosahovať pokrok?Odpoveď na túto otázku je veľmi ťažká. Závisí to od mnohýchfaktorov. Predovšetkým to závisí od manažmentu firmy a významuzváračských prác v rámci firmy. Myslím si, že úspech vo zváranímožno dosiahnuť zdokonaľovaním a sústavným vzdelávaním.7. Akú radu by ste dali mladým ľudom, ktorí si začínajú budovaťkariéru vo zváraní?Mladým ľudom, ktorí si začínajú budovať kariéru vo zváraníodporúčam, aby získali kompletné teoretické a praktické vedomostiv oblasti zvárania od starších kolegov. Sústavným štúdiom (nielen vrámci pravidelných činností vo firme ale tiež doma) a vzdelávaním(vo forme kurzov, ktoré ponúka EWF), zúčastňovaním sa seminárova konferencií so stálou výmenou skúseností s kolegami, ktorí sazaoberajú podobnými alebo rovnakými témami sa pokrok určitedostaví.PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA DVS / EWF 2009„Ekonomický význam zvárania a spájania vEurópe: Hodnoty výroby, pridané hodnoty azamestnanci“Cieľom štúdie bola kvantifikácia významu technológií spájania vEurópe ako celku. V tejto štúdii sa vypočítala pridaná hodnota a počtyzamestnancov, ktoré vyplývajú z výroby zariadení pre technológiespájania, z výroby prídavných prostriedkov pre technológie spájaniaa z využívania technológií spájania v sektoroch s využívanímintenzívneho spájania.Celková pridaná hodnota v EÚ 27Celkový počet zamestnancov v EU 27Pridaná hodnotaZamestnanci

NEWSLETTERPo podaní prihlášok na ponúknutie celoživotnéhovzdelávania vo februári 2009 bolo schválených päťprihlášok s aktívnou podporou EWF a viacerých jejčlenských štátov.DISTOOLWELDTransfer nástroja diaľkového štúdiaTento dvojročný projekt sa zahájil 1. novembra 2009. EWF budepôsobiť ako koordinátor projektu DISTOOLWELD – Transfer nástrojadiaľkového štúdia. Konzorcium má výborné skúsenosti v európskychprojektoch a tvoria ho EWF (Portugalsko), SLV Duisburg (Nemecko),ISQ (Portugalsko), IIS (Taliansko), ASR (Rumunsko) a IS (Poľsko).Hlavným cieľom projektu je úspešný transfer nástroja diaľkového štúdia,ktorý pôvodne vyvinul SLV a prispôsobil ho na špecifické potrebyvzdelávania v cieľových krajinách (Rumunsko, Taliansko, Portugalskoa Poľsko). Na konci projektu sa predpokladá, že bude existovaťmultimediálny nástroj na diaľkové štúdium pre I/EWE – medzinárodný/európsky zváračský inžinier preložený do štyroch jazykov pre kurzEurópskeho zváračského inžiniera.EU-JOINTRAININGHarmonizovaná odborná kvalifikáciaKonzorcium EU-JOINTRAINING sa skladá z EWF a 5-tich ANB členskýchštátov vrátane SLV (Nemecko), CWS (Česká republika), IIS (Taliansko),ISQ (Portugalsko) a ASR (Rumunsko) vo funkcii koordinátorov.Hlavným cieľom projektu bude úprava a podporovanie harmonizovanejodbornej kvalifikácie na základe smernice EWF pre oblasť zváraniaplastov. Bude predstavovať významný príspevok na rozšírenievzdelávania a certifikácie v oblasti zvárania plastov v partnerskýchkrajinách a napomôže tiež k vytvoreniu účinnej sily na ďalšie rozširovanienad rámec súčasného konzorcia.Hlavným výsledkom projektu bude organizovanie pilotných kurzovriadne schválených prostredníctvom EWF, ktoré sa budú vykonávať vcieľových krajinách na základe spoločných smerníc, ktoré sa čoskorovypracujú v rámci projektu.EURÓPSKE VZDELÁVANIE PODĽAEN-ISO 3834Harmonizované vzdelávanie personálu manažmentua kontrolyHlavným cieľom práce má byť harmonizované vzdelávanie personálumanažmentu a kontroly zváracieho procesu vo všetkých partnerskýchkrajinách. Z tohto hľadiska na zabezpečenie harmonizácie nadobúdazásadný význam súlad s normou EN-ISO 3834, lebo táto poskytujespoločný základ, ktorý musia dodržiavať firmy členských krajín.Konzorcium riadi SRE (Španielsko) ako koordinátor projektu a zahŕňaEWF a päť jeho ďalších ANB, ISQ (Portugalsko), CESOL (Španielsko),VUZ (Slovensko), IS (Poľsko), ASR (Rumunsko) a CNFPO (Španielsko).Počet ANB EWF, ktoré sú zahrnuté do projektu, predstavuje vysokúpridanú hodnotu v zmysle celkovej škály implementácie, ktorú možnoočakávať vo výsledkoch projektu.Tým, že existuje silné konzorcium európskeho rozmeru, môže podporanormy EN-ISO 3834 veľa získať z tejto aktivity.PROJEKTYKOORDINÁTORI ZVÁRANIAKOORDINÁTORI ZVÁRANIA preskúmajú ďalšie možnosti rozšíreniasystému certifikácie európskych koordinátorov zvárania a celoživotnévzdelávanie personálu vo výrobe zváraných konštrukcií v národnomkontexte Slovinska. Na základe skúseností zo Slovenska sa predpokladá,že sa skonsoliduje systém certifikácie celoživotného vzdelávania vSlovinsku tým, že sa začlení do harmonizovanej siete, ktorú poskytujeEWF a priblíži sa ostatným európskym členom EWF.Konzorcium zahŕňa ANB zo Slovinska, IZV ako koordinátorov projektu aANB zo Slovenska VUZ ako aj EWF.Bude predstavovať významnú príležitosť na to, aby sa certifikácia EWFrozšírila aj na slovinský trh.Predpokladá sa, že výsledkom projektu budú prvé certifikáty, ktorésa vydajú do konca roku 2011 a ďalších 250 sa vydá v nasledujúcich 5rokoch.VIRTWELDVirtuálne zváracie systémyKonzorcium VIRTWELD sa skladá z EWF a troch ANB zo siete EWF, VUZ(Slovensko), CWS (Česká republika) a IZV (Slovinsko) ako koordinátoraprojektu. Tento projekt sa zahájil v novembri 2009 a potrvá dva roky.Hlavným cieľom bude podpora využívania virtuálnych zváracích staníc akoinštitúcií na poskytovanie vzdelávania v oblasti zvárania. Predpokladá sa,že využívanie týchto virtuálnych zváracích systémov prispeje k zníženiufinančných nákladov na školenie zváračov pri súčasnom zabezpečeníbezpečnejších a čistejších podmienok výučby.Hlavný osoh z projektu budú mať zváračské komunity Slovinska,Slovenska a Českej republiky, kde príslušné zváračské inštitúty budúmôcť využívať zariadenia v špecifických školiacich dielňach. VIRTWELDbude predstavovať významnú príležitosť na posúdenie skutočnéhodopadu a potenciálnych výhod využívania virtuálnych zváracích staníc vrôznych zváračských kurzoch partnerských krajín, teda v zmysle zníženianákladov a ozdravenia životného prostredia, ktoré môže poskytnúťvyužívanie týchto systémov ako aj úrovne kvality týmto spôsobomvyškolených zváračov.WELDICTION-TRProjekt WELDICTION-TR, ktorý financuje LdV, je v poslednom štádiu odjeho zahájenia pred dvoma rokmi.20. a 21. novembra usporiadal koordinačný partner, Univerzita v Gazi,Ankara, Turecko záverečnú schôdzu súvisiacu s projektom, na ktorej sazúčastnili zástupcovia EWF a ostatní členovia konzorcia.Okrem vlastnej schôdze sa konala aj veľká konferencia na univerziteza veľkej účasti študentov. V rámci tejto akcie sa predviedol softvérprojektu a celé konzorcium vrátane EWF poskytovalo ukážky.Čoskoro bude k dispozícii záverečná verzia hlavného výsledku projektu– multimediálny zváračský slovník.

KOMPLEXNÉ RIEŠENIEANORGANICKEJSTOPOVEJ ANALÝZYPureLabULTRAELGA LABWATERETHOS 1MILESTONEUltraistá voda prenajnáronejšie aplikácieMikrovlnné tlakové rozkladys dynamickým riadením výkonucontrAA 700analytikjenaDuálny AAS s kontinuálnymzdrojom žiarenia a vysokýmrozlíšenímCHROMSPEC-SLOVAKIA, spol. s r. o. ponúka nasledovné produkty:• UV-VIS spektrofotometre ANALYTIK JENA • Analyzátory TOC, TNb ANALYTIK JENA• Spektrofluorometria ISS • Bioanalytické aplikace ANALYTIK JENA• AAS ANALYTIK JENA • Meranie farebnosti HunterLab• Vákuové systémy BOC EDWARDS • Termická analýza NETZSCH• Mikrovlnné rozklady MILESTONE • Elektrochémia Thermo ORION• istá voda ELGA • Alkoholtestery LION• Elementárne analyzátory C,N,S,Cl ANALYTIK JENA • Pracovné prostredie Casella• Analyzátory AOX ANALYTIK JENAJánošíkova 1827/65, 927 01 Šaa,Tel.: 031/7707 994,5; fax: 031/7712 155Email: chromspec@chromspec.skWEB: www.chromspec.sk