Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
záťažou územia v dôsledku banskej ťažby a úpravy nerastných surovín. Príkladom<br />
je výskum v oblasti Lubeníka a Jelšavy, kde bolo životné prostredie nepriaznivo<br />
ovplyvňované banskou činnosťou a úpravou magnezitu.<br />
Magnezitové ložisko Dúbravský masív je situované 3,5 km SV od Jelšavy a tektonicky<br />
je rozdelené <strong>na</strong> magnezitové telesá Dúbrava, Miková a Jedľovec, viazané<br />
<strong>na</strong> komplex karbonátov (Grecula et al. 2000). Ložisko Lubeník je <strong>na</strong> severných<br />
svahoch hrebeňa Štyri chotáre – Skalka (Grecula et al. 1995). Závody <strong>na</strong> úpravu<br />
magnezitu sú situované medzi mestami Lubeník a Jelšava. V závodoch sa vyrábajú<br />
Mg-slinky, ktoré sa používajú <strong>na</strong> výrobu žiaruvzdorných stavív a hmôt. Surovinou<br />
pre výrobu slinkov je magnezit ťažený <strong>na</strong> ložiskách Dúbravský masív a Lubeník.<br />
Vyťažený magnezit (MgCO3), dobývaný povrchovo alebo hlbinne, sa upravuje<br />
<strong>na</strong> požadované vsádzkové frakcie drvením a triedením. Takto upravená surovi<strong>na</strong><br />
sa používa ako vsádzka do vypaľovacích pecí. Teplota výpalu sa pohybuje medzi<br />
1600 – 1700 °C. Surovi<strong>na</strong> podrobená páleniu zaz<strong>na</strong>menáva premenu <strong>nielen</strong> chemickú<br />
(rozklad uhličitanu horeč<strong>na</strong>tého <strong>na</strong> oxid horeč<strong>na</strong>tý, za zníženia hmotnosti<br />
a objemu), ale aj premenu mineralogickú, za vzniku periklasových zŕn MgO.<br />
Hlavnými zdrojmi úletu tuhých častíc sú prevádzky rotačných a šachtových pecí<br />
(Hančuľák 2000).<br />
Na zachytávanie prachu sa použili nádobky z PVC valcového tvaru umiestnené<br />
<strong>na</strong> kovovom stojane do výšky 2,5 – 3 m <strong>na</strong>d zemou. Získaný prach v nádobke<br />
sa po premytí destilovanou vodou filtruje a a<strong>na</strong>lytickými metódami sa stanovuje<br />
disperzita prachu, respirabilný podiel, priemerné geometrické zrno, mineralogické<br />
vlastnosti častíc a ich morfológia.<br />
ZÁVER<br />
Mineralogické a<strong>na</strong>lýzy poskytli informácie o minerálnom zložení prachových<br />
častíc. Morfologické štúdium vzoriek prašných spadov z oblasti Jelšavy a Lubeníka<br />
pomocou riadkovacej elektrónovej mikroskopie (SEM) ukázalo, že domi<strong>na</strong>ntnými<br />
minerálnymi fázami prachu sú karbonáty, a z nich hlavne magnezit v podobe<br />
kryštálov a úlomkov, dolomit sa vyskytoval len zriedkavo, kalcit nebol pozorovaný.<br />
Ďalšou domi<strong>na</strong>ntnou fázou bol periklas tvoriaci nepravidelné alotriomorfné<br />
zrná, agregáty a masy (obr. 1). Práškovou rtg. difrakciou boli identifikované minerálne<br />
fázy prítomné v prašných spadoch. Vo všetkých vzorkách boli prítomné<br />
periklas a magnezit, v niektorých tiež kalcit a dolomit. Namerané rtg. difrakčné<br />
záz<strong>na</strong>my boli kvantitatívne vyhodnotené, <strong>na</strong>jdomi<strong>na</strong>ntnejšou fázou v a<strong>na</strong>lyzovaných<br />
vzorkách je spravidla magnezit. Obsah periklasu je premenlivý, pričom<br />
85
Change language