Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Najnebezpečnejší vplyv majú prachové častice <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> dýchacie ústroje, keďže<br />
tie sú popri koži <strong>na</strong>jviac vystavené expozícii prachovými časticami, avšak zo<br />
svojej biologickej povahy sú oveľa citlivejšie ako koža. Je dôležité si uvedomiť,<br />
že pľúca obsahujú viac ako štyridsať rôznych typov buniek s rôznymi špecializovanými<br />
funkciami. Epiteliálne bunky vystieľajú vzdušnice pľúc. Niektoré typy<br />
epiteliálnych buniek (riasovité a hlien vylučujúce bunky) môžu ochraňovať pľúca<br />
pred prachovými časticami a ďalším cudzorodým materiálom v ovzduší. Ďalšie<br />
typy epiteliálnych buniek <strong>na</strong> vonkajšom okraji pľúc (typ I a typ II) pôsobia pri<br />
výmene vzduchu a vytvárajú povrchovú aktívnu látku pre uľahčenie respirácie.<br />
Epiteliálne bunky priedušnice a priedušiek môžu byť prirov<strong>na</strong>né k trubicovým<br />
štruktúram, ktoré za podpory ďaľších bunkových typov (<strong>na</strong>pr. fibroblastov) vytvárajú<br />
kolagén a ďalšie bunkové produkty pre tkanivo pľúc. Aj epiteliálne bunky<br />
a fibroblasty bývajú často <strong>na</strong>pádané chorobami spôsobenými minerálmi, dávajúc<br />
vznik bronchogénnym (alebo ďalším pľúcnym tumorom) a fibrózam (silikóza<br />
a azbestóza).<br />
Veľká pozornosť sa upriamuje <strong>na</strong> hľadanie podstaty fibrogenity minerálnych<br />
sústav. Tá je zafixovaná v štruktúrnej povahe minerálnych zŕn, ktoré vznikli pri<br />
procese rozpojovania. Napríklad nositeľom fibrogénnych vlastností kremeňa je<br />
jeho vnútorná štruktúra, kde pri rozpojovaní a vzniku častíc vznikajú voľné plochy,<br />
hrany, rohy, ktoré majú špecifické prejavy pri styku s pľúcnym tkanivom (Saffiotti<br />
1986).<br />
Najničivejšie pôsobenie minerálnej fázy prachov je po ich preniknutí do alveolárnych<br />
častí pľúc. Dochádza ku zaprášeniu pľúc – pneumokonióze, kde fibrogénny<br />
prach menší ako 2,5 µm sa dostáva cez stenu alveol do medzipľúcneho<br />
priestoru. Tu svojimi fyzikálno-chemickými prejavmi pôsobí a ničí zdravé tkanivo<br />
a <strong>na</strong>hrádza ho novým nefunkčným (Mossman 1993).<br />
Podľa rozpustnosti vo fyziologických tekutinách sa minerálny prach rozdeľuje<br />
<strong>na</strong> minerálny prach ľahko rozpustný, ťažko rozpustný a <strong>na</strong>jnepriaznivejšou skupinou<br />
sú nerozpustné druhy. Za neškodný a ľahko rozpustný považujeme prach<br />
sádrovca, Na+K solí, vápenca. Pôsobia len obmedzenú dobu, z organizmu sa vyplavia.<br />
Za škodlivý a rozpustný považujeme prach arzenič<strong>na</strong>nov, kadmia, olova,<br />
rádioaktívnych minerálov. Aj tieto sú z organizmu časom vyplavené, ale môžu zanechať<br />
karcinogénne zmeny. Nerozpustné alebo ťažko rozpustné minerály oz<strong>na</strong>čujeme<br />
ako aktívne (tie iniciujú a aktivizujú fibrózy). Takéto sú prachové častice<br />
kremeňa, amfibolových azbestov, sľúd, K-živcov, mastenca a ďalších kremičitanov<br />
(Bobro 2002).<br />
83
Change language