Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

(Kessler 2008). Prachové častice navyše spôsobili zmenu optických vlastností atmosféry,
čo sa prejavilo slávnymi „krvavými“ západmi slnka dokonca aj v Európe.
Tie mali vplyv dokonca aj na umeleckú sféru, britský maliar William Ashcroft
namaľoval v období niekoľkých rokov po erupciu sériu malieb západov slnka nad
Temžou. Aj slávny obraz Edvarda Muncha Výkrik bol pravdepodobne tiež ovplyvnený
„krvavými“ západmi slnka po erupcii Krakatoi, ako navrávajú výrazne červené
odtiene oblohy na obraze (Panek 2004).
Aj v súčasnosti sa stretávame s vplyvom prachových častíc na život spoločnosti.
Veľmi zraniteľná je najmä letecká doprava, keďže prachové častice svojimi abrazívnymi
účinkami a nahromadením môžu poškodiť motory lietadiel. Je známych
viacero prípadov, keď napríklad popol zo sopečných erupcií spôsobili problémy
v leteckej doprave. Napríklad v roku 1982 stratilo lietadlo britských aerolínií všetky
4 motory, keď preletelo cez mrak popola nad Indonéziou (Gill 2010). V apríli roka
2010 výbuch sopky Eyjafjallajökull ochromil leteckú dopravu v Európe a Severnej
Amerike. Nešlo o najväčšiu erupciu v nedávnej minulosti, jej index vulkanickej
explozivity („volcanic explosivity index“ – VEI) bol 4, zatiaľ čo na porovnanie VEI
erupcie sopky Pinatubo z roku 1991 bol až 6 (Hendry 2010). Problémom bola jej
poloha v blízkosti hlavných európskych a severoamerických leteckých trás. Preto
viacero leteckých spoločností zrušilo lety kvôli riziku poškodenia motorov lietadiel
(Gill 2010). V období 8 dní od 15. do 23. apríla bolo zrušených okolo 107 tisíc
letov, čo spôsobilo aerolíniám škodu vyše 1,7 miliardy dolárov (Bye 2011).
Vplyv prachových častíc na život a zdravie človeka
Človek sa vo svojom živote stretáva s prachovými substanciami, ktoré pochádzajú
z prírodného prostredia, ale vznikajú aj antropogénnou činnosťou a dostávajú sa
do ovzdušia ako exhaláty, imisie. Minerálne aj neminerálne antropogénne častice
majú horšie vplyvy na zdravie človeka ako prírodné. Antropogénne častice
vznikajú rôznymi procesmi, pri stavebnej činnosti, ťažbe, spracovaní a využívaní
nerastných surovín, ale aj bežnou činnosťou, obrusovaním rôznych materiálov.
Zložky, ktoré sa potom takto v prostredí dostávajú do kontaktu so živou i neživou
prírodnou sférou a môžu tu chemicky i mechanicky pôsobiť, nazývame všeobecne
imisiami (Prospero 1999). Veľmi nepriaznivé je najmä využívanie pyrotechnológií,
ktoré rušia podstatu minerálnej suroviny a menia ju na zložky plynné, tekuté
a tuhé, ktoré sa niekedy vo veľkej koncentrácii vyskytujú v ovzduší. S týmito zložkami
sa do ovzdušia v podobe tuhej fázy – prachu okrem kryštalických a nekryštalických
látok, plynov a tekutých zložiek dostávajú ako ich súčasť aj ťažké kovy
(Molnár et al. 1993).
82