Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

astlín. Prachové častice tiež môžu prinášať toxické látky a ťažké kovy v blízkosti
priemyselných areálov (Gieré a Querol 2010).
VPLYV PRACHOVÝCH ČASTÍC NA ŽIVOT ČLOVEKA A SPOLOČNOSTI
Vplyv prachových častíc na spoločnosť
Ľudia si uvedomovali význam vzdušných prachových častíc od staroveku, ako
dokazujú napríklad záznamy erupcie Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu. Plínius
mladší vo svojom liste historikovi Tacitovi opísal mrak popola „neobvyklej veľkosti
a vzhľadu“ tvaru „borovice pínie“. Plínius tiež vyslovil podozrenie, že smrť jeho
strýka počas tejto katastrofy mohlo spôsobiť udusenie v hustom mraku popola.
Prachom bol tiež fascinovaný Christian Gottfried Ehrenberg (1847), otec mikropaleontológie,
ktorý vykonal detailný mikroskopický a geochemický výskum
červeno-hnedého prachu a tzv. „krvavého dažďa“ (Gieré a Querol 2010). Už od
dávnych čias, ako je opísané napríklad v Homérovej Iliade a neskôr v rímskej literatúre,
boli tieto nezvyčajné prírodné javy považované za zaznamenaniahodné
udalosti a boli pokladané za božské znamenia.
Zdroje niektorých typov atmosférických častíc boli dlho neznáme, iné však neboli
nikdy sporné. V stredovekej Európe boli napríklad čierne uhlíkaté častice
(sadze) dávno známe ako dôsledkom spaľovania uhlia a vedelo sa o ich nepriaznivom
vplyve na zdravie. Kráľ Anglicka, Edward I., na ochranu zdravia poddaných
vyhlásil spaľovanie uhlia za trestné a bolo trestané smrťou (najmenej jeden človek
bol popravený za porušenie tohto zákona), čo môže byť považované za prvý
zákon o imisiách (Rottenberg 2003). Najvypuklejším sa stal problém znečistenia
dymom počas priemyselnej revolúcie v 19. storočí. Vo viktoriánskej dobe boli pre
anglické priemyselné mestá charakteristické prítomnosťou „nekonečných dymových
hadov“, čo sú slová použité Charlesom Dickensom v jeho románe Hard Times
(Gieré a Querol 2010). Počas jednej z najneslávnejších epizód znečisťovania
ovzdušia v histórii, londýnskeho „veľkého smogu“ („Great Smog“) alebo „veľkého
dymu“ („Big Smoke“) v decembri 1952 sa v Londýne z dôvodu výraznej teplotnej
inverzie nahromadil smog, t.j. hustá zmes dymu a hmly, ktorý za 5 dní trvania
spôsobila približne 4000 úmrtí z dôvodu respiračných a súvisiacich zdravotných
ťažkostí (Stone 2002).
Výbuch sopky Krakatoa v Indonézii v roku 1884 patrí nielen medzi najsilnejšie
sopečné erupcie v historickej dobe (väčšie boli asi len Tambora [1815] a Thera
[pred asi 3600 rokmi]), ale do atmosféry sa dostalo také množstvo popolových
častíc a oxidu siričitého, že spôsobili ochladenie celosvetovej klímy o cca. 1,2 °C
81