Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
mraku. Navyše menšie kvapky majú celkovo väčší pomer plochy <strong>na</strong> jednotku<br />
hmotnosti, sú udržované v atmosfére, takže zvýšenie počtu prachových častíc<br />
zabraňuje vzniku dažďa (Gassó et al. 2010) a predlžuje sa doba existencie mrakov,<br />
čím sa zvyšuje plocha zemského povrchu pokrytého vrstvou oblačnosti (Stevens<br />
a Feingold 2009). Oblačnosť má teda tiež negatívny vplyv <strong>na</strong> energetickú bilanciu<br />
troposféry.<br />
Ostatné vplyvy prachových častíc <strong>na</strong> prírodu<br />
Prachové častice v atmosfére majú aj ďalšie vplyvy <strong>na</strong> prírodu, teda <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> litosféru<br />
a biosféru. V prípade litosféry je vplyv obojstranný, prachové častice vznikajú<br />
obrusovaním a rozdružovaním horninového materiálu, <strong>na</strong> druhej strane práve<br />
prachové častice nesené vetrom v aridných oblastiach spôsobujú mechanické<br />
zvetrávanie a tým sa do atmosféry dostávajú ďalšie minerálne prachové častice.<br />
Vplyv prachových častíc <strong>na</strong> biosféru je komplexnejší a dá sa preukázať <strong>na</strong><br />
niekoľkých príkladoch. Jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú rast fytoplanktónu<br />
v oceáne je dostupnosť železa v povrchových vodách (Moore et al.<br />
2002). Hoci fluviálno-glaciálne sedimenty predstavujú <strong>na</strong>jväčší zdroj železa prinášaného<br />
do oceánu, väčši<strong>na</strong> z tohto železa zostáva v príbrežných a šelfových oblastiach<br />
(Jickells et al. 2005). Domi<strong>na</strong>ntným zdrojom železa v povrchových vodách<br />
<strong>na</strong> otvorenom oceáne je prach prinášaný vetrom, ktorý tiež prináša ďalšie živiny<br />
(<strong>na</strong>pr. fosfor, kremík). Atmosférická depozícia železa stimuluje rast fytoplanktónu,<br />
pretože železo je esenciálne pri syntéze fotosyntetických enzýmov. Rozšírený rast<br />
fytoplanktónu následne vedie k zvyšovaniu viazania CO2 z atmosféry prostredníctvom<br />
biomasy.<br />
Zvýšená depozície prachu však môže mať aj negatívny vplyv <strong>na</strong> morské ekosystémy.<br />
Pozorovaný ústup koralových útesov v Karibiku, môže čiastočne súvisieť<br />
s väčším prínosom afrického prachu, ktorý zvyšuje zakalenie vody. Prostredníctvom<br />
prachu neseného vetrom môžu byť <strong>na</strong> veľkú vzdialenosť prenášané aj patogény,<br />
<strong>na</strong>pr. plesňové spóry, bakteriálne cysty (Ehrenberg 1847).<br />
Depozícia atmosférických prachových častíc hrá dôležitú úlohu v biogeochémii<br />
pôd. Častice morského pôvodu aj minerálny prach prinášajú živiny, ktoré sú<br />
k dispozícii pre rast rastlín, <strong>na</strong>jmä vo vysoko zvetraných, <strong>na</strong> živiny chudobných<br />
pôdach, <strong>na</strong>príklad v amazonských dažďových pralesoch alebo <strong>na</strong> Havajských<br />
ostrovoch (Derry a Chadwick 2007). Aj spraš ako podkladový materiál pre <strong>na</strong>júrodnejšie<br />
černozeme vzniká depozíciou prachových častíc nesených vetrom.<br />
Depozícia prachu však môže mať aj negatívny vplyv <strong>na</strong> pôdu a tým aj <strong>na</strong> poľnohospodárstvo.<br />
Zníženie výnosov plodín môže byť dôsledkom pochovania sadeníc,<br />
poškodenia rastlinných tkanív a znížením fotosyntézy po zaprášení zelených častí<br />
80
Change language