Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

ich zotrvania v atmosfére (Gieré a Querol 2010). Hrubé častice sa zachytávajú
v priedušnicovo-prieduškovej, alebo nosohltanovej časti dýchacieho aparátu človeka
(Newman 2001).
VPLYV PRACHOVÝCH ČASTÍC NA PRÍRODU
Vplyv prachových častíc na klímu
Ľudská činnosť a prírodné procesy, ktoré produkujú skleníkové plyny, ako sú CO2,
metán (CH4), alebo oxid dusný (N2O), tiež vytvárajú prachové častice. Aj keď imisie
prachových častíc zotrvavávajú v atmosfére kratšie ako emisie skleníkových
plynov, napriek tomu pôsobia na zmenu radiačnej rovnováhy systému Zem – atmosféra,
a tým prispievajú k zmene klímy. Prachové častice môžu mať pozitívny aj
negatívny vplyv na energetickú rovnováhu troposféry. Pozitívny vplyv majú častice,
ktoré absorbujú slnečné žiarenie a tým sa zvyšuje celková priemerná teplota
troposféry. Naopak, častice, ktoré odrážajú slnečné žiarenie, znižujú energetickú
bilanciu a priemernú teplotu troposféry (IPCC 2007).
Vplyv prachových častíc na zmenu klímy môže byť priamy alebo nepriamy.
Priame efekty sú spôsobené rozptylom a absorpciou žiarenia na prachových
časticiach. Tmavé častice (napr. BC, sadze) absorbujú žiarenie a zohrievajú atmosféru.
Ak sa usadia na snehu a ľade, ktoré sú najviac reflektívnymi plochami
na Zemi, tmavé častice značne znižujú albedo a okrem zvyšovania energetickej
bilancie môžu tiež spôsobovať zrýchľovanie topenia ľadu (epa.gov 2010). Väčšina
ostatných typov prachových častíc, vrátane síranov a svetlého organického uhlíka
(OC), odráža slnečné žiarenie a tým prispievajú antagonisticky k otepľovaniu
spôsobenému tmavými častícami a skleníkovými plynmi (Gieré a Querol 2010).
Napríklad rozsiahla vrstva sulfátových aerosolí, ktorá sa dostala do stratosféry po
erupcii sopky Pinatubo roku 1991, spôsobila značné ochladenie severnej pologule
v lete roku 1992 (Durantet al. 2010). Podobné globálne ochladenia spôsobené
sopečnými erupciami sa diali aj v histórii, ako dosvedčujú dendrochronologické
pozorovania (Briffa et al. 1998).
Nepriame účinky vyplývajú z hygroskopických vlastností aerosólových častíc,
ktoré sa správajú ako kondenzačné jadrá pre kondenzáciu kvapiek vody v oblakoch
alebo ako kryštalizačné jadrá pre vznik ľadu. Účinnosť častíc pri vzniku kvapiek
vody a kryštálov ľadu závisí od veľkosti, chemického zloženia, počtu a stavu
častíc. V oblakoch v teplom pásme zvýšenie počtu prachových častíc vedie
k zväčšovaniu množstva menších kvapiek, keďže na rovnaký objem vodnej pary
prislúcha vyšší počet kondenzačných jadier. To zase vedie k zvyšovaniu albeda
79