Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

Zasadzovať sa za ochranu života, životného
prostredia a dôstojnosť každého človeka
Srdečne vás vítam na medzinárodnej vedeckej konferencii o dopadoch zmeny
klímy na obyvateľov rozvojových, rovnako ako rozvinutých krajín, ktorú Slovenská
katolícka charita organizuje v spolupráci s Pedagogickou a Prírodovedeckou
fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Osobitne medzi nami vítam jeho
excelenciu, arcibiskupa Paula Ouedraoga, prezidenta organizácie Caritas Burkina
Faso; jeho excelenciu Stanislava Vidoviča, veľvyslanca Slovinskej republiky na Slovensku;
profesorku Alicu Vančovú, dekanku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského.
Vítam takisto medzi nami aj pána Petra Hulényiho, riaditeľa Odboru
rozvojovej a humanitárnej pomoci Ministerstva zahraničných vecí a Európskych
záležitostí SR, ktorému zároveň ďakujem, že sa môže konferencia konať pod záštitou
a na pôde tohto ministerstva. Tiež srdečne vítam všetkých odborných garantov
a garantku našej konferencie, prednášajúcich zo Slovenska aj zo zahraničia,
diskutujúcich, akademickú, študentskú i treťosektorovú obec.
To, že sme sa tu všetci zišli, svedčí o tom, že táto téma je vážna a naliehavá.
Dôsledky zmien klímy postihujú všetky krajiny bez rozdielu – či sú veľké alebo
malé, bohaté alebo chudobné. Zvyšujúce sa hladiny oceánov, stále silnejšie búrky
aj záplavy ohrozujú všetky kontinenty. Častejšie suchá a následná neúroda, spôsobujúca
hladomor, vyústila v mnohých oblastiach rozvojových krajín do konfliktov
o prírodné zdroje, nerastné suroviny a veľké množstvá ľudí opúšťajú svoje domovy,
pretože oblasť, kde žili, sa stala nehostinnou.
Bohaté krajiny majú lepšiu šancu – vysporiadať sa s následkami zmien klímy.
Ak je väčšie sucho či neúroda, naši farmári dostanú väčšie dotácie z Európskej
únie. Búrka alebo záplavy zničili obydlia a infraštruktúru? Vláda nám vyčlení mimoriadne
finančné prostriedky na odstraňovanie škôd. No pre chudobné krajiny,
napríklad v subsaharskej Afrike, je to otázka prežitia. Ak nie ste schopní si nič
dopestovať a nájsť dostatočný zdroj pitnej vody, je to alarmujúci problém.
Pred rokom a pol som pracovne navštívil Keňu. Bolo to práve v čase, keď krajiny
Afrického rohu postihlo najhoršie sucho za posledných 60 rokov. Na niektorých
miestach nespadla kvapka dažďa po dobu takmer 6 mesiacov. Podľa údajov OSN
vtedy postihlo sucho viac ako 10 miliónov ľudí. S kolegami som šiel na monitoring
miesta, kde sme chceli realizovať projekt na podporu poľnohospodárstva. Našiel
som tam dlhý rad žien, ktoré čakali na to, kým si budú môcť nabrať vodu z malej
špinavej mláky. Bol to miestny prameň a jediný zdroj vody v okolí asi 10 kilometrov.
Pýtal som sa ženy, ktorá naberala vodu z tohto zdroja malým plechovým hrnčekom
– ako dlho jej trvá naplnenie svojej 10-litrovej nádoby. „Dve hodiny,“ odpovedala.
6