Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
NO x , NH3, HCl) zdrojov. Tieto soli môžu mať malý obsah ďalších katiónov v dôsledku<br />
interakcií medzi plynnými prekurzormi a ostatnými prachovými časticami.<br />
• sekundárne organické aerosólové častice, zložené <strong>na</strong>jmä z ľahkých prvkov a vznikajúce<br />
z reaktívnych organických plynov uvoľňujúce sa v biosfére (<strong>na</strong>jmä v lesoch<br />
a fytoplanktóne) a z antropogénnych zdrojov.<br />
Obsah minoritných a stopových prvkov v atmosférických časticiach môžu byť<br />
diagnostickým parametrom pre špecifické zdroje C a môže ísť teda o podporu<br />
rozdelenie zdrojov. Napríklad, vanáda a nikel sú typicky spojené so spaľovaním<br />
vykurovacieho oleja a ropného koksu (Pacy<strong>na</strong> 1998), meď, antimón a cín v mestskom<br />
prostredí sig<strong>na</strong>lizujú, že častice vznikajú odieraním brzdových doštičiek<br />
automobilov (Sternbeck et al. 2002).<br />
Fyzikálne vlastnosti prachových častíc<br />
Hustota: hmotnosť častíc: je obyčajne rozdiel<strong>na</strong> od hmotnosti dispergovanej tuhej<br />
látky v celistvom stave. Tento efekt sa oz<strong>na</strong>čuje ako anomália, kde hmotnosť<br />
dispergovaných častíc určitej látky je vždy nižšia ako hustota pôvodnej látky,<br />
lebo priestor medzi časticami je vyplnený plynnou fázou.<br />
Elektrický náboj častíc: častica prvotne získava už pri svojom vzniku, t.j. pri dezintegrácii<br />
alebo kondenzácii. Jeho hodnota je obyčajne malým násobkom náboja<br />
elektrónu. Závislý je od charakteru častice.<br />
Rádioaktivita častíc: <strong>na</strong>jčastejšie pozorujeme pri časticiach, ktoré vznikajú pri<br />
výbuchoch atómových bômb, alebo pri tých, ktoré vznikajú v prevádzke atómových<br />
elektrární.<br />
Početná koncentrácia: vyjadruje počet častíc, ktoré pripadajú <strong>na</strong> jednotku disperzného<br />
prostredia plynu. Používa ju hygienická služba pri charakteristike množstva<br />
vlákien v ovzduší (Bobro a Blaško, 2004).<br />
Povrch častíc: sa v disperznom systéme obyčajne vyz<strong>na</strong>čuje vysokou hodnotou<br />
a <strong>na</strong>zýva sa merný alebo špecifický povrch. Charakterizuje povrch častíc<br />
disperznej fázy, ktorý pripadá <strong>na</strong> objemovú jednotku. Špecifický povrch veľmi<br />
verne charakterizuje dispergovanú minerálnu sústavu.<br />
Morfológia častíc: za základný tvar dispergovanej častice sa považuje guľa, voči<br />
ktorej je posudzovaný pohyb a sedimentácia. Guľovitý tvar majú prevažne kvapalné<br />
častice. Tuhé častice majú tvar – závislý od mineralogických vlastností<br />
minerálov, hornín a ďalších tuhých zložiek, ktoré sú v prostredí prítomné. Takéto<br />
častice môžu byť v tvare kocky, doštičky, lístku, tyčinky, ihličky, klinu a aj<br />
veľmi nepravidelného tvaru. Vyplývajú z fyzikálnych a mechanických vlastností<br />
minerálov, resp. iných tuhých látok, ktoré sú dispergované v prostredí.<br />
77
Change language