Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
prachových častíc majú väčší podiel, ako všetky ostatné zdroje spolu (Andreae<br />
a Rosenfeld 2008). Z prírodných zdrojov prachových častíc majú výz<strong>na</strong>m vulkanické<br />
erupcie, biogénne zdroje (rastlinné zvyšky, živočíšne fragmenty, peľ, výtrusy,<br />
riasy, huby, baktérie a vírusy) a sadze z lesných požiarov (Andreae a Rosenfeld<br />
2008; Durant et al. 2010). Všetky spomí<strong>na</strong>né zdroje dodávajú do atmosféry <strong>na</strong>jmä<br />
primárne častice. Medzi prírodné sekundárne častice patria <strong>na</strong>jmä sulfáty vulkanického<br />
a biogénneho pôvodu a sekundárne organické aerosoli vznikajúce kondenzáciou<br />
biogénnych volatilných látok (Andreae a Rosenfeld 2008; Crutzen 1976).<br />
V atmosfére sa tiež <strong>na</strong>chádza výz<strong>na</strong>mný podiel prachových častíc antropogénneho<br />
pôvodu. Ide <strong>na</strong>jmä o priemyselný a komunálny prach (povrchová ťažba, hutníctvo<br />
kovov, spaľovanie odpadov, stavebné a demolačné procesy, doprava), sadze<br />
z horenia fosílnych palív a biomasy. Ľudská činnosť tiež vytvára sekundárne prachové<br />
častice, ide <strong>na</strong>jmä o sulfáty, nitráty a organické látky (Gieré a Querol 2010).<br />
Chemické zloženie prachových častíc<br />
Z hľadiska chemického zloženia sú <strong>na</strong>jhojnejšie <strong>na</strong>sledujúce kategórie prachových<br />
častíc (podľa Gieré a Querol 2010):<br />
• častice morskej soli – tvoria sa pri prasknutí vzduchových bublín <strong>na</strong> morskej hladine.<br />
Obsahujú predovšetkým Cl − , Na + , a SO42 − menším obsahom Mg2 +<br />
. Pri interakcii<br />
s kyselinou dusičnou klesá obsah Cl − .<br />
• primárny minerálny prach, sopečný popol a priemyselný prach – anorganické<br />
kryštalické a amorfné fázy s rozmanitým chemickým zložením (<strong>na</strong>pr. silikáty, oxidy,<br />
sulfáty, karbonáty, zliatiny, sklo)<br />
• primárne biogénne aerosólové častice, ktoré zahŕňajú biologický materiál (<strong>na</strong>pr.<br />
peľové zrnká, výtrusy, rastlinné zvyšky). Skladajú sa hlavne z uhlíka, ale aj ďalších<br />
prvkov (<strong>na</strong>pr. draslík, fosfor, kremík)<br />
• uhlíkaté častice vznikajúce horením – sú tvorené <strong>na</strong>jmä organickými zlúčeni<strong>na</strong>mi<br />
a uhlíkom (Engling a Gelencsér 2010). Uhlík <strong>na</strong>chádzajúci sa v atmosférických časticiach<br />
sa nie veľmi exaktne rozdeľuje <strong>na</strong> základe indexu refrakcie <strong>na</strong> elementárny<br />
uhlík (EC – elementary carbon) s vysokou odraznosťou a čierny uhlík (BC – elementary<br />
carbon) so silnou absorpciou slnečného žiarenia. Naopak, termín sadze<br />
je dobre definovaný – opisuje primárne častice vznikajúce horením s charakteristickou<br />
štruktúrou (Pósfai a Buseck 2010).<br />
• sekundárne anorganické zlúčeniny, tvorené rôznymi z soľami (<strong>na</strong>jmä NO3 − , SO42 −<br />
a NH4 + ), ktoré vznikajú z plynov vypúšťaných z prírodných (<strong>na</strong>pr. dimetylsulfidy<br />
morského pôvody, SO2 vulkanického pôvodu) alebo antropogénnych (<strong>na</strong>pr. SO2,<br />
76
Change language