Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
možné predikovať a ktorá <strong>na</strong>berá silne lokálny charakter. Na báze 20 zväčša morfometrických,<br />
ale aj nominálnych premenných predovšetkým antenálnych, thorakálnych<br />
či abdominálnych štruktúr meraných <strong>na</strong> zdigidalizovaných snímkach<br />
bolo možné v takzvanej fáze trénovania systému <strong>na</strong>vrhnúť optimálnu architektúru<br />
neurónovej siete. Každá z nich je trojrozmernou štruktúrou,, už konvenčne<br />
formovanou viacerými vrstvami, v ktorých sa sústreďujú kontaktné uzly. Naše<br />
predchádzajúce experimenty s rôznymi typmi umelých neurónových sietí („radial<br />
basis function, linear, probabilistic and multilayer perceptrons networks“) dokazujú<br />
osobitné postavenie mnohovrstvového perceptrónu „multilayer perceptrons“<br />
(MLP), ktorý operuje s tzv. algoritmom spätného šírenia (back propagation).<br />
Výstupom je 4-vrstvový systém – 1 vstupnej vrstvy s morfometrickými premennými,<br />
dvoma skrytými vrstvami, v ktorých prebieha a<strong>na</strong>lýza signálov a jednej<br />
výstupnej vrstvy s konkrétnymi druhmi škodcov rodu Limothrips. Vo fáze<br />
verifikácie, ktorá predstavuje testovanie predikčného potenciálu <strong>na</strong>vrhnutého<br />
modelu, teda jednoducho schopnosť systému správne detekovať škodcu a svojimi<br />
vlastnosťami nájsť optimálnu pozíciu medzi dvoma extrémami, ktorými sú dôraz<br />
<strong>na</strong> detail pri slabej generalizácii a dôraz <strong>na</strong> generalizáciu pri slabom detaili, sa<br />
potvrdila až vyše 97 % spoľahlivosť systému. A tak sa celý proces preklopí do záverečnej<br />
fázy praktickej predikcie druhu. Prirodzene, tento model je oveľa zložitejší<br />
a obsahuje aj ďalšie prídavné prípravné alebo postprocesné kroky, ku ktorým patrí<br />
<strong>na</strong>príklad štandardizácia údajov vo vstupnej matici. No v celom tomto procese<br />
zostáva intrašpecifická (vnútrodruhová) variabilita patogénnych druhov aj v modernej<br />
fytosanitárnej praxi jedným z <strong>na</strong>jneuralgickejších míľnikov.<br />
Bez akéhokoľvek pozastavenia <strong>na</strong>d príči<strong>na</strong>mi a mechanizmami fenotypovej<br />
plasticity, vrátane ekologických a evolučných postulátov, sme v aplikovaných prírodných<br />
vedách postavení pred status quo. Tradičné dichotomické morfologické<br />
kľúče zápasia s medznými a <strong>na</strong>vzájom sa prekrývajúcimi hodnotami morfometrických<br />
veličín a v prípade ťažko odlíšiteľných druhov, z ktorých prvý patrí k <strong>na</strong>jbežnejším<br />
a ekonomicky bezvýz<strong>na</strong>mným a druhý k sporadicky sa vyskytujúcim<br />
no disponujúcim neuveriteľne rizikovým potenciálom ako vektor neliečiteľných<br />
tospovírov a kedy o záchrane vysokých hospodárskych hodnôt rozhodujú hodiny,<br />
je promptná a hlavne reliabilná detekcia dodnes účinným opatrením <strong>na</strong> prevenciu<br />
a následnú ochranu poľnohospodárskej produkcie.<br />
V mnohých prípadoch podávajú pomocnú ruku metódy molekulárnej biológie,<br />
<strong>na</strong>pr. metóda enzýmovej elektroforetickej diskriminácie. Ich infiltrácia do fytosanitárnej<br />
praxe sa však viac dotýka a<strong>na</strong>lýzy DNA, ktorá prešla v posledných rokoch<br />
výraznou štandardizáciou a automatizáciou samotného procesu detekcie druhu<br />
ako v laboratórnej tak aj softwarovej dimenzii, teda od samotnej extrakcie DNA<br />
70
Change language