12.05.2015 Views

Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

softvéry sú azda <strong>na</strong>jčastejšie využívané vo fytosanitárnej praxi fytoinšpektormi,<br />

pre ktorých sú <strong>na</strong>vrhované, ale ich praktickým problémom zostáva limitovaná<br />

schopnosť identifikácie, výsostne pre absolútne nepoškodený materiál a druhy<br />

predpokladané pre danú oblasť.<br />

Problémom iste zostávajú výrazne intrašpecificky variabilné populácie, kde niektoré<br />

ekologické podmienky (typu: vlhkosť, teplota či ekotonálny efekt) posúvajú<br />

viaceré morfometrické premenné, <strong>na</strong>pr. šírku hlavy, do oblasti mimo mantinelov<br />

zadefinovaných v identifikačnom systéme. Polyfázický prístup, ktorý zdôrazňuje<br />

aplikáciu viacerých paralených a do istej miery nezávislých metód detekcie karanténnych<br />

škodcov, nás nesporne núti vyvíjať nové nástroje identifikácie, možno<br />

ešte reliabilnejšie, promptnejšie a univerzálnejšie, ale <strong>na</strong>jmä schopné vysporiadať<br />

sa so špecifickými problémami fytosanitárnej praxe. Jedným z nich sú nesporne<br />

aj umelé neurónové siete. Naozaj rapídny progres v informačných technológiach<br />

podčiarkuje možnosti vývoja celkom nových oblastí taxonómie a identifikácie<br />

druhov, vrátane organizmov s výz<strong>na</strong>mným deštrukčným potenciálom (Fedor et<br />

al., 2008, 2009).<br />

A<strong>na</strong>lógia ku štruktúre a fungovaniu ľudského mozgu korešpondovala s dosiaľ<br />

neznámymi výzvami informačných technológií v monitoringu karanténnych<br />

škodcov. Unikát<strong>na</strong> schopnosť nie živého systému učiť sa, získavať vlastné skúsenosti<br />

z databázy údajov, extrapolovať a intrapolovať matice údajov ale predovšetkým<br />

generalizovať existujúce trendy začala veľmi rýchlo koketovať so semiautomatickými<br />

a možno čoskoro plnoautomatickými nástrojmi promptnej<br />

deteminácie biologických objektov. Skutočne, umelé neurónové siete sú matematickým<br />

či kybernetickým modelom, ktorý sa pokúša simulovať funkcie a špecifiká<br />

biologických neurónových sietí a <strong>na</strong> rozdiel od tradičných, štandardných štatistických<br />

metód nie sú lineárne, čo korešponduje s ich <strong>na</strong>ozaj širokým využitím v celom<br />

spektre súborov mnohorozmerných dát v rozmanitých oblastiach ľudského<br />

poz<strong>na</strong>nia od astrofyziky a a<strong>na</strong>lytickej chémie cez neurofyziológiu a onkológiu až<br />

po mnohé aplikované prírodné vedy. A ako v <strong>na</strong>šich prácach dokazujeme široké<br />

uplatnenie <strong>na</strong>chádzajú aj v monitoringu karanténnych škodcov a v prevencii pred<br />

rozsiahlymi ekonomickými škodami v poľnohospodárskej produkcii.<br />

K <strong>na</strong>ozaj zaujímavým výstupom, ktoré potvrdzujú progres v kybertaxonómii,<br />

patrí aj náš projekt využitia umelej inteligencie pri promptnej a spoľahlivej identifikácii<br />

101 <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších druhov z radu Thysanoptera oficiálne prezentovaných<br />

prestížnou fytosanitárnou organizáciou EPPO, vrátane <strong>na</strong>jnebezpečnejších<br />

karenténnych vektorov rastlinných tospovírusov. Z početných subdatabáz môžem<br />

ako príklad spomenúť a<strong>na</strong>lýzu rodu Limothrips, ktorého druhy disponujú<br />

deštrukčným potenciálom pri serotinálnej a autumnálnej kulminácii, ktorú nie je<br />

69

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!