Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

s aktuálnymi ekologickými a socioekonomickými trendami (aridizácia, globalizácia).
Koncom 80-tych rokov boli zaznamenané infiltrácie niektorých nových
druhov strapiek (Thysanoptera), často s cirkumtropickým rozšírením, ktoré v urbánnom
prostredí (predovšetkým skleníkoch) nachádzali vhodné náhradné podmienky
pre existenciu. Pelikán (1989) študoval výskyt druhu Frankliniella occidentalis,
ktorý bol do Československa zavlečený skleníkovými rastlinami Saintpaulia
ionantha. Rovnaká situácia sa objavila aj v prípade iných škodcov rastlín napr.
strapky Gynaikothrips ficorum (Pelikán, 1991), ktorá bola k nám introdukovaná
z Kuby a prvýkrát sa objavila v skleníkoch v Opave a v Brne. Pritom v mnohých
prípadoch ide o oficiálne karanténnych škodcov rastlín, monitorovaných organizáciou
EPPO v rámci Európskej únie
Problém klimatických zmien a významu poľnohospodárskych a lesných škodcov
sa premieta nielen v prepracovanosti metód monitoringu ich rozšírenia
a škodlivého pôsobenia, ale aj do platnej právnej úpravy na národnej i medzinárodnej
(európskej) úrovni. S uvedenou skutočnosťou bezprostredne súvisí potreba,
resp. povinnosť monitoringu predmetných druhov ako súčasti preventívnych
opatrení. Jeho úspešnosť je pozitívne ovplyvňovaná úzkou spoluprácou zodpovedných
kontrolných orgánov a nimi poverených osôb s odbornou verejnosťou
(vedeckí pracovníci zameraní na jednotlivé taxonomické skupiny). Pravda, táto
oblasť poníma pomerne široké spektrum fytopatogénnych organizmov, ktoré
z priestorových dôvodov nie je možné predostrieť v celej svojej komplexnosti.
Problematika zavlečenia a invázií niektorých druhov hmyzu ako poľnohospodárskych
škodcov je na Slovensku aktuálna predovšetkým na miestach, ktoré poskytujú
jednotlivým druhom sekundárne no stále vhodné ekologické podmienky.
V prípade tropických a subtropických elementov ide najmä o skleníky a fóliovníky.
Tie predstavujú osobitný typ urbánnych, resp. kultúrnych biotopov, obývaných
charakteristickými zoocenózami, ktorých štruktúra väčšinou veľmi úzko závisí od
druhovej skladby pestovaných rastlín.
Ústredné postavenie v oblasti rastlinolekárskej starostlivosti a monitoringu
škodcov na území Európskeho spoločenstva, aj v súvislosti s negatívnym impaktom
globálnych klimatických zmien, má Európska a stredozemská organizácia
ochrany rastlín (European and Mediterranean Plant Protection Organization
– EPPO). Je to medzivládna organizácia zodpovedná za európsku kooperáciu
v ochrane rastlín v európskom a stredozemskom regióne. Súčasne zastáva úlohu
ako regionálna organizácia pre Európu pod Medzinárodnou konvenciou ochrany
rastlín (IPPC). Založená bola v roku 1951, so sídlom v Paríži. Pôvodne mala 12 členov,
v súčasnosti zahŕňa 49 členských krajín, vrátane SR. V roku 2006 publikovala
EPPO zoznam škodcov odporúčaných na pre reguláciu ako karanténnych škodcov.
67