Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
sa odokryli aj mnohé ekologicko-fyziologické interakcie týchto rytmov, no pre<br />
nás – skôr aplikovaných prírodovedcov, boli vždy <strong>na</strong>jcennejšie informácie o iniciačných<br />
algoritmoch, o dy<strong>na</strong>mike a pravidelnosti týchto javov, o limitujúcich<br />
faktoroch prostredia, ktoré sa môžu sumárne a komplexne transformovať do indikačných<br />
vzorcov, tak dôležitých pri prevencii v environmentálnej či poľnohospodárskej<br />
praxi. Skutočnosťou totiž zostáva, že tento nezvyčajný model populačnej<br />
fluktuácie vyžaduje nezvyčajné opatrenia.<br />
Až aplikácia moderných štatistických metód podčiarkuje náhle zmeny počasia<br />
a klimatickú zmenu ako takú ako hlavný determi<strong>na</strong>nt populačných výkyvov.<br />
Len strohé porov<strong>na</strong>nie akejsi koincidencie populačnej hustoty, teploty a zrážok je<br />
z<strong>na</strong>čne zmätočné, premnoženie škodcov do istej miery koreluje s malou ľadovou<br />
dobou 16. a 17. storočia, <strong>na</strong>opak, nízka denzita bola zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná <strong>na</strong>jmä v teplom<br />
a vlhkom 12. storočí, no detailnejšia štatistická evaluácia poukazuje <strong>na</strong> silné<br />
interakcie výlučne pri nízkych teplotách a jej hodnota sa blíži k nule s otepľovaním.<br />
Rov<strong>na</strong>ko, negatívnu koreláciu medzi fluktuáciou škodcov a teplotou možno<br />
demonštrovať osobitne počas rokov s intenzívnymi zrážkami. Ale až osobitný<br />
predikčný tzv. ARIMA model, ktorý berie do úvahy viac klimatických prediktorov,<br />
teda okrem teploty a zrážok aj výskyt dlhodobejších suchých periód a záplav s kovariátom<br />
času podčiarkuje výrazné interakcie medzi počasím a fluktuáciou hmyzu<br />
smerom ku <strong>na</strong>rušeniu energo-materiálových tokov ekosystému. A to je iste<br />
závažný postulát aj pre európske podmienky. Dôsledky masívneho premnoženia<br />
niektorých patogénnych druhov majú totiž zreteľné dôsledky <strong>na</strong> celé spektrum<br />
oblastí života človeka: od<br />
1 problémov poškodenia až úplnej deštrukcie poľnohospodárskej produkcie a následne<br />
regionálneho hladu, predovšetkým však v rozvojových krajinách, cez<br />
2 <strong>na</strong>rušenie homeostázy a homerházy poľnohospodárskej krajiny (aspekt ochrany<br />
a využívania krajiny) až po<br />
3 výz<strong>na</strong>mné ekonomické straty v sektore poľnohospodárstva.<br />
Klimatická zme<strong>na</strong> a nové fenomény v biodiverzite Slovenska<br />
Vplyv klimatickej zmeny <strong>na</strong> biotu v stredoeurópskom regióne dosiaľ nebol jednoz<strong>na</strong>čne<br />
a<strong>na</strong>lyzovaný. Široký komplex faktorov biotického aj abiotického rázu,<br />
prírodného či antropogénneho pôvodu pôsobí ako celok, správa sa ako systém<br />
a len ťažko dovoľuje a<strong>na</strong>lyzovať jednotlivé komponenty osobitne. Synergické<br />
pôsobenie celého spektra činiteľov v ekologických systémov pravdepodobne ani<br />
v budúcnosti nedovolí jasne deklarovať jednoz<strong>na</strong>čný impakt klimatickej zmeny <strong>na</strong><br />
63