Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

prírody a v budúcnosti potrebné dosiahnuť posun smerom k prírode v zmysle
trvalo udržateľného rozvoja.
Z celkovej analýzy hodnotených prác vyplýva tiež záver, že deklarovaný pozitívny
postoj k otázkam životného prostredia má skôr pragmatický charakter –
študent vie identifikovať „správny (želaný) postoj”, ktorý je súčasťou jeho vedomia,
zaraďuje ho do návrhu reálnych nástrojov riešenia problémov životného prostredia,
ale pochybuje o sebe v zmysle uplatňovania tohto postoja v každodennom
živote.
Výskum ďalej ukázal, že viac ako pätina (22 %) respondentov vykonáva dobrovoľne
a bezplatne prácu zameranú na pomoc sociálne slabším, deťom v rôznom
štádiu a charakteru postihnutia, charitu či ochranu životného prostredia. 5 % vykonáva
takúto prácu pravidelne, minimálne raz do mesiaca, ďalších 17 % vykonáva
dobrovoľnú prácu občas, menej často ako raz do mesiaca.
K zlepšeniu kvality života a stavu životného prostredia by podľa výsledkov
mohlo prispieť „zlepšenie ekonomickej situácie na Slovensku“ (túto podmienku
uviedlo najviac, 67 % opýtaných), druhým najčastejšie uvádzaným faktorom je
„prísnejšie presadzovanie zákonov a nariadení“ (43 %). Ďalšie najčastejšie uvádzané
podmienky sa týkajú predovšetkým výchovy, vzdelávania, osvety, zmeny
mentality, zmeny hodnotového systému a informovanosti, čiže rôznych foriem
zvyšovania ekologickej citlivosti a uvedomelosti verejnosti, ktorá by sa správala
„ekologickejšie“ a zároveň by vyvíjala väčší tlak na dodržiavanie právnych noriem
a predpisov i presadzovanie spoločenských priorít. Najmenej uvádzanými faktormi
boli posilnenie súdržnosti a sociálnej solidarity medzi ľuďmi, rozvíjanie hrdosti
na naše kultúrne dedičstvo a rozvíjanie hrdosti a väzieb na miesto, kde žijem.
Ekonomizujúci postoj (43 % populácie) zdôrazňuje potrebu riešenia sociálno-ekonomických
problémov pred ekologickými. Ekologický postoj (20 %) nepokladá
za prioritné riešenie ekonomickej situácie na Slovensku, ale práve naopak,
zdôrazňuje potrebu riešiť otázky súvisiace so zlepšovaním životného prostredia.
Nevyhranený postoj je taký (37 %), pri ktorom nie sú jasne čitateľné priority.
Výskum ukázal aj pomerne vysokú oboznámenosť študentov s pojmom “trvalo
udržateľný rozvoj”. Študenti vo svojich prácach skoro vôbec neuvádzali pojem
Agenda 21, ktorý je v súvislosti s TUR základným dokumentom a obsahuje zásady
TUR aplikované na národné podmienky. Študenti sú teda dostatočne informovaní
o princípoch TUR, ale nie sú ani dostatočne pripravení na ich uplatňovanie v praxi.
Z hodnotení obsahu prednášok a prednášateľa, ktoré sa objavili v prácach je zrejmé,
že environmentálna problematika študentov oslovila a nastal u nich posun
smerom od apatického postoja až nezáujmu k aktívnejšiemu postoju a záujmu
o problémy životného prostredia.
219