Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Edukačné dimenzie a interdisciplinárne transfery<br />
Na Pedagogickej fakulte UK prebiehal v rokoch 2000 – 2012 výskum, zameraný<br />
<strong>na</strong> interakciu učiteľ – študent – téma výchovy. Keďže cieľom nášho výskumu<br />
bolo zistiť názory, postoje, hodnotové priority študentov Pedagogickej fakulty<br />
UK v Bratislave, považujeme za potrebné pristúpiť k vymedzeniu <strong>na</strong>sledovných<br />
pojmov: postoj, myslenie, vedomie, poz<strong>na</strong>nie, uvedomelosť, správanie v environmentálnych<br />
súvislostiach. Zaujatie určitého postoja k problematike, vyjadrenie<br />
názoru a uznávanie istých hodnôt indikuje, vypovedá o spôsobe premýšľania<br />
o určitých problémoch, odráža sa vo vedomí a tiež v ko<strong>na</strong>ní jednotlivca.<br />
Postoje sa môžu viac alebo menej výrazne meniť, aj keď predstavujú pomerne<br />
ustálený systém pozitívnych alebo negatívnych hodnotení istých predmetov,<br />
javov, situácii, osôb. Tieto postoje možno charakterizovať ako vyjadrenia v konkrétnej<br />
situácii vlastným uvedomením alebo poz<strong>na</strong>ním. Uvádzajú sa aj postoje čo<br />
zahrňujú v sebe poz<strong>na</strong>nie (kognitív<strong>na</strong> zložka), cítenie (emotív<strong>na</strong> zložka) a tendencie<br />
ku ko<strong>na</strong>niu (aktív<strong>na</strong> zložka). Verbálne vyjadrené postoje oz<strong>na</strong>čujeme tiež ako<br />
názory a stanoviská. Postoje možno zahrnúť pod širšiu tému morálnych noriem<br />
a hodnôt. Mnohí psychológovia rozdeľujú morálku <strong>na</strong> dve príbuzné stránky: <strong>na</strong><br />
stránku subjektívnu (vnútorné osobné zásady správania) a stránku objektívnu<br />
(postoje a správanie kladne hodnotené kultúrnou skupinou, ku ktorej jedinec<br />
patrí). Tieto dve stránky nemusia byť vždy v súlade.<br />
V subjektívnom postoji a v správaní sa <strong>na</strong>vonok sa môže prejavovať rozpor. Rozdielnosť<br />
správania môže vyplývať z vnútornej obsahovej diferencovanosti postojov.<br />
Často sa výrazne odlišujú parciálne postoje k jednotlivým zložkám životného<br />
prostredia, <strong>na</strong>pr. jedinec môže zaujímať rozdielne postoje k prírodnému a umelému<br />
prostrediu.<br />
Postoje môžu byť formované <strong>na</strong> základe priamej alebo nepriamej skúsenosti,<br />
pričom samozrejme väčší vplyv <strong>na</strong> formovanie postojov a z neho vyplývajúceho<br />
správania má priama skúsenosť. Mimoriadny vplyv <strong>na</strong> formovanie postojov<br />
človeka k životnému prostrediu má činnosť, aktívny styk s prostredím. Postoje<br />
k životnému prostrediu možno odstupňovať od výrazne pozitívnych, cez neutrálne<br />
po výrazne negatívne. Majú určitú intenzitu, prejavujúcu sa v úsilí, s ktorým<br />
subjekt svoj postoj presadzuje.<br />
Jednou z úloh environmentalistiky je prispieť k uvažovaniu žiaka o sebe, o prírode,<br />
o spoločnosti v ekologickej dimenzii a tak pôsobiť <strong>na</strong> formovanie postojov.<br />
Pojem environmentálne myslenie sa uvádza v širších spoločenských súvislostiach,<br />
zahŕňajúcich aj morálno-etické aspekty. Predpokladom rozvoja environmentálneho<br />
myslenia je teoretické vzdelanie, dôležité z hľadiska dosiahnutia určitej<br />
212
Change language