Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ide o výskum, ktorý nemá alter<strong>na</strong>tívu (v tkanivách plodu alebo bunkách z dospelého<br />
jedinca).<br />
Je to morálny svet, v ktorom dominuje vôľa k mravnosti; túto vôľu je potrebné<br />
kultivovať v smere ochrany a tvorby dobra; má charakter záko<strong>na</strong>, ktorý predpisuje<br />
ľudské ko<strong>na</strong>nie ako dobro samo osebe. Kultiváciou k ľudskosti (<strong>na</strong> ktorej sa<br />
podieľa aj výchova) je hlavnou regulatívou ochrany a zveľaďovania ľudského rodu,<br />
ľudského života ako <strong>na</strong>jvyššej mravnej hodnoty. Vedomie povinnosti ko<strong>na</strong>ť dobro<br />
je rámcované inštitútom svedomia, ktoré je v úlohe permanentného dozoru <strong>na</strong>d<br />
zásadou správať sa k človeku ako k účelu, a nikdy nie ako k prostriedku. Vôľa<br />
ko<strong>na</strong>ť dobro je h<strong>na</strong>cou silou ľudských dejín; má svoje „etapy“, vzostupy a pády,<br />
ale aj nevyhnutné smerovanie, ktorého určujúcim tónom je slobodná mravne sa<br />
zdoko<strong>na</strong>ľujúca bytosť. Avšak aj príroda má svoje dejiny, vyvíjajúce sa od jednoduchých<br />
k čoraz zložitejším štruktúram; výz<strong>na</strong>m a zmysel im však dáva človek<br />
svojou eticky kvalifikovanou vôľou.<br />
Bežne sa dnes stretávame so situáciou, že o bioetických problémoch sa diskutuje<br />
bez toho, aby sa reflektovali filozofické predpoklady, z ktorých sa – často nevedomky<br />
– vychádza. Bioetika nie je normálnym postojom ohľadne vecí týkajúcich<br />
sa života, za akú ju mnohí u nás považujú, ale vedeckou disciplínou, v ktorej rozhoduje<br />
kritickosť. Ako jed<strong>na</strong> z aplikovaných etík sa bioetika etablovala koncom<br />
60-tych rokov minulého storočia. Filozofovia tak reagovali <strong>na</strong> obrovský pokrok<br />
v biomedicínskych vedách, ktoré priniesli dovtedy nevídané etické a právne problémy.<br />
Donedáv<strong>na</strong> sa bioetika ponímala v zúženom výz<strong>na</strong>me ako synonymum<br />
pre lekársku etiku. V súčasnosti sa čoraz viac bioetika chápe v širšom výz<strong>na</strong>me<br />
disciplíny spájajúcej dve domény – lekársku etiku a environmentálnu etiku.To, že<br />
bioetika je u nás často vnímaná ako prezentovanie určitého morálneho postoja<br />
súvisí pravdepodobne s tým, že z dvoch výz<strong>na</strong>mov, ktoré má slovo etika a ktoré<br />
tvorí jadro termínu „bio-etika“ jednoz<strong>na</strong>čne dominuje len jeden z nich – etika vo<br />
výz<strong>na</strong>me morálky. Na skutočnosť, že slovo etika z<strong>na</strong>mená aj filozofickú disciplínu<br />
a že to je pravý výz<strong>na</strong>m termínu bioetika sa často zabúda.<br />
V poslednej dobe sa čoraz viac pociťuje potreba chápať bioetiku v širšom výz<strong>na</strong>me,<br />
ako je lekárska etika. A tak k tradičnému biomedicínskemu jadru bioetiky<br />
začí<strong>na</strong>jú v ostatnom čase čoraz viac pridružovať aj otázky spojené s geneticky<br />
modifikovanými organizmami (GMO), ich vplyv <strong>na</strong> zdravie ľudí a vplyv <strong>na</strong> životné<br />
prostredie vôbec, ako aj otázky spojené s genetickým testovaním a jeho možným<br />
zneužitím (<strong>na</strong>pr. zamestnávateľmi, poisťovňami). Toto spojenie enviromentálnej<br />
a lekárskej etiky si vyžaduje samotný charakter problémov – znečistenie životného<br />
prostredia sa týka aj ľudského zdravia. Vzťah medzi lekárskou etikou a enviromentálnou<br />
etikou je zložitejší než len mechanické spojenie dvoch bioetických domén.<br />
211
Change language