Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

on je uskutočnením všetkého… Boh v obdivuhodnom poriadku stanovil živly.
On všetko stvoril v čísle, vyváženosti a miere… A keď toto všetko božia múdrosť
usporadúvala, použila nevýslovnú vyváženosť… Zem je tu ako akýsi živočích –
ako hovorí Platón – ktorý má korene namiesto kostí, rieky namiesto žíl, stromy
namiesto vlasov a v tejto srsti Zeme sú živočíchy, ktoré sa živia ako hmyz v zvieracej
srsti.“
Tento nový spôsob myslenia, reflektovania sveta a človeka v ňom existujúceho
je „produktom“ rehabilitácie antického duchovného dedičstva, vďaka ktorému do
centra pozornosti bol postavený človek v jeho prirodzenosti a pozemskom spôsobe
života; je to prezentácia racionality v jednote s mravným hodnotením Stvoriteľa,
ktorý sa „podieľa“ na rozumnom zdokonaľovaní svojho diela – „človeka“. V chápaní
prírody ako nekonečného univerza, ktorej súčasťou je človek, je demonštrovaná
myšlienka úžasu, úcty. Hodnoty nielen bytia prírodného, ale aj bytia človeka,
pretože svojou podstatou je – povedané súčasnou terminológiou – špecifickým
pokračovaním jej vývinu; je zároveň aj výrazom kozmologickej idey nekonečnosti
človeka. Uznanie kultu prírody je zároveň uznaním kultu človeka, a tým – síce
sprostredkovane (dodajme, že etickým imperatívom viery) – aj kultu jeho Stvoriteľa.
Avšak už v lone týchto renesančných iniciatív sa v novoveku projektuje
nový obraz sveta, prírody, ktorá – v úlohe objektu exaktného vedeckého poznania
a predmetu ľudských záujmov, potrieb a cieľov, teda predmetu ľudskej moci – stráca
určenie „Božieho chrámu“. Rola stredovekého človeka ako „správcu“ prírody sa
mení na rolu „tvorcu“ modifikujúceho celý prírodný svet. Úžas a pokora sa menia
na vôľu pragmatického dobyvateľa; pozícia pokory sa mení na pozíciu „panstva.“
Prepojenie etiky vo význame morálky s morálnymi normami určitého dominantného
náboženstva je také silné, že to často vedie k úplnému stotožňovaniu
etiky s náboženstvom. Napríklad u nás sa má často za to, že morálka je buď kresťanská
(resp. rímsko-katolícka) alebo jednoducho to nie je morálka.
Základné európske hodnoty podľa EGE sú:
• Ľudská dôstojnosť – je to najvyšší princíp európskej etiky
• Individuálna sloboda – z nej vyrastá rešpektovanie súkromia a tiež požiadaviek
informovať jedinca pred akýmkoľvek lekárskym alebo vedeckým zákrokom
• Princíp spravodlivosti a dobročinnosti (beneficence) – špeciálne s ohľadom na
zlepšenie a ochranu zdravia a bezpečnosti
• Princíp solidarity – obsahuje aj právo na rovnaký prístup k zdravotníckej starostlivosti
a vzdelaniu
• Sloboda bádania – chápaná ako vyjadrenie slobody myslenia
• Princíp proporčnosti (proporcionality) – ide o rozumný vzťah medzi prostriedkami
a cieľmi. Napr. bádanie na ľudských kmeňových bunkách je prípustné, pokiaľ
210