Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

dať rozličným formám života hodnotu „svojprávneho bytia“ (pred Bohom sme si
všetci rovní).
V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že bol to práve sv. František z Assisi, ktorý
položil „základy“ budúceho moderného, t.j. nedogmatického kresťanského humanizmu
v jeho environmentálnom kontexte; nezanedbateľnou mierou prispieva
k stimulácii a oživovaniu kresťanskej zodpovednosti za Zem aj so zreteľom na
súčasné enviromentálne problémy, na ich reflexie v kresťanskej sociálno – politickej
doktríne. „Načúvajme slovám sv. Františka z Assisi, ktorý videl v stvorenstve
svojich bratov a sestry. Pretože človek je Božím spolupracovníkom pri údržbe
sveta (concorcus divinus)… To znamená prijať zmenu nášho doterajšieho vzťahu
k prírodným entitám. Namiesto otrokárskeho (loveckého) vzťahu prevziať model
správcu (pastiera). Každé z teologického hľadiska bezohľadné ničenie prírody –
stvorenstva je vzburou proti Bohu a preto aj spreneverením Božieho daru, je vedomím
toho, že sa Bohu budeme musieť spovedať z toho, ako sme s týmto darom
zaobchádzali.“
Etické normy, morálka
Antropocentrická etika – ako istý „protipól“ (alternatíva) transcendentálnej kresťanskej
etiky – prirodzene ešte nenadobúda povahu etiky rámcovanej radikálnym
antropocentrizmom; je skôr upozornením na potreby jej prostredníctvom reflektovať
fenomén „ľudskej prirodzenosti“ ; Boh je v prírode a prírodou; je jej tvorcom
a svoje dielo demonštruje vo forme jej zákonov, ktoré človek – rozumný a slobodný
tvor – prostredníctvom vedy a techniky poznáva, dešifruje ich tajomnú silu
a takto „komunikuje“ so Stvoriteľom. Človek svojim rozumom vie, že v dialektike
prírody a Boha spočíva tajomstvo jednoty; a vie aj to, že rešpektovať túto jednotu
je prejavom mravnej sily, „kvalifikovanej“ etickej normy, ktorú si musí ľudstvo
osvojovať „vždy a všade“. Napríklad podľa G. Bruna príroda je „bytím spájajúcim
všetky protiklady do jednoty a harmónie ; všetky veci sú v univerze a univerzum je
vo všetkých veciach, my v ňom a ono v nás, a tak všetko splýva v jednu dokonalú
jednotu… Boh je úplne nekonečný, pretože je celý v celom svete a v každej jeho
časti nekonečne a úplne.“
Rovnako z pozícií racionalizmu, rámcovaného ideami kresťanskej etiky (zvýznamňujúcej
úlohu Stvoriteľa v konečnom organizme kozmu) hovorí aj ďalší z významných
predstaviteľov renesancie – Mikuláš Kuzánsky: „Vesmír je vo veciach
iba obmedzene a každá v skutočnosti existujúca vec obmedzuje všetko tak, aby
v skutočnosti bola tým, čím je. Ale všetko skutočne existujúce je v Bohu, pretože
209