12.05.2015 Views

Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

dať rozličným formám života hodnotu „svojprávneho bytia“ (pred Bohom sme si<br />

všetci rovní).<br />

V tejto súvislosti sa žiada poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť, že bol to práve sv. František z Assisi, ktorý<br />

položil „základy“ budúceho moderného, t.j. nedogmatického kresťanského humanizmu<br />

v jeho environmentálnom kontexte; nezanedbateľnou mierou prispieva<br />

k stimulácii a oživovaniu kresťanskej zodpovednosti za Zem aj so zreteľom <strong>na</strong><br />

súčasné enviromentálne problémy, <strong>na</strong> ich reflexie v kresťanskej sociálno – politickej<br />

doktríne. „Načúvajme slovám sv. Františka z Assisi, ktorý videl v stvorenstve<br />

svojich bratov a sestry. Pretože človek je Božím spolupracovníkom pri údržbe<br />

sveta (concorcus divinus)… To z<strong>na</strong>mená prijať zmenu nášho doterajšieho vzťahu<br />

k prírodným entitám. Namiesto otrokárskeho (loveckého) vzťahu prevziať model<br />

správcu (pastiera). Každé z teologického hľadiska bezohľadné ničenie prírody –<br />

stvorenstva je vzburou proti Bohu a preto aj spreneverením Božieho daru, je vedomím<br />

toho, že sa Bohu budeme musieť spovedať z toho, ako sme s týmto darom<br />

zaobchádzali.“<br />

Etické normy, morálka<br />

Antropocentrická etika – ako istý „protipól“ (alter<strong>na</strong>tíva) transcendentálnej kresťanskej<br />

etiky – prirodzene ešte ne<strong>na</strong>dobúda povahu etiky rámcovanej radikálnym<br />

antropocentrizmom; je skôr upozornením <strong>na</strong> potreby jej prostredníctvom reflektovať<br />

fenomén „ľudskej prirodzenosti“ ; Boh je v prírode a prírodou; je jej tvorcom<br />

a svoje dielo demonštruje vo forme jej zákonov, ktoré človek – rozumný a slobodný<br />

tvor – prostredníctvom vedy a techniky poznáva, dešifruje ich tajomnú silu<br />

a takto „komunikuje“ so Stvoriteľom. Človek svojim rozumom vie, že v dialektike<br />

prírody a Boha spočíva tajomstvo jednoty; a vie aj to, že rešpektovať túto jednotu<br />

je prejavom mravnej sily, „kvalifikovanej“ etickej normy, ktorú si musí ľudstvo<br />

osvojovať „vždy a všade“. Napríklad podľa G. Bru<strong>na</strong> príroda je „bytím spájajúcim<br />

všetky protiklady do jednoty a harmónie ; všetky veci sú v univerze a univerzum je<br />

vo všetkých veciach, my v ňom a ono v nás, a tak všetko splýva v jednu doko<strong>na</strong>lú<br />

jednotu… Boh je úplne nekonečný, pretože je celý v celom svete a v každej jeho<br />

časti nekonečne a úplne.“<br />

Rov<strong>na</strong>ko z pozícií racio<strong>na</strong>lizmu, rámcovaného ideami kresťanskej etiky (zvýz<strong>na</strong>mňujúcej<br />

úlohu Stvoriteľa v konečnom organizme kozmu) hovorí aj ďalší z výz<strong>na</strong>mných<br />

predstaviteľov renesancie – Mikuláš Kuzánsky: „Vesmír je vo veciach<br />

iba obmedzene a každá v skutočnosti existujúca vec obmedzuje všetko tak, aby<br />

v skutočnosti bola tým, čím je. Ale všetko skutočne existujúce je v Bohu, pretože<br />

209

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!