Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

( kolektívna) zodpovednosť zameraná na budúcnosť, na vytvorenie sveta (a jeho
udržanie), v ktorom bude zachovaná jedinečnosť prírody a jej entít a jedinečnosť
človeka a jeho schopností, v systéme ktorých má dominovať morálne cítenie
a etická normativita. Etický pokrok v týchto environmentálnych súvislostiach už
nemôže byť neutrálny, nezohľadňujúci mimoľudské formy života a ich podmienky.
Slovami Hansa Jonasa: „Ak si teda nová povaha nášho jednania vyžaduje novú etiku
ďalekosiahlej zodpovednosti, ktorá by bola súmerateľná s dosahom našej moci,
tak v mene tejto zodpovednosti žiada taktiež nový druh pokory – pokory nie ako
v minulosti z dôvodu malosti, ale z dôvodu prílišnej veľkosti moci, prostredníctvom
ktorej naša schopnosť konať neúmerne presahuje našu schopnosť predvídať,
hodnotiť a posudzovať túto našu moc.“
Súčasná ekologická situácia, definovaná dramatickým vzťahom medzi človekom
a prírodou, je v mnohom determinovaná, resp. je dôsledkom ekologickej
negramotnosti; ako taká je determinovaná absenciou – predovšetkým v podmienkach
Východnej a Strednej Európy – environmentálnej výchovy a vzdelávania,
úrovňou (a praktickou účinnosťou) environmentálnej politiky, jej miesta
v decíznej sfére či už na miestnej, regionálnej alebo celospoločenskej úrovni. Inými
slovami, je produktom absencie ekologického myslenia, konania, ale aj cítenia,
a to v „každodennom rozvrhu hodín“.
Univerzity sú pripravené v rôznom štádiu na environmentálne vzdelávanie. Podkladom
by mali byť závery Agendy 21 a trvalo udržateľného rozvoja – života. Hlavným
problémom environmentálneho vzdelávania by mala byť zásadná, teda revolučná
premena myslenia vo vzťahu ku životnému prostrediu. Evolučných postupov
už bolo dostatok. Určité nebezpečenstvo radikálnych zmien v myslení je v tom, že
môže snaha o vytvorenie niečoho nového splynúť s konformným prúdom súčasného
ponímania liberálneho trhu. Demokratizácie v snahe vytvoriť model dobrého
a vplyvného myslenia môžu stroskotať na nepochopení vízie a výzvy progresívnych
metód výučby. Environmentálna výchova má mať interdisciplinárny charakter.
Musí byť však aj kritická. Do procesu výchovy sa musí premietnuť vnímavosť,
zodpovednosť a osvietenosť. Výchova sa má dosať až k deťom predškolského veku.
K takejto výchove treba pripraviť učiteľov, vychovávateľov, študentov.
Filozoficko–etické dimenzie
Fenomén environmentálneho zaťažovania životného prostredia, s ktorým súvisí
aj nekorektný vzťah človeka k prírode, jej ekosystémom, no najmä k jej živým
entitám, je produktom doby; má svoje historicko-sociálne, ekonomické, kultúrne,
205