Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
klímy?“ až 57 % opýtaných uviedlo, že z dokumentárneho či publicistického filmu;<br />
medzi ďalšie často uvádzané odpovede patrili: zo spravodajstva; v rámci vyučovacieho<br />
procesu; z printových/on-line vydaní slovenských týždenníkov či denníkov.<br />
Najmenej ľudí oz<strong>na</strong>čilo ako možnosť: že sa o zmene klímy dozvedelo počas<br />
diskusie/prednášky slovenských mimovládnych (rozvojových či ekologických)<br />
združení. Oddelenia pre PR a komunikáciu konkrétnych mimovládnych organizácií<br />
by azda mali prehodnotiť spôsob, akým prezentujú <strong>na</strong>vonok svoju prácu – či<br />
dostatočne oslovujú (svojimi aktivitami a podujatiami) vybranú cieľovú skupinu.<br />
Súvisiaca otázka etiky zobrazovania situácie v rozvojových krajinách<br />
Keďže tento prieskum je orientovaný <strong>na</strong> medializáciu zmeny klímy v domácich<br />
médiách, ďalšie otázky dotazníka boli kladené v tomto duchu. Z odpovedí vyplýva,<br />
že tematicky (v súvislosti s klímou) sa ľudia dozvedali zo slovenských médií<br />
<strong>na</strong>jviac o extrémnych suchách (58 %); ďalej o nedostatku pitnej vody; o hlade až<br />
hladomore; či prírodných katastrofách. Podľa respondentov a respondentiek zo<br />
slovenských médií informujú pravidelne (a čo možno <strong>na</strong>jviac objektívne, resp.<br />
neskreslene) o problematike zmeny klímy <strong>na</strong>sledujúce médiá: súkromná spravodajská<br />
televízia TA3 (36%); verejnoprávny RTVS (Slovenský rozhlas aj Slovenská<br />
televízia dohromady), denník SME, časopis .týždeň, až potom tlačové agentúry<br />
TASR či SITA. Dve otázky sa týkali aj nepravdivosti, resp. skreslenosti informácií<br />
v súvislostí s prezentáciou zmeny klímy a globálneho otepľovania (až 49 % sa<br />
stretlo so skreslenými či nepresnými informáciami – zväčša šlo o nesprávne preklady<br />
zahraničných správ a problematiku mýtizujúce osobné mikro-blogy a videá,<br />
subjektívne presadzujúce jeden postoj).<br />
V danom prieskume aj prezentácii témy medializácie dôsledkov zmeny klímy<br />
<strong>na</strong> životy obyvateľstva prevažne <strong>na</strong> africkom kontinente bolo potrebné spomenúť<br />
aj problém neetického zobrazovania foto či video materiálu z rozvojových krajín.<br />
Prejavy zmeny klímy, spoločenské a prírodné katastrofy, v náväznosti <strong>na</strong> ne humanitár<strong>na</strong><br />
pomoc a rozvojová spolupráca – sú úzko prepojené s medializáciou,<br />
PR aktivitami a samotným fungovaním konkrétnych humanitárnych či rozvojových<br />
združení. V lete 2011 sa niekoľko neetických fotografií objavilo v slovenských<br />
a českých médiách v súvislosti s fi<strong>na</strong>nčnými zbierkami <strong>na</strong> pomoc obetiam<br />
hladomoru v krajinách Afrického rohu. Na jeseň 2012 sa táto situácia v médiách<br />
zopakovala a verejnosť rozpačito reagovala <strong>na</strong> reklamné spoty (s cieľom získať od<br />
diváckej obce fi<strong>na</strong>nčný dar: https://vimeo.com/52143977) jednej zo slovenských<br />
humanitárnych organizácií, ktoré však miatli verejnú mienku – boli <strong>na</strong>krútené<br />
reportážnym štýlom vo Východnej Afrike a odvysielané sledovanou súkromnou<br />
slovenskou televíziou v čase, určenom pre televízne spravodajstvo. Nasledujúca<br />
197