Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Pozostával z 19 otázok: 14 uzavretých otázok (s možnosťami: áno/nie, poprípade<br />
s voľbou: vybrať si zo zoz<strong>na</strong>mu viac, ako jednu platnú odpoveď), ale aj 5<br />
otvorených (s možnosťou viacslovného sebavyjadrenia, definovania termínu či<br />
dopísania svojho názoru). Prvé štyri otázky sa týkali povedomia o rozvojovom<br />
vzdelávaní a <strong>na</strong>pĺňaní Miléniových rozvojových cieľov z roku 2000. Ďalších deväť<br />
otázok dotazníka sa týkalo už chápania a medializácie zmeny klímy a jej dosahov<br />
<strong>na</strong> životy ľudí. Tri otázky sa týkali aj etiky zobrazovania životnej situácie z rozvojových<br />
krajín v slovenských médiách. Tri otázky sa dotýkali aj vekového a geografického<br />
zasadenia zapojených respondentov a respondentiek, ako aj ich úrovne<br />
dosiahnutého vzdelania.<br />
Odpovede zapojených ľudí do prieskumu <strong>na</strong> tému „Dôsledky zmeny klímy<br />
v slovenských médiách” boli v mnohom zaujímavé, prekvapivé i podnetné. Prvé<br />
štyri otázky sa týkali povedomia o rozvojovom vzdelávaní a <strong>na</strong>pĺňaní Miléniových<br />
rozvojových cieľov. Hneď v prvej otázke bola s<strong>na</strong>ha dozvedieť sa od respondentov<br />
a respondentiek: čo je to rozvojové vzdelávanie, resp. globálne vzdelávanie (zahŕňajúce<br />
v sebe aj rozvojové vzdelávanie). Viac ako polovica – nevedela. Pritom<br />
od januára 2012 je prioritou slovenských mimovládnych organizácií aj univerzít:<br />
Implementácia Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie <strong>na</strong> roky 2012 – 2016<br />
do praxe (teda do škôl).<br />
Ďalšia otázka sa týkala Miléniových rozvojových cieľov (MDGs) a dve tretiny<br />
opýtaných tento pojem nikdy nepočuli. Nie je to nič nezvyčajné či zahanbujúce,<br />
lebo v rámci EÚ (podľa výsledkov Eurobarometra z roku 2009 (http://educacionglobalresearch.net/issue1dear/):<br />
80 % obyvateľov a obyvateliek nikdy nepočulo<br />
o Miléniových rozvojových cieľoch. Pričom už v roku 2000 boli <strong>na</strong> pôde<br />
OSN odsúhlasené tieto ciele, a práve vtedy bol rozvoj definovaný pomocou 8 jasne<br />
opísaných priorít. Dnes už vieme, že v roku 2015 nebude žiadny z nich dosiahnutý.<br />
Ale musíme sa o to všemožne s<strong>na</strong>žiť. A <strong>na</strong>jmä: musíme o ich existencii<br />
vedieť. V dotazníku jed<strong>na</strong> z otázok <strong>na</strong>bádala k oz<strong>na</strong>čeniu <strong>na</strong>jviac alarmujúceho<br />
cieľa (ktorý z MDGs treba dosiahnuť/<strong>na</strong>plniť čo <strong>na</strong>jrýchlejšie). Až 60% opýtaných<br />
považovalo za prioritu: Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia. Potom<br />
<strong>na</strong>sledovali ostatné z ôsmich cieľov (pričom opytovaní mohli oz<strong>na</strong>čiť viac<br />
možností <strong>na</strong>raz = viac ako jeden z cieľov): Odstrániť extrémnu chudobu a hlad;<br />
Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie; Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším<br />
chorobám; Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien; Znížiť detskú<br />
úmrtnosť; Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj; Najmenej opýtaných oz<strong>na</strong>čilo<br />
v odpovediach v rámci dotazníka, že je dôležité: Zlepšiť zdravotný stav matiek.<br />
Najväčšia časť dotazníka sa však týkala problematiky zmeny klímy a jej dôsledkov.<br />
Na otázku: „Kde ste počuli, resp. ste sa dozvedali informácie <strong>na</strong> tému zmeny<br />
196
Change language