Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

V monitoringu médií sa najviac novinárskych prejavov so zmienkou o zmene
klímy objavuje na spravodajskom portále Aktuality. Text: Produkciu potravín
sprevádza takmer tretina skleníkových emisií informuje o tom, že „Poľnohospodárstvo
a potravinárstvo prispieva azda až 29 percentami ku globálnym emisiám
skleníkových plynov“ a o potrebných opatreniach, ktoré sú v tomto kontexte kľúčové
pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť (aktuality.sk). V ďalších správach
za sledované časové obdobie sa portál Aktuality venoval aj fungovaniu firiem či
nariadeniam EÚ, ktoré berú v úvahu vplyv zmeny klímy na život spoločnosti a trvalo
udržateľný rozvoj (Obchody BASF sa v 3. kvartáli udržali na dobrej úrovni;
Henkel obsadil najvyššiu pozíciu v hodnotení udržateľnosti; Komisia prijala pracovný
program na rok 2013 (aktuality.sk). Dva články z produkcie portálu Aktuality
sa venovali novým trendom vo výskume dôsledkov zmeny klímy na život na
Zemi. Jeden sa týkal nového výskumu, potvrdzujúceho trend k častejšiemu výskytu
tropických cyklón s otepľovaním klímy v posledných desaťročiach (Tropických
cyklón je viac, ako v minulosti: aktuality.sk). Ten ďalší zmieňoval výsledky prvej
rozsiahlej genetickej analýzy veľrýb grónskych (DNA odhalila tajomstvá arktických
veľrýb: aktuality.sk).
Pre denník Pravda autor Andrej Barát píše o tom, ako sú „lesy z roka na rok
suchšie, hubám sa nedarí tak ako kedysi“, pričom otepľovanie môže i nemusí
byť jednou z možných príčin – v článku Hubárska sezóna sa pre sucho skracuje
(spravy.pravda.sk). Autor Vladimír Jancura ponúka v texte Koraly hľadám na lúkach
príbeh o objave dvoch slovenských mykológov Ivony Kautmanovej a Viktora
Kučeru (spravy.pravda.sk). Redaktorka denníka Pravda Daniela Balážová opisovala
vplyv životného prostredia na zdravie ľudí na Slovensku (Na sledovanie vplyvu
škodlivín na zdravie nie sú peniaze: spravy.pravda.ak)
Prieskum verejnej mienky – úroveň povedomia v SR o zmene klímy
Popri monitoringu slovenských médií bol zaujímavý ešte jeden jednoduchý on-line
prieskum, uskutočnený dotazníkovou metódou a distribuovaný medzi respondentmi
a respondentkami na piatich sociálnych sieťach (LinkedIn, Facebook,
Kyberia, Twitter, Google+). V žiadnom prípade nešlo o dlhodobý reprezentatívny
výskum, no odpovede dokázali rozprúdiť diskusiu – nielen v problematike zmeny
klímy a povedomia širokej slovenskej verejnosti o tejto téme, ale aj o správnom
chápaní cieľov a aktivít rozvojového vzdelávania, ako aj zobrazovania informácií
z rozvojových krajín. Znenie dotazníka, ktorý v mesiacoch október/november
2012 nakoniec kompletne vyplnilo a zodpovedalo tristopäťdesiatšesť Slovákov
a Sloveniek, bolo možné zostaviť, on-line distribuovať aj vyhodnotiť vďaka nástroju
„google-docs“.
195