Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

Podľa McQuaila v anglosaskej žurnalistike možno kritériá spravodajskej hodnoty
zoradiť takto: rozmer udalosti, blízkosť, jasnosť (zreteľnosť), ohraničená dĺžka trvania,
závažnosť, súzvuk, personifikácia, negatívnosť, významovosť, dramatickosť
a akčnosť. (McQuail, 1999) Čím je informácia viac tragická, negatívna, šokujúca,
tým má vyššiu pravdepodobnosť stať sa správou a byť uverejnená v médiách. Zlá
správa sa šíri najrýchlejšie a spracúva jednoduchšie (napríklad v prípade hladomoru
v krajinách Afrického rohu v roku 2011).
Práca s textami (nielen z rozvojových krajín)
Novinársky prejav je základnou stavebnou zložkou žurnalistického celku, zároveň
je výsledkom individuálnej novinárskej činnosti – keďže jeho autorom či autorkou
je novinár/novinárka, vychádzajúci zo žurnalistických faktov. Obsah prejavu
determinuje formu a tvoria ho informácie o konkrétnych udalostiach. Musí obsahovať
vecnú stránku udalosti, javu (súhrn faktov), autorský zámer (najmä ak ide
o anaylitcký publicistický, nie spravodajský text – je dôležitý autorov či autorkin
postoj: komentár, odporúčania či závery), a kontext (teda súvislosti v rámci udalosti
– hľadanie príčin, dôsledkov, charakteristika vnútorných vzťahov).
Novinársky prejav (spolu so zvoleným titulkom, perexom, medzititulkami, samotným
jadrom textu a ilustračnými fotografiami) možno hodnotiť ako objektívny
alebo subjektívny, pozitívne spracovaný (v prospech prezentovaného objektu
či udalosti), negatívne zobrazený (diskriminujúco, znevažujúco, nepresne), alebo
neutrálny.
Základným výrazovým prostriedkom v printových médiách je písané slovo.
Tlač sa preto označuje ako slovesný komunikačný prostriedok. Čitateľ či čitateľka
sa môže k textu vracať (narozdiel od poslucháčskej či diváckej obce). V novinách
sa nemusia číselné údaje (indexy HDP, PKS, počty obyvateľstva a ďalšie štatistiky)
zaokrúhľovať a vynechávať menej známe názvy (miest, obcí, združení atď.).
V tlači je obraz statický, v televízii dynamický. Televízia má najviac možností na
štylizáciu prejavu (ako aj interpretáciu a reinterpretáciu informácií). Čo sa týka
kompozície: v tlači sa používajú rámcové celky, rozličné typy a druhy písma, naznačujúce
žáner; pričom v televízii sa prejav člení pomocou strihovej skladby
a veľkosti záberov.
Vo viacerých modeloch komunikácie je viac než zrejmé, že existujú možnosti,
ako zámerne so šírenými informáciami manipulovať (v obraze aj texte), a to z viacerých
dôvodov. Formálna pravda, alebo jednoduché klamstvo obalené rúškom
pravdy či milosrdná lož – je bežným prejavom väčšiny politickej propagandy.
Termín manipulácia pochádza z latinského jazyka a znamená mať niekoho
vo svojich rukách, využívať ho pre vlastné záujmy (Nowak et al, 2009) – má
191