Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

v nákladných automobiloch do Sudánu. V Chartúme sa táto trasa napája na severnú
cestu, cez Etiópiu.
Somálsko – Eritea – Etiópia
Somálsko bolo od roku 1991 bez ústrednej vlády. Dlhodobý konflikt spôsobil rozpad
Somálska na Somaliland, ktorý vyhlásil nezávislosť, na Puntland a na „zvyškové“
Somálsko s hlavným mestom Mogadišo. Konflikt prebieha v južnom a centrálnom
Somálsku, kde bojuje vláda podporovaná mierovými silami Africkej únie
proti islamistom.
V roku 2011 bolo v oblasti afrického rohu rekordné sucho, ktoré postihlo 4 milióny
obyvateľov. Najviac postihnutými oblasťami boli južné a centrálne Somálsko.
Do konca augusta 2011 viac než 300 000 Somálčanov, väčšinou žien a detí,
ušlo do Kene a Etiópie. Islamistickí povstalci odmietali prijať pre obyvateľstvo
pomoc od medzinárodných organizácií s odôvodnením, že hladomor nehrozí.
Islamské milície As-Shabaab zakázali pôsobenie UNHCR a ďalších 15 humanitárnych
organizácií, na území, ktoré kontrolovali. UNHCR tam pomáhala len
sprostredkovane, cez národné organizácie. (http://www.unhcr.org/cgi-bin/texis/
vtx/page?page=49e4838e6) Masívny príliv imigrantov spôsobil preplnenie utečeneckých
táborov. Vnútorných utečencov je v súčasnosti v Somálsku 1 460 000. Zo
Somálska smeruje migračná trasa cez Adenský záliv na Arabský polostrov, ktorú
využívajú aj zahraniční migranti. V roku 2011 sa preplavilo cez Adenský záliv do
Jemenu 103 000 migrantov, z toho bolo 27 000 Somálčanov. (http://www.unhcr.
org/cgi-bin/texis/vtx/page?page=49e4838e6)
Rwanda – Uganda – KDR
Etnický konflikt v Rwande ma dlhé historické korene. K prvým migráciám dochádzalo
už v roku 1959 po zvrhnutí Tutsijskej monarchie, keď v rokoch 1959 – 1964
ušlo 150 000 Tutsiov do okolitých krajín. Zhoršovaniu vzťahov medzi kmeňmi
Tutsi a Hutu prispela aj zhoršujúca sa ekonomická situácia Hutuov, vplyvom výrazného
poklesu cien kávy v 80-tych rokoch. Pestovanie kávovníkov bolo pritom
povinné a dohliadal naňho štát. Rovnako štát vykupoval kávu a umiestňoval ju na
svetových trhoch.
V roku 1990 RPF – Rwandský vlastenecký front, sformovaný z utečencov, zaútočil
z Ugandy a obsadil severnú časť Rwandy. V reakcii na Tutsijský útok začala
vládna armáda genocídu Tutsiov, na území, ktoré kontrolovala. V januári 1991
uzavreli bojujúce strany prímerie, ktoré však bolo porušené a konflikt pokračoval
až do apríla 1993, kedy bolo prímerie uzatvorené opätovne. Počas bojov ušlo
z ohrozených oblasti viac než 1,5 milióna Hutuov.
159