Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

vyhlásená nezávislosť Južného Sudánu. V dôsledku toho je možné očakávať veľký
počet reemigrantov, pre ktorých bude potrebné zabezpečiť najmä základné živobytie.
Už do polovice roku 2011 sa do Južného Sudánu vrátilo 300 000 reemigrantov.
Sudán prijal v auguste 2011 zákon o občianstve, na základe ktorého získaním
občianstva Južného Sudánu sa prichádza o občianstvo Sudánu. V súčasnosti
sa odhaduje, že v pohraničných oblastiach Sudánu je 700 000 „južanov“, ktorí sú,
vzhľadom na medzikmeňové manželstvá, zmiešaného pôvodu. V druhej polovici
roka 2011 došlo ku konfliktom medzi novým štátom Južným Sudánom a Sudánom,
kvôli sporom o výnosy z ropy a vymedzeniu hraníc. Konflikt v spornej oblasti
Abyei bol dôvodom migrácie viac než 110 000 ľudí do Južného Sudánu. Po
ďalších stretoch v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, ušlo do Južného
Sudánu 60 000 ľudí, do Chartúmu 35 000 a ďalších 35 000 utečencov migrovalo
do Etiópie.
Imigračným aj tranzitným regiónom je východný Sudán. Do východného Sudánu
prichádza najviac imigrantov z Eritrey, Etiópie a Somálska. Cez východný
Sudán a Chartúm prechádza hlavná migračná trasa do Stredomoria a ďalej do
Európy a na Stredný východ. Táto trasa je pre migrantov veľmi riziková či už pre
možné zatknutie a následnú deportáciu, ale najmä pre riziko, že migranti sa často
stávajú obeťami v obchodovaní s ľuďmi. (http://www.unhcr.org/cgi-bin/texis/vtx/
page?page=4e43cb466)
Záujem o migráciu do Európy cez Stredozemné more bol v minulosti zrejmý
najmä u obyvateľov Maghrebu (Mauretácia, Maroko, Alžírsko, Tunisko), avšak,
v roku 2003, sa cestu cez severoafrické pobrežie do Európy snažia využiť aj migranti
z južnejšie položených afrických štátov. Stálym centrom ilegálnej migrácie
v tomto subregióne je jednoznačne Maroko. Odhaduje sa, že cez viac než 14 km
širokú Gibraltársku úžinu sa na juhošpanielske pobrežie prepraví každoročne
viac než 100 000 ilegálnych prisťahovalcov. Časť z nich zostáva na Pyrenejskom
polostrove, ale väčšina z nich zamieri ďalej na sever do štátov EÚ. Nové trasy
utečencov, ktorí prichádzajú zo štátov Guinejského zálivu, subsaharskej Afriky,
strednej Afriky, západnej Afriky a štátov Afrického rohu, smerujú cez púšť na
tuniské a líbyjské pobrežie. Pre migrantov z Mali, Senegalu, Burkina Faso, Pobrežia
Slonoviny, Ghany, Nigérie a Kamerunu je centrálnym bodom mesto Agadez
v Nigere. Ďalej utečenci pokračujú, buď cez nigerské mesto Bilma do líbyjského
strediska Sabba a ďalej na pobrežie do Tripolisu a Bengází, alebo volia cestu cez
alžírsky Tamanrasset do Al Qued a ďalej na tuniské pobrežie. Zo Somálska vedie
migračná trasa z Mogadiša cez Addis Abebu a sudánsky Chartúm do Líbye, k cieľovému
pobrežiu pri Tripolise, Bengází alebo prístave Zuwara. Zo Somálska mieri
ešte jeden smer cez Keňu a Ugandu. Z ugandskej Kampaly pokračujú utečenci
158