Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

Najvýznamnejšie migračné pohyby za ostatných 20 rokov
Nigéria – Maroko
Jedným z dôležitých migračných smerov budúcnosti sa môže stať trasa Nigéria
– Niger – Alžírsko – Maroko. Tento smer je charakterizovaný najmä pracovnou
migráciou obyvateľov zo subsaharskej Afriky do stredomorskej oblasti a ďalej do
krajín EÚ. Za rastúcim významom tejto migračnej cesty je viacero faktorov. V prvom
rade sú to klimatické zmeny, spôsobujúce vysúšanie severu Nigérie a naopak,
zaplavovanie južného husto zaľudneného pobrežia. Tento faktor povedie
k migračnému tlaku do centrálnej riedko osídlenej časti Nigérie, ale aj k migrácii
obyvateľstva do oblasti Stredomoria a krajín EÚ. V roku 2003 prešlo cez nigerský
Agadez, ktorý je významným bodom na trase do Maroka 65 000 migrantov zo
subsaharskej Afriky, pričom polovica z nich bola z Nigérie. V súčasnosti sa javí
kritická situácia najmä v Nigeri, kde na jednej strane sústavne klesá výmera ornej
pôdy a na druhej strane prudko rastie počet obyvateľov. V roku 2010 postihlo
Niger katastrofálne sucho, ktoré spôsobilo nedostatok potravín a nigerskí pastieri
museli presunúť svoje stáda pri hľadaní pastvín smerom na juh, až do Nigérie.
Ďalšia vlna vynútenej migrácie obyvateľstva Nigeru smerovala tiež do Líbye a Pobrežia
Slonoviny.
Druhým faktorom posilňujúcim migráciu je rast islamského radikalizmu v Nigérii.
Vyostrovanie náboženského násilia v oblasti je dôsledkom aktivít vyvolávaných
radikálnou islamskou sektou Boko Haram. Posilňovanie islamského radikalizmu
však možno vidieť aj v ďalších krajinách regiónu, ako sú Niger, Líbya,
Alžírsko či Mali, pričom práve klimatické zmeny pomáhajú islamistom rýchlejšie
získavať v oblasti vplyv. Znižovanie poľnohospodárskych výnosov v dôsledku
extrémneho sucha vedie často k radikalizácii správania sa obyvateľstva, ktoré
následne ľahšie prijíma riešenia ponúkané ideológiou islamu. Rovnako migrácia
z vidieka a jeho vyľudňovanie, pomáha rozličným odnožiam radikálov, hlásiacich
sa ku Al-Kaide, k ľahšiemu získavaniu pozícii. (Werz & Conley, 2012)
Zvýšenie nestability regiónu spôsobilo aj povstanie Tuaregov na severe Mali
a vyhlásenie nezávislosti štátu Azawad 6. 4. 2012. Tento štát doteraz nebol medzinárodne
uznaný a najmä Francúzsko vyvíja diplomatický tlak prejavujúci sa
záujmom na existencii jednotného Mali. Situáciu v regióne komplikuje tiež okupácia
Západnej Sahary Marokom, pričom v tomto prípade sa jedná už o dlhodobý,
36-ročný konflikt. V roku 1976 Španielsko prenechalo správu nad svojou kolóniou
Maroku a Mauritánii. Následne Hnutie POLISARIO podporované Alžírskom, vyhlásilo
Saharskú arabskú demokratickú republiku (SADR) a začalo proti okupantom
bojové operácie. Následkom týchto operácií až 160 000 migrantov ušlo do
156