Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

kryosféra. Potom môže nasledovať výskum, ktorého výsledky dovolia prisúdiť príčiny
premenlivosti minulej klímy a tým využiť tieto poznatky aj pri predpovedaní
klímy budúcej.
Predpovedanie budúcej klímy sa potýka ešte s väčšími neistotami ako poznanie
klímy minulej.
Tieto neistoty pramenia najmä v tom, že stále ešte máme nedokonalé znalosti
o fungovaní klimatického systému a klímy ako takej. Ďalšie neistoty do určenia
správania sa klimatického systému v budúcnosti vnášajú nedokonalosti hlavných
nástrojov pre určovanie budúcej klímy a to klimatických modelov. Ďalší, veľmi
podstatný zdroj neistôt je to, že máme pomerne nízky stupeň znalostí o budúcom
správaní sa ľudstva. Ide najmä o demografický vývoj, nasadenie nových technológií,
využívanie zemského povrchu, mitigačné a adaptačné opatrenia.
Aby sme mohli lepšie predpovedať budúcu klímu a znižovať neistoty pri jej
určení je potrebné na poli výskumu riešiť nasledovné okruhy problémov:
• Zdokonaľovanie a vývoj nových klimatických modelov.
• Tvorba nových scenárov emisií CO2 a iných skleníkových plynov.
Na obr. 3 je znázornený výsledok simulácie budúcich priemerov globálnej teploty
vzduchu, v ktorom je vidno značné rozdiely medzi jednotlivými emisnými
scenármi. Na konci obdobia (v roku 2100) je pre neznalosti budúceho správania
sa ľudstva neistota budúceho vzrastu teploty vzduchu až 3 °C.
Obr. 3. Vývoj globálnej
teploty vzduchu podľa
emisných scenárov
SRES (IPCC 2001) na 21.
storočie.
V klimatickom modelovaní sú využívané základné fyzikálne vzťahy, riešené
metódami numerickej matematiky. Modely všeobecnej cirkulácie (GCM) používajú
vzťahy ako sú napr. rovnica kontinuity, zákon zachovania hybnosti, zákon
151