Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Na obr. 1 je schematicky znázornený klimatický systém Zeme. Je to veľmi zložitý<br />
nelineárny systém, čo v podstate z<strong>na</strong>mená veľmi zložité vzájomné správanie<br />
jeho jednotlivých častí. Klimatický systém Zeme vznikol pred 4,5 miliardami rokov,<br />
v čase, keď sa vytvorila atmosféra. Po začiatku života <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej planéte, t. j.<br />
zhruba pre 3,8 mld. rokmi sa do klimatického systému zapojila biosféra, ktorá<br />
do chemického zloženia atmosféry zasiahla výrazne po objavení sa fotosyntézy.<br />
Do atmosféry sa začal uvoľňovať kyslík, vytvorila sa ozónová vrstva, zabraňujúca<br />
prenikaniu škodlivého UV žiarenia a znížil sa obsah CO2.<br />
Atmosféra je však len jednou zo zložiek klimatického systému Zeme, ktorý sa<br />
<strong>na</strong> tvorbe klímy podieľa. Je zároveň jeho <strong>na</strong>jdy<strong>na</strong>mickejšou časťou. Do systému<br />
patrí aj povrch Zeme – litosféra, ktorá svojimi vlastnosťami ovplyvňuje <strong>na</strong>jmä náš<br />
vzdušný obal. Z vodnej pary v ovzduší Zeme vznikli oceány, ďalšia zložka systému.<br />
Táto „lenivá“ a ťažká hmota vody je prvkom stability v klimatickom systéme. Biosféra,<br />
ktorá vzišla z morí, ako už bolo spomenuté, má zásluhu <strong>na</strong> súčasnom zložení<br />
vzduchu. Piata zložka, kryosféra, je tvorená zaľadneným povrchom pevnín či<br />
morí, reguluje príkon slnečnej energie <strong>na</strong> Zemi a viaže veľkú hmotu ľadu, ktorej<br />
nárast, alebo pokles často v minulých dobách ovplyvňoval výšku hladiny oceánu.<br />
Medzi jednotlivými zložkami klimatického systému prebieha výme<strong>na</strong> hmoty<br />
a energie prostredníctvom fyzikálnych, chemických a biologických procesov. Tieto<br />
procesy sú vzájomne prepojené zložitými väzbami. V ich dôsledku môžu byť<br />
jednotlivé procesy zosilňovaní (kladné spätné väzby), alebo zoslabované (záporné<br />
spätné väzby). Kladné spätné väzby stabilitu systému znižujú, <strong>na</strong>opak, stabilita<br />
systému vzrastá so zápornými spätnými väzbami. Klimatický systém je so svojimi<br />
regulačnými mechanizmami pomerne stabilný, no ako ukazuje história klímy<br />
<strong>na</strong>šej Zeme, aj zraniteľný. Niekedy aj malý zásah do systému môže prerásť do<br />
väčších rozmerov. Príkladom kladnej spätnej väzby je <strong>na</strong>príklad taká súvislosť, že<br />
globálne otepľovanie spôsobuje topenie arktického morského ľadu, čo zapríčiňuje<br />
väčší príkon slnečnej energie a tým zvyšuje globálne oteplenie.<br />
Na klimatický systém vplýva tzv. vonkajšie pôsobenie, ktoré v ňom spôsobuje<br />
zmenu, prejavujúcu sa <strong>na</strong>príklad vo variabilite klimatických prvkov. Takýmito<br />
druhmi pôsobenia môžu byť <strong>na</strong>príklad vulkanické erupcie alebo zmeny Slnka. Iný<br />
druh pôsobenia môže byť vyvolaný aj antropogénnymi vplyvmi, ako <strong>na</strong>pr. zmenou<br />
chemického zloženia atmosféry, alebo zmenou využitia krajiny. Cez zložitý<br />
systém spätných väzieb je odozvou klimatického systému <strong>na</strong> vonkajšie pôsobenie<br />
premenlivosť klimatického systému, alebo klimatická zme<strong>na</strong>, odzrkadľujúce sa <strong>na</strong><br />
zmenách vo všetkých zložkách klimatického systému.<br />
K lepšiemu poz<strong>na</strong>niu klimatického systému je potrebné venovať sa vo výskume<br />
<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcim okruhom:<br />
148
Change language