Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

výročie Summitu o (trvalo) udržateľnom rozvoji v Johannesburgu. Dvadsať rokov
po Summite v Riu sa uskutočnilo ďalšie stretnutie svetových lídrov – na tému: životné
prostredie a rozvoj s názvom Rio 20+. A čo sa týka jednej z ústredných tém
konferencie SKCH: vplyvu klimatických zmien na obyvateľstvo, politiku a migráciu,
dovolím si parafrázovať Pavla Nováčka: „Klimatické zmeny sú v súčasnosti
najdiskutovanejším a asi aj najkontroverznejším globálnym problémom. Vzhľadom
na to, že zmeny klímy (či už pôvodu prírodného, alebo antropogénneho) sú nesmierne
zložitým javom, žijeme vo veľkej miere neistoty – ‚čo sa deje, kto to spôsobil
a čo sa stane‘…“ (Nováček, P., 2010: Udržitelný rozvoj. UP Olomouc, Olomouc)
Kľúčovým pojmom v diskusii o zmenách klímy je tzv. skleníkový efekt, ktorý
významnou mierou ovplyvňujú emisie CO2. V súčasnosti, je koncentrácia CO2,
ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní fosílnych palív (od roku 1850 sa takto dostalo do
ovzdušia už cca 100 mld. ton uhlíka), najvyššia za posledných 420 000 rokov. Medzinárodný
panel o zmene klímy odhaduje, že v priebehu 21. storočia by sa mohla
priemerná teplota Zeme zvýšiť až o 5,8 stupňa Celzia. Ako indikátor globálneho
otepľovania može slúžiť skutočnosť, že 13 zo 14 rokov v intervale 1996 – 2009
bolo najteplejších za uplynulých 160 rokov meraní. To, ako bude tento trend ťažké
zvrátiť, naznačuje i fakt, že vo svete sa stavia, alebo plánuje 800 – 1000 nových
tepelných elektrární.
Medzi očakávané a čiastočne sa už aj prejavujúce následky klimatických zmien
patrí: ústup ľadovcov a zvyšovanie hladiny morí a oceánov, nárast rozlohy púští
a celkovej degradácie pôd vysušovaním (desertifikácia), zmena smeru morských
prúdov, nepravidelný nástup ročných období, väčší výskyt veterných búrok a zosilnenie
javu El Niňo, zhoršená dostupnosť sladkej vody, negatívny dopad na prírodné
ekosystémy, poľnohospodárstvo, zásobovanie potravinami a následne i na
ľudské zdravie. V neposlednom rade treba spomenúť i zintenzívnenie migrácie
ľudí, živočíchov a rastlín, a tým aj nárast počtu tých, ktorí žijú v absolútnej chudobe.
Verím, že vaša konferencia bude podnetným stretnutím, plným nových otázok
aj odpovedí, rôznych scenárov aj odporúčaní do budúcna.
Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (Vedecký pracovník Geografického ústavu SAV
a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie)
13