Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
Zmena klÃmy â možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ezpečnosť, alebo zoslabovanie ozónovej vrstvy. Oba boli úspešne vyriešené. Jadrová<br />
bezpečnosť sa zakladá <strong>na</strong> dodržiavaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní<br />
(1970) a tiež zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) (1996). Problémy<br />
stratosférického ozónu sa dostali pod kontrolu Viedenským dohovorom<br />
o ochrane ozónovej vrstvy (1985) a Montrealským protokolom o látkach poškodzujúcich<br />
ozónovú vrstvu (1987). Obom aktivitám predchádzali dôkladné monitorovanie<br />
a vedecký výskum, ktorým bolo podporené uzavretie uvedených zmlúv,<br />
no tiež nevyhnutné politické jed<strong>na</strong>nia.<br />
Podobný, no oveľa komplikovanejší priebeh má aj boj proti klimatickej zmene.<br />
Veľké <strong>na</strong>predovanie v monitorovaní a poz<strong>na</strong>ní klimatickej zmeny bolo uskutočnené<br />
v období 1961 – 1980. Vtedy sa začalo so systematickým monitorovaním oxidu<br />
uhličitého <strong>na</strong> Havajských ostrovoch (Mau<strong>na</strong> Loa) a v Antarktíde (1958). V 60-tych<br />
rokoch 20. storočia výpočtové kapacity novej generácie počítačov dovolili prevádzkovať<br />
numerické klimatické modely s radiačnými a dy<strong>na</strong>mickými vplyvmi.<br />
V 70-tych rokoch, z údajov monitorovacích staníc umiestnených <strong>na</strong> súši a mori<br />
bolo zistené, že priemerná teplota severnej pologule rastie. Vtedy bol zverejnený<br />
aj sekulárny trend CO2 za obdobie 1957-1976, ktorý poukázal <strong>na</strong> nárast jeho koncentrácie<br />
v atmosfére. Vďaka uskutočneniu hĺbkových vrtov v pevninskom ľadovci<br />
v Antarktíde sa v 80-tych rokoch zistil vzťah medzi kolísaním teploty vzduchu<br />
a koncentráciou CO2 za posledných 160 000 rokov. Začal sa vo väčšej miere zdôrazňovať<br />
vzťah: zvýšená koncentrácia skleníkových plynov – otepľovanie.<br />
Vedecká komunita <strong>na</strong> problematiku klimatickej zmeny upozornila <strong>na</strong> prvej<br />
Svetovej konferencii o klíme, ktorá sa uskutočnila v roku 1974. V roku 1988 bol<br />
zriadený Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC). O 2 roky uverejnil svoju<br />
prvú hodnotiacu správu a spolu so závermi druhej Svetovej konferencie o klíme<br />
sa dožadoval globálnej dohody o klimatickej zmene. Na Summite Zeme v Rio de<br />
Janeiro v roku 1992 zúčastnené krajiny pristúpili k medzinárodnej dohode, Rámcovej<br />
zmluve o klimatickej zmene v rámci OSN (UNFCCC), kde spoločne rozhodli,<br />
ako môžu znížiť vzrast globálnej teploty vzduchu a z neho pochádzajúcej klimatickej<br />
zmeny a bojovať proti dôsledkom klimatickej zmeny.<br />
V roku 1995 si krajiny uvedomili, že podmienky, stanovujúce redukciu emisií<br />
skleníkových plynov v Rámcovej zmluve v nie sú dostatočné. Začali preto vyjednávania<br />
<strong>na</strong> zvýšenie globálnej zodpovednosti za klimatickú zmenu. Výsledkom<br />
bol Kjótsky protokol, ktorý bol prijatý o dva roky neskôr v roku 1997.<br />
V Rámcovej zmluve o klimatickej zmene je podchytená úloha vedy v boji proti<br />
klimatickej zmene, keď v pravidelných hodnotiacich národných správach jednotlivé<br />
štáty hodnotia vývoj klimatického systému, dôsledky klimatickej zmeny<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>jdôležitejšie sektory ako aj zraniteľnosť a adaptačné opatrenia. Zároveň<br />
146
Change language