Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

klimatických podmienkach v minulosti. Takýto životný a existenčný štýl je ale
veľmi zraniteľný aj v prípade nepatrne sa meniacich klimatických podmienok.
Rozvojové krajiny majú iba malé prostriedky na adaptáciu, nie sú zvyknuté budovať
technickú infraštruktúru či dlhodobé zásoby strategických tovarov a potravín.
Preto ich môže ohroziť aj malá odchýlka od prevládajúceho režimu počasia.
V týchto oblastiach napriek tomu hrozí niekoľko závažných zmien v klimatickom
režime: 1) Zmena polohy a prejavov intertropickej zóny konvergencie (môže to
spôsobiť zoslabenie až vynechanie obdobia dažďov vo vzdialenejších regiónoch
od rovníka, prípadne významné zosilnenie zenitálnych dažďov s následnými
záplavami v blízkosti rovníka a v monzúnových oblastiach); 2) Zvýšenie teploty
vzduchu o 1 °C znamená rast požiadaviek na pôdnu vlahu o 6 % (ak je zavlaženie
pôdy nedostatočné, tak dochádza k jej vysušeniu); 3) Zvýšenie teploty vzduchu
o 1 °C znamená počas cyklonálnych a búrkových situácií rast úhrnov zrážok až
o 10 % (znamená to zvýšenie rizika náhlych povodní, ale aj rast úhrnov zrážok
a nebezpečných javov počasia počas tropických cyklón); 4) Rast teploty vzduchu
a zmena režimu zrážok významne ovplyvňuje horské ľadovce, ktoré sú vo
viacerých tropických a subtropických oblastiach dôležitým zdrojom vody v suchých
a teplých obdobiach roka; 5) Globálne otepľovanie vedie aj k rastu hladiny
svetového oceánu (aj malé zvýšenie hladiny oceánu o 100 cm znamená pre rozvojové
krajiny značný problém, pretože veľa ľudí žije v blízkosti pobrežia, nie sú
zvyknutí budovať účinné pobrežné hrádze a navyše infiltrácia slanej morskej vody
do podzemných vôd a pôdy až desiatky km od pobrežia ohrozuje zdroje pitnej
vody a poľnohospodárstvo).
Verejnosť (a nielen v rozvojových krajinách) žije zväčša v predstave, že všetko
dôležité pre svoju existenciu má k dispozícii v dohľadnom časovom horizonte mesiacov
až rokov. To, čo sa bude diať o 10, 20, 50 alebo 100 rokov, je pre ľudí príliš
vzdialenou budúcnosťou. Veria, že to bude inak, ako ich v správach informujú vedecké
inštitúcie. Do určitej miery takúto atmosféru vyvolávajú aj médiá, ktoré medzi
sebou zápasia o vyšší podiel sledovanosti, a preto zverejňujú čo najviac kontroverzné
informácie (aj v problematike klimatickej zmeny a jej možných dôsledkov).
A keďže je táto problematika kľúčovou aj pre rentabilitu dôležitých ekonomických
sektorov, založených na využívaní fosílnych palív, vnášajú „pre istotu“ do problematiky
riešenia klimatickej zmeny veľa rôznych dezinformácií. Vzhľadom na to, že
sa očakáva ešte väčšie zrýchlenie zmien klímy v súvislosti so zosilňovaním skleníkového
efektu atmosféry, nemôžeme zostať k týmto zmenám ľahostajní.
Prof. RNDr. Milan, Lapin, PhD.
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
11