Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

(oranžová prerušovaná čiara). Percentuálny podiel celkových zrážok pochádzajúcich
z extrémnych dažďových alebo snehových búrok v rokoch 1948 – 2011 (vpravo;
čierne čiary znázorňujú trendy) [35].
Naskytá sa však otázka, či je možné v uvedených trendov vidieť „otlačok“ ľuďmi
podmieneného globálneho otepľovania? V roku 2011 vyšla štúdia, podľa ktorej
zosilnený skleníkový efekt atmosféry podstatne zvyšuje riziko výskytu jesenných
extrémnych zrážok a povodní v oblasti Anglicka a Walesu, podobných tým z roku
2000, o minimálne 20 % (s 90% istotou) až 90% (s 66% istotou) [41]. Ďalšia štúdia
sa dopracovala k zisteniu, že nad približne dvoma tretinami severnej pologule
prispeli ľudské emisie CO2 k zosilneniu a intenzifikácii denných a 5-denných maxím
zrážok (v období druhej polovice 20. storočia) [40].
Štúdia, ktorá sa zamerala na analýzu extrémnych zrážok v tropických oblastiach
ukázala, že citlivosť horných 0,1 % zrážok na oteplenie o 1 °C predstavuje
10 % (tj. 6 – 14 % v rámci 90 % konfidenčného intervalu), čo je približne dvojnásobok
citlivosti nárastu zrážok v oblastiach mimo trópov a je to tiež viac, ako
predpokladá väčšina súčasných klimatických modelov [38].
Obr. 7: Časový rad
pozorovaní extrémnych
zrážok a povrchovej
teploty nad tropickými
oceánmi (hore)
a simulácie klimatického
modelu GDFL-CM2.0
(dole). Odchýlky horných
0,1 % zrážok (modrá
čiara) a povrchová
teplota preškálovaná
podľa citlivosti (v %.°C −1 )
na základe premenlivosti (zelená čiara). V prípade modelu červená čiara
znázorňuje odchýlky teploty preškálovanej podľa citlivosti klimatickej zmeny na
základe premenlivosti v trópoch. Čiary ukazujú 6-mesačné kĺzavé priemery [38].
Hlavný vplyv na zrážky v trópoch má prirodzená klimatická oscilácia ENSO
(Obr. 7.), pričom vyššie odchýlky teploty znamenajú zároveň vyššie zrážky. Tieto
výsledky, rovnako ako aj vyššia citlivosť zrážok oproti väčšine klimatických modelov
je v súlade s predchádzajúcimi výsledkami [39].
124