Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

skleníkových plynov v atmosfére [20], a tieto pozorovania potvrdzujú skoršie
výsledky vychádzajúce z klimatických modelov [21]. Podľa poslednej štúdie zameranej
na globálny výskyt sucha, sa plocha územia zasiahnutá suchom zvýšila
z približne 19 % v 50. rokoch minulého storočia na 29 % v poslednom desaťročí
(2001 – 2010). Bez vplyvu globálneho otepľovania by rozloha pevnín pod vplyvom
sucha bola približne na rovnakej úrovni, ako pred 60 rokmi (Obr. 4.).
Obr. 3: Pozorované zmeny zrážok (v milimetroch) v oblasti Stredomoria (30 – 45° S;
10° Z – 40° V) počas zimného obdobia (November – Apríl) v rokoch 1902 – 2010 (vľavo)
a priestorové zmeny zrážok vyjadrené ako rozdiel medzi obdobím 1971 – 2010
a 1902 – 1970 (vpravo). Mnohé oblasti v okolí Stredozemného mora zaznamenali až
60 % pokles zrážok. (Prevzaté z Hoerling a kol. [17]).
Obr. 4: Vyhladený časový
priebeh globálnej
rozlohy sucha vyjadrený
v percentách. Pre
vyjadrenie sucha je
použitý index PDSI
(Palmerov index závažnosti
sucha) s potenciálnou
evapotranspiráciou
a s použitím
Penman-Monteithovej
rovnice (viac pozri v [26]). Zahrnuté sú všetky faktory (červená čiara) a prirodzené
zmeny podnebia bez otepľovania (zelená čiara). Sucho je definované ako index
PDSI pod hodnotou 1/20 percentilu porovnávacieho obdobia 1950 – 1979 (výsledky
sú podobné, ak sa použije PDSI < −2,0 a dlhšie porovnávacie obdobie 1948 až 2010).
(Prevzaté z Dai, 2012 [28]).
120