Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo - Prohuman

v lete s odchýlkou 3-sigma) sa napríklad v súčasnosti pravidelne vyskytujú približne
nad celou jednou desatinou povrchu pevnín, v porovnaní s rozsahom okolo
0,1 – 0,2 % v rokoch 1951 – 1980. (Obr. 1.).
Modelové simulácie s pozorovanými trendmi veľmi úzko korešpondujú. Dokazujú
však aj to, že riziko výskytu vĺn horúčav podobnej magnitúdy ako v roku
2003 sa v priebehu 20. storočia minimálne zdvoj- až štvornásobilo, a to hlavne
v dôsledku antropogénne zosilneného skleníkového efektu [15].
Obr. 2: Rozdelenie odchýlok priemernej
letnej teploty vzduchu v Európe v období
rokov 1500 – 2010. Vertikálne čiary
zobrazujú odchýlky priemernej teploty
vzduchu voči obdobiu 1970 – 1999 nad
pevninskou časťou Európy v oblasti
[35º S, 70º S], [25º Z, 40º V]) v jednotlivých
rokoch. Číslom je označených 5
najteplejších a najchladnejších období.
Šedý histogram znázorňuje rozdelenie
odchýlok teploty v období 1500 – 2002, pre porovnanie je znázornená Gaussovská
distribučná krivka (čierne). (Prevzaté z Barriopedro a kol., 2011 [22]).
Barriopedro a kol. [22] analyzovali extrémne vlny horúčav v Európe v roku
2003 a vo východnej Európe a Rusku v roku 2010, kedy mesačné priemerné teploty
na niektorých miestach prekročili dlhodobý priemer až o 10 °C, v kontexte
podmienok za posledných 500 rokov. Tieto klimatické extrémy boli bezprecedentné
za sledované obdobie na 50 % územia Európy a na základe regionálnych
multi-modelových experimentov sa výskyt podobných udalostí v nasledujúcich
40 rokoch zvýši 5 až 10-násobne. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že čo sa
týka rozsahu vlny horúčav, roky 2010 a 2003, nasledovali roky 2002, 2006 a 2007
(Obr. 3). K podobnému záveru, že klimatické zmeny povedú k významne vyššej
pravdepodobnosti výskytu vĺn horúčav dospeli aj skoršie štúdie [23][24].
S použitím prístupu Monte Carlo simulácií v kombinácii s trendom otepľovania
atmosféry dospeli Rahmstorf a Coumou [24] k záveru, že „otepľovanie
podnebia zvýšilo počet nových teplotných rekordov v globálnom priemere z 0,1
na 2,8. V prípade júlovej teploty v Moskve, odhadujeme, že miestny trend otepľovania
zvýšil počet rekordov oproti minulosti 5-násobne, čo znamená približne
80% pravdepodobnosť, že júlový rekord by sa nebol vyskytol bez otepľovania
atmosféry.“ K záveru, že hranica oteplenia na úrovni 2 °C proti obdobiu pred
118