sborník

Katarína Mészárosová
vedcov novým nazeraním a tvorivosťou. ... Zdá sa, že počas relaxácie po
sústredenej intelektuálnej činnosti preberá vedenie intuitívne myslenie a to
dokáže vyprodukovať nečakané osvetľujúce vnuknutie, ktoré do vedeckého
výskumu vnáša toľko radosti a potešenia.“[Capra,1992 str.22-25]
Myslenie vedca obsahuje prvky intuície a podvedomia a naopak myseľ
umelca je ovplyvnená súčasným stavom vedy a poznania.
Z podvedomia pramení intuícia nevyhnutná tak pre vedu, ako aj pre
umenie. Racionálnu zložku našej mysle nemožno úplne oddeliť od jej
iracionálnej časti. Ak by sme to urobili, možno veda by sa vyvíjala ďalej,
možno umelci by ďalej tvorili, ale ľudia by neboli šťastní.
1.2 Krása v exaktných vedách 2
Snáď každý, kto si zvolil svoju životnú cestu spojenú s vedou, nachádza
v nej radosť. Ale ostatní ľudia často pokladajú vedcov za podivných
suchárov.
„Veľmi sa rozšírila slepota k estetickej zložke matematiky. Spôsobuje
dojem, že matematika je suchá ako trúd, vzrušujúca ako čítanie telefónneho
zoznamu, a vzdialená ako zákonodarstvo pätnásteho storočia. Kto však jej
estetickú zložku docení, tomu celý predmet nádherne ožije a zažiari ako
snáď žiadny iný výtvor ľudského ducha.“ (Davis, Hersch)
Prvé dotyky s matematikou sprostredkuje deťom škola. Ak už v detstve
získajú záporný vzťah k matematike, tak len veľmi ťažko si ho neskôr
dokážu zmeniť. Tu je úloha učiteľa často rozhodujúca.
Otázkou krásy v exaktných vedách sa zaoberá fyzik Weinberg vo svojej
knihe Snění o finální teorii: „I keď je ťažké definovať matematickú krásu vo
vedách, za jej nevyhnutné prvky sú považované jednoduchosť
a nevyhnutnosť. ... Krása, ktorú nachádzame vo fyzikálnych teóriách sa
veľmi podobá kráse niektorých umeleckých diel, v ktorých by sme nechceli
zmeniť jedinú notu. ... jediný ťah štetca, či jediný verš.“
Feynman spojoval dokonca krásu s pravdou: „ Pravdu môžeme rozoznať
podľa jej krásy a jednoduchosti ... dôležitou vlastnosťou prírody je
jednoduchosť – a preto je krásna.“
Fraktálna geometria ako matematický nástroj na popísanie prírodných
štruktúr poskytuje príležitosť zoznámiť sa s matematikou z jej estetickej
stránky a dotknúť sa jej krásy.
2 Všetky citácie v tejto kapitole sú zo zdroja: [Baran, 2002; str.90-92]
162