elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

66 Štúdie vybraných tém programových a informaných systémov
Na jednej strane boli technológie ako napr. Component Object Model (COM) spolonosti
Microsoft, ktoré sa vzdali objektovo orientovaných princípov v prospech jednoduchšej
architektúry, na druhej strane, v spolonosti IBM sa postavili k vzniknutým problémom
zoi-voi a vznikla technológia SOM, ktorá umožuje zdiea knižnice objektov v rôznych
(nielen objektových) programovacích jazykoch a zachova binárnu kompatibilitu nahor,
teda po uvonení novšej verzie knižnice nie je nutné rekompilova existujúce aplikácie,
ktoré ju používajú.
SOM bolo komerne dostupné v produktoch IBM od roku 1991, kedy sa objavilo ako
súas OS/2 verzie 2.0, neskôr bolo dostupné aj na platformách AIX, Windows a Mac System
7. Objektový model SOM bol na svoju dobu vemi pokroilý a okrem možnosti distribuovaného
vykonávania (pomocou technológie CORBA) obsahoval aj možnosti pre viacnásobné
dedenie a metaprogramovanie. Pri tvorbe formátu pre zložené dokumenty
OpenDoc v Apple bola technológia SOM vybraná ako najvhodnejšia spomedzi dostupných
technológií v tej dobe (Alfke, 1995).
Po prvotnom nadšení sa ale operaný systém OS/2 nedokázal presadi na spotrebiteskom
trhu a prestal tak by pre IBM komerne zaujímavý. Ukonením podpory pre OS/2
v roku 2006 potom de facto zaniklo aj používanie SOM, ktoré ako technológia zostalo už
len ako inšpirácia pre alší výskum.
2.6 Softvérové inžinierstvo založené na súiastkach
Tvorcovia programov sa od vzniku programovacích jazykov snažili svoju prácu o najviac
zjednoduši a po príklade stavebných inžinierov budova programy zo „stavebných blokov“.
Prvými takýmito blokmi boli podprogramy a knižnice.
Postupne sa zvyšovala snaha tieto bloky štandardizova, aby sa nemuseli opätovne
vyvíja. Tak boli vytvorené jazyky, ktoré podporovali moduly a balíky. Modulárne jazyky
boli neskôr rozširované o možnosti zakomponovania súiastok. Jazyk Ada 83 takto rozšíril
Grady Brooch v roku 1987 a jazyk Eiffel upravil Bertrand Mayer v roku 1997.
V devädesiatych rokoch tak vzniklo softvérové inžinierstvo založené na súiastkach
(angl. Component-based software engineering – CBSE). V jeho rámci bol definovaný životný
cyklus súiastky a spôsob vytvárania aplikácií zo súiastok. Na základe týchto znalostí
zaali vznika špecifické prostredia a vývojové nástroje založené na súiastkach – ActiveX,
JavaBeans, DCOM, .NET, CORBA a iné.
2.6.1 Základné princípy CBSE
CBSE sa asto uvádza ako nadstavba objektovo orientovaného programovania. Ale sú-
iastky možno vytvára nezávisle od programovacej paradigmy a nezávisle je definovaná
aj CBSE metodológia. Zaha opis procesov – návrh systému, manažment projektu, životný
cyklus systému; a tiež technológiu – spôsob vytvárania aplikácie.
Nezávislos CBSE vyjadrujú aj jeho tri základné princípy:
− Špecifikácia súiastky je oddelená od jej návrhu a implementácie. To znamená, že môžeme
robi nezávislé implementácie súiastky, ktoré by mali by medzi sebou zamenitené.
− Sústredenie sa na návrh rozhrania. Definovanie dohody (kontraktu) medzi klientom
a serverom, ktorá umožuje zaobali správanie sa každej súiastky.