elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

Softvérové súiastky 53
5. interpretácia odpovede – extrakcia návratovej hodnoty, prípadne chybovej správy,
6. zatvorenie spojenia – volaním funkcie close.
Na strane modulu B by bola situácia analogická. Okrem zložitosti vytvorených programov
má takéto riešenie aj alšie nevýhody, konkrétne:
1. V prípade, že volajúci a volaný modul sú spustené na poítaoch s rôznou architektúrou,
nemusia by vymieané údaje správne interpretované. Ak by sa napríklad
A vykonával na poítai s procesorom ukladajúcim najvýznamnejší bajt najprv („big
endian“, napríklad PowerPC), volanie add (20, 30) by mohlo by zakódované
do správy ako sekvencia oktetov ( ‘a’, ‘d’, ‘d’, ‘\0’, 0, 0, 0, 20, 0, 0, 0, 30 ). Takáto správa
prijatá na poítai s procesorom ukladajúcim najvýznamnejší bajt na konci („little
endian“, napríklad Intel x86) by bola interpretovaná ako volanie add (335544320,
503316480). Analogické problémy môžu vznika tiež pri interpretácii ísel
s pohyblivou rádovou iarkou alebo textových reazcov (z dôvodu rôznych spôsobov
kódovania znakov: ASCII, EBCDIC, UNICODE, rôzne kódovania národných abecied
a podobne).
2. V prípade, že potrebujeme zabezpei alšie služby, ako je napríklad bezpenos informácií
pri prenose (typicky použitím protokolu SSL/TLS 1 ), prípadne korektné správanie
sa systému pri nedostupnosti poítaa s volaným modulom, je objem „infraštruktúrneho
kódu“ ešte omnoho vyšší.
3. Podobne v prípade, že volané rozhranie je zložitejšie, o sa týka množstva funkcií,
potu ich parametrov a prenášaných dátových typov, objem práce programátora
pri kódovaní a dekódovaní volaní funkcií do formy údajových balíkov rýchlo narastá.
Z týchto a podobných dôvodov sa pri volaní funkcií v distribuovanom prostredí používa
elegantná myšlienka volania vzdialených procedúr (angl. remote procedure call), ktorú prvýkrát
uviedli do praxe Birrell a Nelson (Birrell, 1984). Základným princípom je, že programátor
so vzdialenými procedúrami resp. funkciami pracuje tým istým spôsobom ako
s lokálnymi – samozrejme s výnimkou aspektov výkonu a spoahlivosti.
2.3.1 Volanie vzdialených procedúr
Typické použitie vzdialeného volania procedúr je znázornené na obrázku 2-9. Stub 2 pre B
je modul, ktorý umožuje komunikáciu klientov s modulom B. Pre klienta – v našom prípade
pre modul A – poskytuje funkciu add (x,y), priom ju neimplementuje priamo, ale
pri každom jej volaní vytvára balík údajov, ktorý prostredníctvom komunikaného jadra
posiela serveru. Na strane servera balík prevezme tzv. skeleton pre B, ktorý z prijatých údajov
extrahuje názov funkcie a jej parametre a túto funkciu zavolá. Návratovú hodnotu
pošle naspä modulu stub, ktorý ju odovzdá klientovi.
Pre programátora je dôležité, že jadro je spravidla k dispozícii vo forme knižnice
a moduly stub a skeleton sú automaticky generované z opisu rozhrania volaného modulu
1
Secure Sockets Layer resp. Transport Layer Security
2
Slovo stub v anglitine oznauje pe, pahý. Niekedy sa pre tento modul používa aj výraz proxy
(zástupca). Na strane servera sa analogický modul nazýva server-side stub alebo aj skeleton (kostra).