elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

2.2 Súiastky založené na udalostiach
Softvérové súiastky 47
Súiastky, ktoré pracujú na základe udalostí, patria k najvonejšie prepojeným prvkom
softvéru. Nepotrebujú pozna s kým spolupracujú, staí, ke sa dozvedia, že nastala udalos,
na ktorú dokážu zareagova. Sú preto vemi vhodné na prepájanie existujúcich aplikácií
a to nie len na jednom poítai, ale aj v rámci poítaových sietí a to aj pri obasne
pripojených poítaoch.
Svoje využitie však nachádzajú aj v kompaktných aplikáciách. Typicky je to podpora
používateského rozhrania, kde vzniká množstvo udalostí, na ktoré musí aplikácia reagova.
Iným príkladom sú riadiace systémy, ktoré reagujú na udalosti z výrobného alebo
iného riadeného procesu.
Veká vonos prepojenia umožuje aj priamo poas vykonávania softvérového procesu
meni zdroje, ktoré udalosti vytvárajú, aj pozorovateov, ktorí na udalosti reagujú. Ak
pribudnú zdroje udalostí, jediné o sa z pohadu pozorovatea zmení je poet udalostí,
na ktoré má reagova. Zdroju udalostí je zvyajne tiež jedno, koko pozorovateov na jeho
udalos reaguje. Softvérové systémy, ktoré využívajú súiastky založené na udalostiach, sú
preto ahko konfigurovatené aj za chodu.
2.2.1 Udalosti
Udalos je nieo, o sa stane, o om chceme vedie a prípadne na to reagova. V softvérových
systémoch je udalos definovaná ako špecifický vznik bodu interakcie dvoch výpo-
tových jednotiek. Tento bod interakcie sa chápe v ase, nie ako vytvorenie nejakého prepojenia.
Na udalosti je dôležité to, že vo všeobecnosti nevieme kedy nastane a i vôbec nastane.
V konkrétnych prípadoch však zvyajne vieme aspo odhadnú, ako asto môže udalos
nasta. Udalosti, napríklad z asovaa, môžu prichádza v rozpätí mikrosekúnd, iné
udalosti, napríklad vydanie opravenej verzie softvéru, sa vyskytujú raz za niekoko mesiacov
alebo aj rokov. Poda toho sa potom vyberie vhodný model spracovania udalostí.
Z pohadu softvérového systému možno udalosti leni na vnútorné a vstupné. Vnútorné
udalosti si vytvára systém sám a zvyajne sa jedná o zmenu stavu niektorej jeho asti.
Vstupné udalosti môžu by vytvárané používatemi prostredníctvom vstupných zariadení,
napríklad stlaením znaku na klávesnici alebo pohybom myšou. Iné vstupné udalosti
môžu by generované externými alebo internými hardvérovými prostriedkami poítaa
a môžu ich tiež vytvori iné aktívne procesy na poítai. Toto rozlíšenie je dôležité preto,
lebo na vstupné udalosti súiastky zvyajne nedokážu reagova priamo a je potrebné udalos
prispôsobi použitým súiastkam.
Poda (Faison, 2006) súiastky, ktoré reagujú na udalosti, vyžadujú udalosti vo forme
správy. Správa je vo všeobecnosti postupnos znakov, ktoré urujú typ správy a jej parametre.
Typ správy uruje typ udalosti, ktorá nastala a parametre správy bližšie urujú
vlastnosti tejto udalosti. Súiastka poda typu správy zistí, i je to udalos, na ktorú má
reagova, a ako má na u reagova. Parametre správy môžu priamo nies údaje, napríklad
kód stlaeného znaku na klávesnici alebo referenciu na údaje, napríklad na súbor údajov.
Udalosti si vyžadujú asynchrónne spracovanie. Ke raz udalos vznikla, tak jej tvorcu
môže zaujíma, i bola nejako spracovaná, ale nemôže ovplyvni kedy a i vôbec bude
spracovaná. Preto by nemal aka na potvrdenie ani o doruení, ani o spracovaní správy.