elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

42 Štúdie vybraných tém programových a informaných systémov
môže zamera na doménovú logiku aplikácie a nemusí rieši technické otázky ohadom
spolupráce distribuovaných súiastok.
2.1.3 Spôsob fungovania spájajúceho softvéru
Aby mohol distribuovaný systém vôbec zaa pracova, je potrebné jednotlivé súiastky
distribuova na jednotlivé výpotové uzly. Rozlišujeme dva spôsoby distribúcie poda
toho kedy k nej v programe dochádza – statická distribúcia a dynamická distribúcia.
Statická distribúcia
Statická distribúcia prebieha poas kompilácie a spájania (angl. linking). Uritá as kódu je
priradená na vykonanie konkrétnemu hardvéru.
Dynamická distribúcia
Na druhej strane pri dynamickej distribúcii dochádza k priradeniu softvérovej súiastky
konkrétnemu hardvéru poas vykonávania programu. Spájajúci softvér musí zabezpei,
aby súiastka alebo služba boli zaregistrované a tým použitené aj pre alšie súiastky
v systéme.
alšou otázkou, ktorá je riešená na strane spájajúceho softvéru, je vzájomné použitie.
V predchádzajúcom texte sme spomínali, že jednotlivé súiastky sa musia navzájom vidie
a musia by schopné navzájom zdiea svoju funkcionalitu. Z pohadu komunikácie, existujú
dva základné spôsoby ako môžu súiastky v rámci distribuovaného systému vzájomne
komunikova: volanie vzdialených procedúr (angl. remote procedure call) alebo
posielanie správ (angl. message passing). Ostatné metódy sú kombináciou týchto
dvoch. Detaily týkajúce sa komunikácie, vysporadúvania sa s chybami i viditenosti
vzdialených súiastok sú výlune v kompetencii spájajúceho softvéru, a pri návrhu
a tvorbe systému sa vývojári týmito skutonosami zaobera nemusia.
Volanie vzdialených procedúr
Volanie vzdialených procedúr je spôsob komunikácie umožujúci programu transparentne
vola kód (procedúru) v adresnom priestore iného programu. V prípade implementácie
mechanizmu volania vzdialených procedúr na strane spájajúceho softvéru tak môže programátor
využíva funkcionalitu distribuovaných súiastok rovnako ako keby boli umiestnené
na lokálnom stroji.
Posielanie správ
Komunikácia medzi súiastkami pomocou posielania správ je založená na asynchrónnom
odosielaní požiadaviek v balíkoch (správach). Správy, na rozdiel od volaní vzdialených
procedúr, nezanikajú v prípade ak niektorá z komunikujúcich súiastok prestane fungova,
ale zvyajne zostávajú uložené na niektorom z pomocných serverov, ktoré slúžia na
preposielanie správ v takejto architektúre. Mechanizmus založený na posielaní správ je
preto robustnejší pri neoakávaných komunikaných problémoch, vyššia réžia ale mierne
znižuje rýchlos a priepustnos takejto komunikácie.
Obrázok 2-3 zachytáva príklad architektúry spájajúceho softvéru, ktorý umožuje volanie
vzdialených metód. Softvéry klienta a servera môžu by napísané v ubovoných
programovacích jazykoch, potrebné je ale ma k dispozícii vhodné súiastky v týchto jazy-