elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

Softvérové súiastky 41
Na prepojenie distribuovaných súiastok sa používa tzv. spájajúci softvér (angl. middleware).
V súastnosti existuje niekoko rozšírených technológii slúžiacich ako spájajúci
softvér, napr.:
− súiastkový objektový model alebo distribuovaný súiastkový model od firmy Mircosoft
(angl. Microsoft COM/DCOM),
− objektový sprostredkovate požiadaviek (angl. CORBA),
− podnikové bôby jazyka Java (angl. Enterprise JavaBeans),
− webové služby (angl. Web Services).
Problematika distribuovaných súiastok je spojená s rozvojom viacerých súvisiacich technológií.
Rozvoj distribuovaných systémov súvisel na jednej strane s rozvojom vekých
distribuovaných podnikových aplikácií a na druhej strane s väšou ponukou hardvérovej
základne. Zistilo sa napríklad, že je lacnejšie prepoji niekoko bežných poítaov ako použi
jeden supervýkonný stroj. S touto skutonosou súvisí napríklad rozvoj gridového
poítania (angl. Grid computing), oblakového poítania (angl. Cloud computing), i použitie
softvéru ako služby (angl. Software as a Service). Ale samotnou podstatou spájajúceho softvéru
je vytvorenie softvérovej infraštruktúry, ktorá by umožovala jednoduché prepojenie
distribuovaných súiastok. Rozvoj technológií umožuje spracováva a uchováva obrovské
objemy dát.
2.1.2 Charakteristika distribuovaného systému
Podstatou distribuovaného systému je, že jednotlivé súiastky dokážu spolupracova
i napriek tomu, že sú geograficky oddelené, i napriek tomu, že sa vykonávajú na rôznych
operaných systémoch a niekedy aj na rozdielnych hardvérových platformách. Aby jednotlivé
distribuované súiastky dokázali spolupracova, je potrebné zaobera sa tromi
základnými problémami: umiestnením súiastok, vzájomným používaním súiastok
a vysporiadaním sa s chybami. Preto je pri navrhovaní distribuovaného systému nutné
vzia do úvahy niekoko základných princípov:
− umiestnenie – každá súiastka v systéme musí ma možnos nájs a vidie ostatné sú-
iastky v rámci systému,
− použitie – súiastky musia by schopné používa funkcionalitu iných súiastok,
− vysporiadanie sa s chybami – súiastka musí by schopná vysporiada sa so zlyhaním
inej súiastky, hardvérovou chybou, chybou v sieovej komunikácii a podobne.
V zaiatkoch distribuovaných systémov boli tieto problémy riešené na úrovni aplikácie –
nejakým spôsobom bolo zabezpeené, aby sa jednotlivé súiastky dokázali vidie, aby sa
vedeli navzájom používa a nejakým spôsobom bol zabezpeený mechanizmus vysporiadavania
sa s chybami. Vývojár sa pri tvorbe nemohol naplno zaobera doménovou logikou
súiastky, ale musel sa vysporiadava s mnohými technickými detailami spomenutými
vyššie. Tieto skutonosti iniciovali vznik spájajúceho softvéru, ktorý by umožnil prepoji
softvérové súiastky bez ohadu na operaný systém i hardvérovú platformu, na ktorej sa
vykonávajú. Každý typ spájajúceho softvéru rieši otázky umiestnenia, používania
a vysporiadania sa s chybami svojim spôsobom. Vývojár distribuovaného systému sa tak