elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

324 Štúdie vybraných tém programových a informaných systémov
Kendallova klasifikácia
Úlohy teórie hromadnej obsluhy vykazujú viacero podobností. Pre ich vzájomné rozlíšenie
bola Kendellom zavedená symbolika popísaná (Unovský, 1980). Typ úlohy sa oznauje
symbolmi:
X / Y / n / m
kde
X – oznauje typ náhodného procesu príchodu požiadaviek,
Y – zákon rozloženia džky doby obsluhy,
n – poet obslužných miest – kanálov,
m – maximálny poet zákazníkov v systéme (nie vždy uvedené).
V praxi asto používame za symboly X , Y oznaenie M - Poissonov proces, alebo D –
deterministický príchod, alebo obsluha. Za n a m dosadzujeme prirodzené ísla, v prípade
m aj ∞ (nekonený front).
Stavy systému, intenzity prechodov
Nakoko problematika SHO je pomerne obsiahla budeme sa zaobera a detailne analyzova
iba stavy konkrétneho modelu. Popísanie stavov a intenzity prechodov medzi jednotlivými
stavmi bude matematicky zapísané. V tejto fáze riešenia uvedieme hrubý návrh
modelu.
Vnútorná as modelu (ú) bude pozostáva zo štyroch astí (stavov, v ktorých sa
každá vela môže nachádza):
− sklad – vely prichádzajú náhodne do úa s informáciou o polohe a kvalite zdroja,
− taniare – miesto, kde vely propagujú posledný nájdený zdroj a tancom lákajú
na tento zdroj iné vely,
− pozorovatea taniarne – miesto, kde vely pozorujú tancujúce vely, pri inicializácii
modelu obsahuje informáciu o pote pozorujúcich viel,
− dispeera – miesto, kde prichádzajú vely, ktoré neboli zlákané na zdroje propagované
v taniarni, pri inicializácii obsahuje informáciu o pote viel, ktoré odchádzajú
na náhodné zdroje.
Ako je vidie na obrázku 11-3 medzi týmito stavmi existujú rozhodovacie body, v ktorých
sa vely na základe kvality navštíveného zdroja rozhodujú. Intenzita prechodov medzi
jednotlivými stavmi bude závislá od kvality navštívených zdrojov. Stavy si môžeme predstavi
ako vrcholy a interakcie medzi nimi ako hrany orientovaného grafu.
11.6 Optimálne riadenie
11.6.1 Stochastické dynamické programovanie
V reálnom živote sa asto vyskytujú úlohy, v ktorých na chod systému pôsobia náhodné
vonkajšie vplyvy (v našom prípade kvalita zdrojov). Hodnoty týchto vplyvov vopred nepoznáme,
napriek tomu potrebujeme optimálny výkon celého systému s minimálnymi
stratami. Teória, ktorá sa zaoberá problematikou riešenia týchto systémov je uvedená
v (Brunovsky, 1980).