elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

322 Štúdie vybraných tém programových a informaných systémov
komto vyhodnocovaní zdrojov sa dosahovali horšie výsledky ako pri použití homogénnych
viel.
V práci (Návrat, 2007C) je popísaný spôsob urovania kvality zdroja. Hoci je kvalita
zdroja vyhodnocovaná poda troch parametrov, všetky tieto parametre vyhodnocuje jedna
vela. Ako doplujúci spôsob zisovania kvality zdroja môže by použitá metóda z (Návrat,
2008).
Pohyb viel medzi zdrojmi. V predchádzajúcich astiach boli uvedené dva podobné spôsoby,
akými sa vely pohybujú medzi zdrojmi. V nasledujúcej práci budeme vychádza z týchto
prác a keže v prípade prepojenia webových stránok ide o obrovský priestor, navrhnú
možnosti vyhadávania pomocou viacerých úov a ich centrálne riadenie pomocou hlavného
úa.
11.5.2 Matematický model
Modelovanie je jedna z metód poznávania. Rôznymi prostriedkami – slovným opisom,
graficky, pomocou matematickej symboliky, fyzikálnymi a technicky realizovanými modelmi
lovek opisoval javy, ktoré vo svojom okolí pozoroval.
Dôležitým aspektom pri vývoji modelu je, aby sa s modelom dalo experimentova.
Proces experimentovania s modelom nazývame simulácia. Simulané experimenty nám
umožujú hadanie alternatív a vhodné nastavenie parametrov modelu. Pokia nepoznáme
realizovatený algoritmus nájdenia optima, simulácia neumožuje priame urenie optimálneho
riešenia – optimálnych parametrov. Tie musíme hada metódami optimalizácie,
ako sú lineárne alebo dynamické programovanie. Pri definovaní akéhokovek systému
rozlišujeme v om dva druhy množín:
1. množinu objektov prvkov, astí,
2. množinu relácií, zobrazení, funkcií.
Systém S je dvojica S = ( A,
R)
, kde A je množina prvkov systému a R je množina relácií
medzi nimi.
asto sa systém znázoruje v tvare orientovaného grafu, v ktorom vrcholy grafu
znázorujú prvky systému a hrany grafu znázorujú interakcie v systéme. Dynamický
systém (Neuschl, 1998) je definovaný pomocou symbolov:
kde:
( T,
U,
Y,
V , Z,
X , f g)
S =
,
T – množina asových okamihov t ,
U – množina hodnôt vstupných veliín u ,
Y – množina vstupných veliín (funkcií y () t ),
V – množina stavových veliín,
Z – množina hodnôt výstupných veliín,
X – množina výstupných veliín (funkcií x () t ),
F – prechodová funkcia,
g – výstupné zobrazenie.