elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

306 Štúdie vybraných tém programových a informaných systémov
Tieto stroje vyhadávajú informácie na základe kúových slov a ich kombinácií pomocou
výrokov Boolovej algebry.
− inteligentní agenti – na základe vopred stanovených podmienok hadajú a filtrujú informácie;
k známym aplikáciám tohto agenta patrí porovnávanie cien tovarov na internete,
− nástroje na objavovanie znalostí (web mining).
11.2 Metódy inšpirované správaním sa sociálneho hmyzu
Sociálny hmyz je hmyz žijúci vo viac, alebo menej organizovaných spoloenstvách s nasledujúcimi
rtami:
− spolupráca v starostlivosti o mladé pokolenie,
− reprodukné rozdelenie práce so sterilnými jedincami pracujúcimi za jedincov zamestnaných
reprodukciou,
− prekrytie aspo dvoch generácií vývojových štádií schopných pracova v kolónii.
Medzi hmyz, ktorý sa vyznauje sociálnym správaním patria mravce, vely, osy a termity.
Sociálny hmyz zaujíma v oblasti umelého života kúové postavenie najmä kvôli relatívnej
jednoduchosti správania sa jedinca v spojení so zložitým kolektívnym správaním. Spolo-
enstvá sociálneho hmyzu sú schopné vyvinú prostriedky na kolektívne riešenie úloh.
Zložitos týchto úloh o mnoho rádov prevyšuje schopnosti jednotlivca. Dokážu rieši úlohy
bez centrálneho vedenia bez existencie dopredu daných fixných štruktúr aj napriek
existencii výrazných vnútorných šumov.
Napríklad mravce majú schopnos vytvára dynamicky sa meniace štruktúry a sú
schopné nájs najkratšiu cestu od zdroja potravy do hniezda bez použitia zraku. Sú schopné
prispôsobi sa na zmeny prostredia, napríklad nájs novú najkratšiu cestu v prípade ak
stará je nepoužitená kvôli zataraseniu prekážkou. Hlavným prostriedkom, ktoré mravce
používajú na formovanie a udržanie spojenia je feromónová stopa. Mravce zanechávajú
urité množstvo feromónov a uprednostujú smer, na ktorom je ich viac. V tomto prípade
mravce, ktoré si zvolili kratšiu cestu rýchlejšie zrekonštruujú novú cestu ako tie, ktoré si
vybrali dlhšiu. Kratšia cesta získa vyššie množstvo feromónov za jednotku asu.
Pochopenie emergentných schopností kolónií mravcov, kolektívneho správania sa
spoloenstva bolo inšpiráciou pri návrhu nových metód distribuovaných výpotov.
Vely v prípade hadania potravy vaka používaniu vzdušných ciest nemajú možnos
oznakova si cestu ako mravce. V tomto prípade si vely odovzdávajú informácie
o vzdialenosti zdroja potravy tancom.
V roku 1973 rakúsky zoológ Karl Ritter von Frisch dostal Nobelovu cenu za objavenie
jazyka tancujúcich viel (Gadagkar, 1996). Ak sa zdroj nachádza blízko úa, vela tancuje
tzv. kruhový tanec, ktorý neobsahuje informáciu o smere potravy. Pri vzdialenejšom zdroji
vely zakomponujú do tanca aj informáciu o smere a vzdialenosti potravy. Tanec sa zane
rozahova a nadobúda tvar osmiky.
V tejto kapitole bude predstavených niekoko prác v ktorých autori opisujú správanie
sa viel a možnosti využitia metafory viel na získanie informácií. V týchto prácach vely
predstavujú multiagentový systém. Hlavným problémom v týchto systémoch je spôsob
dorozumievania sa agentov (v prípade viel je to tanec). Agenti nemajú globálny pohad