elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

ZNOVUPOUŽITIE NÁVRHOVÝCH VZOROV
NA ÚROVNI MODELU
5
ubomír Majtás
Zavedenie vzorov znamenalo prínos pre viaceré disciplíny. Myšlienky publikované v práci
Christophera Alexandra [1] o urbanistických riešeniach našli rýchlo uplatnenie aj
v rámci informatických vied. Keže úspech procesu tvorby softvéru je asto závislý od
správnych rozhodnutí vývojárov, idea možnosti aplikovania overených vzorových riešení
na opakujúce sa problémy našla rýchlo svoje uplatnenie. Po zavedení pojmu vzor v odbore
softvérového inžinierstva zaala jeho popularita prudko stúpa. Vzory sa uplatnili v rôznych
fázach životného cyklu vývoja softvéru: boli definované analytické vzory [9], návrhové
vzory [12], vzory pre integráciu [13], testovanie [2] a mnoho iných (nasadenie vzorov
v rôznych odvetviach informatiky sa analyzuje napr. v práci [16]). S ich použitím došlo
k skvalitneniu procesu vývoja v rôznych ohadoch: zjednodušila a zefektívnila sa komunikácia
medzi vývojármi, vzrástla informovanos nielen o rôznych riešeniach, ale aj nástrahách,
ktorým je vhodné sa vyhnú.
Asi najznámejšie uplatnenie pojmu vzor v softvérovom inžinierstve priniesla práca
GoF [12], v rámci ktorej autori identifikovali a poda definovanej šablóny podrobne opísali
23 návrhových vzorov. Súasou opisu každého vzoru je slovný opis jeho hlavnej myšlienky,
príklad jeho vhodného použitia (vrátane ukážky zdrojového kódu), opis riešenia, ktoré
vzor poskytuje a diskusia o jeho dôsledkoch i alternatívach. Hlavnou asou opisu riešenia
je zobrazenie jeho modelu pomocou štandardných OMT/UML diagramov. Tie vhodne
slúžia na zachytenie príkladu použitia vzoru, no nedokážu plne zachyti jeho celú štruktúru
ani myšlienku.
Práca GoF vytvorila veký ohlas medzi odbornou verejnosou, myšlienky v nej prezentované
si osvojili mnohí autori, ktorí na nich alej stavali a postupne ich obohacovali.
Nasledujúca kapitola sa taktiež zaoberá touto problematikou, priom sa z vekej asti sústreuje
na možnosti znovupoužitia návrhových vzorov na úrovni modelov. Opiera sa
pri tom o poznatky opísané vo viacerých publikáciách, v rámci ktorých sa ich autori okrem
iného snažili zodpoveda na mnohé otázky, ktoré zostali v práci GoF otvorené. Zaoberá sa
problematikou životného cyklu inštancií návrhových vzorov, formami opisu vnútornej
štruktúry návrhových vzorov a ich kompozícii. V závere prináša vlastný pohad na možnosti
modelovania s využitím návrhových vzorov.
131