elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

120 Štúdie vybraných tém programových a informaných systémov
Pri návrhu rámca treba myslie na to, že je asto jednoduchšie vytvára aplikáciu inštanciovaním
existujúcich štandardných objektov, im sa dosiahne, že asti aplikácie je
možné vytvori bez programovania, napríklad cez grafické rozhranie rámca.
Keže v mnohých organizáciách sa stále používa kvalitný hoci zastaraný softvér, treba
pri návrhu myslie aj na možnosti jeho integrácie ako aj na integráciu aplikácií vytvorených
v rozdielnych rámcoch.
Návrh rámcov by mal by vykonávaný až po riadnom pochopení doménovej oblasti,
priom by mal by o najahšie pochopitený. Z hadiska štruktúry sa odporúa navrhova
rámce tak, aby podporovali najmä zamenitenos, dokonca ešte pred znovupoužitenos-
ou. Každý dobrý návrh by mal obsahova aj možnosti testovania.
Problémy s rámcami
Rámce sú založené na uritých základných štruktúrach riešení problémov a vychádzajú
z mnohých predpokladov, na ktoré reagujú vlastnými spôsobmi. Tieto vlastnosti však
môžu spôsobova viaceré problémy, i už ide o vývoj rámcov so zapracovávaním zmien
v doménovej oblasti alebo rozsahom pokrytia domény alebo kompozíciou, kedy môžu
vznika napríklad problémy s riadením, ak spojíme dva rámce, ktoré aktívne riadia tok
aplikácie. alšími problémami bývajú napríklad kompozícia so zastaranými komponentmi,
ktorá sa zvykne rieši pomocou adaptéra, i pokazenie rámca, kedy v rámci vývoja
rámca prestanú by funkné staršie aplikácie.
Rámce predstavujú znanú pomoc pri vývoji softvéru. Predstavujú posun v znovupoužití
a zefektívnení práce. Majú vyššie vstupné náklady (najmä z hadiska nauenia)
a svoje nevýhody, ale ponúkajú aj podstatné výhody, ktoré umožujú vyvíja kvalitné
aplikácie.
4.2 Rámce GUI
Rámce sa krátko po svojom vzniku zaali spája aj s tvorbou grafického používateského
rozhrania (angl. graphical user interface, GUI). S postupným rozvojom aplikácií disponujúcimi
iným ako konzolovým používateským rozhraním sa zaali vyvíja aj rámce pokroilejšieho
GUI. Rámec GUI môžeme definova ako softvérový systém znovupoužitený na
úrovni návrhu systému a jeho štruktúry pre tvorbu aplikácií založených na GUI .
4.2.1 História
Zaiatkom 70-tych rokov sa zaali objavova prvé súiastky znovupoužitené pri tvorbe
GUI. Nešlo zatia o plnohodnotné rámce, ale o tzv. súpravy nástrojov (angl. toolbox).
Vo svojej podstate to boli len kolekcie knižniných funkcií, ktoré implementovali nízkoúrovovú
funkcionalitu (napr. Motif Toolbox alebo Macintosh Toolbox). Rozšíritenos
týchto nástrojov bola obmedzená na úpravu zdrojových kódov. Neposkytovali žiadnu
architektonickú podporu pre zostavenie aplikácií používajúcich zložitejšie GUI.
V roku 1980 vzniká programovacie prostredie Smalltalk-80, v ktorom sa prvýkrát objavuje
koncepcia vzoru Model-Pohad-Ovláda (angl. Model-View-Controller; MVC; obrázok
4-3).
Použitím tohto vzoru sú na úrovni návrhu oddelené tri aspekty vytváranej aplikácie.
Pohad reprezentuje prezentáciu aplikácie, jej vizuálnu podobu. Ovláda interpretuje pou-