elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

106 Štúdie vybraných tém programových a informaných systémov
Programovacím jazykom tohto stroja je Fortran D s podporou viacerých nástrojov
na vývoj a ladenie paralelných programov, napr. D Editor poskytuje spätnú väzbu
o paralelizme a komunikácii; dPablo Performance Browser zobrazuje a spracováva nazbierané
informácie o výkone.
3.7.6 Metodológia paralelného programovania
Paralelné programovanie je innos vemi nároná na autorovu tvorivos a predstavivos.
Postupom asu bola vytvorená metodológia, ktorá uahuje vykonanie niektorých inností.
Ideálnym zavedením paralelizmu by bolo jeho použitie bez ohadu na hardvérovú architektúru
a programovací jazyk. V praxi však treba bra všetky tieto faktory do úvahy
a preto je dôležitý aj výber programovacieho jazyka a k nemu najvhodnejšej architektúry.
− Prvou etapou návrhu je výber modelu paralelného programovania. Opisuje mapovanie
jednotiek súbehu (paralelne vykonatených sekvencií operácií) na výkonné jednotky.
Treba pritom bra ohad aj na obmedzenia cieovej platformy. V návrhu treba
použi dobrý paralelný algoritmus – abstraktný, efektívny, adaptovatený.
− Dekompozícia problému a implementácia algoritmu – pri dekompozícii sa snažíme
o vytvorenie takých prúdov inštrukcií, ktoré budú ma medzi sebou o najmenšiu interakciu.
Pre vzájomný prístup k informáciám stanovi pravidlá a zabezpeovacie
mechanizmy. Dekompozícia pozostáva z dvoch hlavných astí:
o dekompozícia úloh – úlohou je zoskupi operácie do výkonných entít – procesov,
úloh a distribuova prácu po úlohách za úelom dosiahnutia najvyššej vyaženosti,
o dekompozícia údajov – preskúmanie štruktúr a vzorov použitia údajov
v programe. Urenie logických hraníc medzi podmnožinami.
− Výber štruktúry algoritmu – vykoná sa na základe potu úloh, ich poradia a spôsobu
zdieania údajov. Hlavné štruktúry algoritmov:
o organizácia poda poradia – dobre definovaná interakcia skupín úloh, rozhodujúce
je ich vzájomné poradie, napr. MVC,
o organizácia poda úloh – aktívna je naraz iba jedna skupina a interakcie sú v nej.
3.8 Výzvy softvérovej architektúry
Vedecká komunita a komerné firmy sa problematike architektúry softvéru venujú už
niekoko rokov. Táto téma je teda znane rozsiahla a dobre zdokumentovaná. Avšak veká
as výskumu bola zameraná predovšetkým na modelovanie a opis architektúry softvéru.
Problematika vyhodnocovania a porovnávania jednotlivých architektúr bola zatia pokrytá
len v obmedzenej miere. To znamená, že sme schopní navrhnú a namodelova zložitú
architektúru, ale nie sme schopní exaktne vyhodnoti vhodnos použitia navrhnutej architektúry.
Rozvoj v rámci návrhu a modelovania architektúry softvéru viedol k vývoju softvéru
vedenému architektúrou (angl. architecture-driven software development). Vývoj softvéru
vedený architektúrou mal však za následok, že softvér sa stal vekým a zložitým. Máme
teda veký poet implementácií vychádzajúcich z rôznych architektúr avšak bez možnosti