elektronická verzia publikácie - FIIT STU - Slovenská technická ...

Architektúry softvéru 89
V prípade súbežného vykonávania hovoríme o tzv. Master-Slave architektúre, v ktorej
jeden hlavný proces koordinuje prácu ostatných podriadených procesov, ktoré pracujú
nezávisle od seba, priom na vykonanie úloh môžu potrebova rozliné množstvo asu.
Po ukonení výpotu podriadený proces odošle hlavnému procesu výsledky a aká na
alšiu úlohu. Tento prístup je vhodný pri výpotovo nároných úlohách, ktoré sa dajú
rozdeli na viacero úloh tak, aby nemuseli podriadené procesy medzi sebou komunikova.
Používa sa napr. pri replikácii databáz a rozsiahlych distribuovaných výpotoch 1 . Pri použití
tejto architektúry je nutné realizova nielen rozdelenie úlohy na menšie a spojenie výsledkov,
ale aj mechanizmy na vyhadávanie a komunikáciu podriadených procesov
s hlavným koordinujúcim procesom.
3.4.2 Systémy Klient-server
V architektúre klient-server sú dva typy entít: klient – entita, ktorá požaduje vykonanie
služby, server – entita, ktorá vykoná službu na požiadanie. Výsledok vykonania služby sa
potom odošle klientovi. Vo svojej podstate je architektúra Klient-server podobná predchádzajúcemu
typu Hlavný program a podprogramy. Rozdiel spoíva v tom, že v prípade
Klient-server sa predpokladá, že klient a server pracujú na oddelených poítaoch. Oproti
distribuovanej architektúre Master-Slave, v ktorej hlavný proces požaduje vykonanie úloh
od podriadených, je rozdiel v tom, že v prípade systému klient-server sú to naopak „podriadené
procesy“ (klienti), ktoré požadujú vykonanie úloh od hlavného procesu (servera).
Väšina internetových služieb (elektronická pošta, prehliadanie webových stránok) sú
realizované ako systémy klient-server.
Poda rozdelenia kompetencií a funkcionality medzi klientom a serverom, rozlišujeme
dva typy klienta: tuný a tenký. Tenkí klienti obsahujú len prezentanú logiku,
v prípade webových systémov je to zvyajne len štandardný webový prehliada. Tenký
klient posiela požiadavky na server a alej len vizualizuje jeho odpovede (v prípade webového
systému klient-server sú to zvyajne priamo webové stránky).
Naopak, tuní klienti obsahujú celú alebo aspo nejakú as aplikanej logiky. Presunutie
asti aplikanej logiky na klienta môže by výhodné na zníženie množstva sieovej
komunikácie a zlepšenie interaktivity klientskej aplikácie. Nevýhoda vzniká, ak je tuný
klient implementovaný ako nezávislá používateská aplikácia, potom v prípade zmeny
požiadaviek a úpravy funkcionality tuného klienta je nutné novú verziu distribuova
zákazníkom. Pri použití tenkých klientov staí zmeny vykona na strane softvéru servera.
Softvér servera spracúva požiadavky klientov súbežne nezávisle od seba (príklad 3-2).
Bind(port);
Listen(port);
// Rezervovanie portu v OS
// Zani poúvanie na prichádzajúce požiadavky
while(spojenie = Accept()) {
// Nová požiadavka
stop = AsyncProcess(spojenie); // Asynchrónne spracovanie
if (stop == true)
// Ukoni?
break;
}
Close(port); // Ukoni príjmanie požiadaviek
Príklad 3-2. Pseudokód spracovania požiadaviek na serveri.
1
SETI@home, http://setiathome.berkeley.edu/